Sviatok všetkých svätých a Deň pamiatky zosnulých, známy aj ako Dušičky, sú na Slovensku dňami hlbokej úcty k mŕtvym a silnej tradície siahajúcej až do pohanských čias. V týchto dňoch, kedy sa dni skracujú a večerná vôňa sfarbeného lístia napĺňa vzduch, rodiny navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a kladú kvety na hroby. Pre rodičov je toto obdobie krásnou príležitosťou, ako s deťmi citlivo hovoriť o smrti, spomínaní a rodinných tradíciách. Je dôležité, aby deti pochopili podstatu týchto sviatkov, najmä vzhľadom na prenikajúci vplyv Halloweenu.
Pôvod a význam Sviatku všetkých svätých a Dušičiek
Sviatok všetkých svätých (1. november)
Sviatok všetkých svätých vznikol vo východnej kresťanskej cirkvi už v štvrtom storočí ako spomienka na tých, čo pre vieru trpeli alebo za ňu položili život. Od siedmeho storočia sa začal pripomínať aj v západnej cirkvi ako deň zasvätený kresťanským svätým, ktorí sa v cirkevnom kalendári neoslavovali jednotlivo, ako aj na pamiatku prvých kresťanov pochovaných v rímskych katakombách.
Pôvodne sviatok pripadal na siedmu nedeľu po Veľkej noci, avšak od roku 835 sa vďaka pápežovi Gregorovi IV. presunul na 1. november, kedy sa slávi dodnes. V rímskokatolíckej cirkvi je to deň, keď sa oslavujú všetci svätí - známi aj neznámi, ktorí dosiahli večný pokoj a spojenie s Bohom. Je to deň radosti a nádeje, ktorý oslavuje víťazstvo svätých nad smrťou a ich vstup do večného života.
Na Slovensku je 1. november zároveň dňom pracovného pokoja, čo umožňuje veriacim venovať sa jeho sláveniu.
Pamiatka zosnulých - Dušičky (2. november)
Deň po Sviatku všetkých svätých, teda 2. novembra, sa slávi Pamiatka zosnulých, ľudovo nazývaná Dušičky. Jej počiatok sa datuje do roku 998, keď Odilo, opát benediktínskeho kláštora vo francúzskom meste Cluny, preniesol pripomínanie si pamiatky zomrelých na deň po Sviatku všetkých svätých. Mnísi večer pred 2. novembrom zvonili a spievali žalmy za mŕtvych a modlili sa za ich duše, pričom nasledujúci deň slúžili zádušné omše. Tento zvyk sa rozšíril do celej západnej cirkvi a pápež Urban VI. nariadil v polovici 14. storočia, aby sa pamiatka verných duší slávila ako sviatok.
V rímskokatolíckej cirkvi sa tento sviatok nazýva Spomienkou na všetkých verných zosnulých a jeho obsahom je pripomínanie si všetkých duší v očistci a pomoc týmto dušiam modlitbami a odpustkami. V evanjelickej cirkvi a. v. má sviatok názov Pamiatka zosnulých, počas ktorého veriaci prichádzajú ku hrobom príbuzných a známych a spomínajú na nich.
Na rozdiel od Sviatku všetkých svätých, Deň Pamiatky zosnulých nie je na Slovensku zo zákona dňom pracovného pokoja.
Spoločné tradície
Oba dni sú úzko prepojené s návštevou cintorínov, úpravou hrobov, zapaľovaním sviečok a kladením kvetov na hroby blízkych. Tieto aktivity symbolizujú nádej na večný život a pripomínajú, že zosnulí zostávajú v mysliach a srdciach svojich blízkych. Zapaľovanie sviečok na hroboch je pre katolíkov znakom nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva. Kresťanstvo prebralo pôvodný keltský zvyk zapaľovania ohňa a dalo mu nový obsah v podobe svetla sviece ako symbolu života.
V minulosti sa na Slovensku dodržiavali aj rituály, ako napríklad nechávanie časti večere na stole pre „dušičky“ alebo rozdávanie čerstvo upečeného chleba chudobným. Ďalšou tradíciou bolo pečenie žemlí v tvare hnátov, nazývaných „kosti svätých“.
Ako hovoriť s deťmi o Sviatku všetkých svätých a Dušičkách
Hovoriť s deťmi o smrti nie je jednoduché, ale je to prirodzená súčasť života. Dušičky dávajú možnosť zastaviť sa, zaspomínať si na blízkych a vytvoriť priestor pre otázky. Dôležité je hovoriť otvorene, úprimne a prispôsobiť vysvetlenie veku dieťaťa.
Pre najmenšie deti
U malých detí stačí jednoduché vysvetlenie: „Zapaľujeme sviečku pre babičku, ktorá už tu s nami nie je, ale stále ju máme radi.“ Používajte príbehy, obrázky a rozprávajte o tom, aký bol človek, na ktorého spomínate. Môžete im priblížiť rodokmeň a porozprávať o úžasných ľuďoch, ktorí už nie sú medzi vami.
