Halloween: História, Zvyky a Oslavy pre Deti po Celom Svete

S príchodom októbra znova nastáva magický čas svietiacich tekvíc, strašidiel a tajomna. Toto neobyčajné obdobie vrcholí koncom mesiaca Halloweenom - sviatkom, o ktorom v našich končinách niekedy ešte stále panuje mnoho mýtov, povier a poloprávd. Halloween, tajomný a strašidelný sviatok, ktorý prichádza 31. októbra, má svoje hlboké korene a oslavuje sa po celom svete.

Halloween patrí k najstarším tradíciám na svete, pretože sa dotýka podstatného prvku ľudského života: vzťahu medzi živými a mŕtvymi. Každá zaznamenaná civilizácia si vytvorila určitú formu rituálnych obradov zameraných na to, čo sa stane s ľuďmi