Pre deti v školskom veku
Deti v tomto veku už lepšie chápu pojem smrti, ale stále môžu mať obavy. Hovorte otvorene, ale vecne. Zdôraznite, že smútok je normálny a že zapálenie sviečky je spôsob, ako na blízkych nezabudnúť. Pomôcť môžu konkrétne vety, ktoré deťom uľahčia situáciu pochopiť:
- „Keď niekto zomrie, prestane mu fungovať telo a už tu s nami nie je. Ale zostáva v našich spomienkach a v srdci.“
- „Každý raz zomrie, ale to neznamená, že ho prestaneme mať radi.“
Príklad s pšeničným zrnkom
Môžeme si pomôcť Ježišovými slovami z Jánovho evanjelia o pšeničnom zrnku: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ak však odumrie, prinesie hojnú úrodu.“
- Pozrite si s deťmi pšeničné zrnko - je suché a tvrdé, vyzerá ako bez života.
- Zasaďte pár zrniek do kvetináča a polievajte. O pár dní sledujte premenu: objaví sa zelené steblo - život.
- Keď opatrne jedno zrnko vyberiete, zistíte, že zmäklo, šupka sa začala roztvárať a z jej vnútra rastie nový život.
- O ďalších pár dní bude zrnko úplne mäkké a šupka sa oddelí, zatiaľ čo steblo bude vyššie a mohutnejšie.
Táto premena ukazuje, ako z „mŕtveho“ zrnka vznikne zelená rastlina, ktorá prinesie úrodu mnohých nových zrniek. Takto môžeme deťom vysvetliť, že aj keď sa pozemský život našich blízkych skončil, ich duše žijú s Ježišom.
Pre teenagerov
Teenageri môžu smrť vnímať hlboko a premýšľať o nej filozoficky. Hovorte s nimi pravdivo, ale upokojujúcim spôsobom. Dajte im najavo, že strach je normálny. Používajte metafory, ale vždy si ujasnite, čo nimi myslíte. Odpovedzte na ich otázky (napr. „Kedy zomrieme my?“) pravdivo: „Raz, keď budeme starí.“
Spomínanie na svätých
V deň Sviatku všetkých svätých si môžeme s deťmi pripomínať rôznych svätých, ktorých máme v úcte. Pripravte im krátke čítania o živote vybraného svätca alebo svätice, rozprávajte sa o ňom a pozvite ich premýšľať nad tým, ako sa môžu inšpirovať činmi svätca aj v dnešných časoch. Pre staršie deti je vhodné vybrať aj svätcov z 20. storočia, ktorí žili v podobnej dobe.
Rodinné tradície doma
Na Pamiatku všetkých verných zosnulých sa môžeme doma s celou rodinou a deťmi jednoducho pomodliť za nám blízkych zosnulých. Pripravte si modlitebný kútik so Svätým písmom a ikonou, napríklad Dobrého pastiera. Môžete do neho dať aj pár obrázkov svätých, o ktorých ste sa s deťmi rozprávali, a fotky vašich príbuzných, ktorí vás už predišli do večnosti. Zapáľte sviece (jednu väčšiu alebo kahančeky ku každej fotke) a prečítajte úryvok zo Svätého písma (napr. Jn 12, 24). Po chvíli ticha môžete povedať: „Dnes myslíme na všetkých, ktorí nám boli drahí a ktorí už nežijú s nami na tomto svete. Veríme, že sú už pri Ježišovi - Dobrom pastierovi, že sa s ním radujú v nebi.“ Dospelí môžu ísť príkladom a modliť sa vlastnými slovami za každého príbuzného.
Halloween a ako s ním narábať
V období okolo Sviatku všetkých svätých a Dušičiek sa často stretávame aj s témou Halloweenu. Hoci Halloween, večer pred Dňom všetkých svätých, má tiež pôvod v kresťanskom základe (mal oslavovať svätých mužov a ženy, ktorí zosnuli), neskôr mu neveriaci prisúdili temný a poverami opradený charakter.
Po revolúcii v roku 1989 sa Halloween rozšíril aj na Slovensku, prinášajúc so sebou zdobenie tekvíc, strašidelné kostýmy a večierky. Je dôležité poznať tradície oboch sviatkov, aby sa človek mohol správne rozhodnúť, ktorý sviatok má sláviť, a deťom vysvetliť rozdiely.
Halloween ponúka niečo, čo oslavuje smrť, zdôrazňuje strach, je zameraný na násilie a ubližovanie, čo je pre detskú dušu cudzí prvok a prieči sa podstate dobra, spravodlivosti a kultúry života, ktoré oslavuje katolícka cirkev.
Napriek tomu, že obrazy Halloweenu sú všade okolo nás, môžeme ich využiť ako príležitosť na rozhovor s deťmi.
Ako hovoriť o halloweenskych symboloch
Čarodejnice
Zobrazenia čarodejníc dávajú dôležitú možnosť porozprávať sa o nebezpečenstve čarodejníctva, ktoré môže byť pre deti (najmä teenagerky) lákavé, ak je prezentované ako „dobré“ alebo „biela mágia“. Vysvetlite, že Biblia jasne zakazuje takéto praktiky: „Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu.“ (Dt 18,10-11)
Príšery a znetvorené postavy
Príšery môžu byť skvelou príležitosťou, ako naučiť deti nesúdiť iných podľa výzoru. Biblia hovorí: „človek hľadí na výzor, ale Pán hľadí na srdce.“ (1 Sam 16,7) Znetvorený človek môže mať krásne srdce, zatiaľ čo srdce krásneho človeka môže byť zlé.
Duchovia
Zobrazenia duchov ponúkajú ideálnu príležitosť na rozhovor o realite duchovného sveta. Pripomeňte, že všetci máme ducha (dušu) a keď naše telá zomrú, náš duch bude žiť ďalej. V biblickom ponímaní ľudské duše nezostávajú na zemi, aby tu strašili alebo sa túlali - naše duše buď vstúpia do Pánovej prítomnosti v nebi, alebo budú vrhnuté do pekla. Katolíci veria aj v očistec. Mnohé správy o duchoch a strašení sú od zlého, pretože Boh zakazuje rozprávať sa s mŕtvymi (Dt 18,11), čo otvára dvere klamlivým duchom.
Kostlivci a hrobky
Kostlivci a hrobky sú vizuálnou pripomienkou našich tiel, ktoré spia alebo odpočívajú v pokoji. Kresťania veria, že naše duše odchádzajú k Bohu do neba, ale to je len dočasný stav. Božím večným plánom je, aby sme žili vo večnosti s novými, oslávenými telami v novej zemi, v ktorej nebude hriech, bolesť ani smrť. „Hovorím však bratia, že telo a krv nemôžu byť dedičmi Božieho kráľovstva, ani porušiteľnosť nebude dedičom neporušiteľnosti. Hľa, poviem vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci sa premeníme: razom, v jednom okamihu na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť.“ (1 Kor 15, 50-53)
Tekvice (Jack-o'-lantern)
Tradícia vyrezávania tekvíc pochádza pravdepodobne z Britských ostrovov, kde sa pôvodne používala repa. Prepojenie s Halloweenom vzniklo v Severnej Amerike. Dnes sú tekvice často vyrezávané do strašidelných tvarov. Legendu o Jackovi a lampáši, lakomom kováčovi, ktorý oklamal čerta a bol odsúdený túlať sa tmou s uhlíkom z pekelnej pahreby, môžeme využiť na diskusiu o dôsledkoch zlých skutkov a na pripomenutie dôležitosti dobra.
Čierne zvieratá (mačky, netopiere, pavúky)
Čierna farba je prirodzene prepojená s Halloweenom, keďže dni sa krátia a tma sa predlžuje. Mnohé povery sa spájajú s čiernymi zvieratami, avšak pre kresťana neexistuje príležitosť na poverčivosť. Tieto zvieratá boli stvorené Bohom vo všetkej rozmanitosti: „Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojich tvorov.“ (Ž 104,24)
Diabol a démoni
Biblia sa vyjadruje jasne, že démoni sú naozajstní a že náš „protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.“ (1 Pt 5,8b) Avšak ich moc sa Bohu nevyrovná. C. S. Lewis v knihe Rady skúseného diabla uvádza, že diabol nie je protikladom Boha, ale je skôr proťajškom anjela, ktorý zneužil svoju slobodnú vôľu a stal sa nepriateľom Boha a ľudí. Kresťania charakterizovali démonov v smiešnych kostýmoch mnoho storočí, aby tak ukázali, že sa ich netreba báť.
Zmysel spomienky a prechodu
Koniec októbra a začiatok novembra sú chvíle, kedy sa zastavíme a v duchu sa obzrieme dozadu, premýšľame o minulom, prítomnom, ale aj o budúcom. Je to obdobie, keď sa rodiny stretávajú a delia sa o spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nimi. Sviatok všetkých svätých a Dušičky sú dôležitou súčasťou kresťanskej tradície, pretože umožňujú ľuďom uctievať svätcov, spomínať na tých, ktorí ich inšpirovali, a modliť sa za duše zosnulých blízkych. Tieto sviatky nás pozývajú zamyslieť sa nad vlastným životom a nad večnosťou.
Obdobie Sviatku všetkých svätých a Dušičiek nám poskytuje príležitosť pozastaviť sa v našom hektickom živote, venovať čas spomienkam na tých, ktorí nás predišli, a zamyslieť sa nad vlastným vzťahom k životu a smrti. Nech už trávite tieto dni akokoľvek, pokúste sa hlavne spomaliť a zosnulým vyslať do večnosti lásku. A nezabudnite v kruhu rodiny pospomínať na všetko krásne, čo ste spolu prežili.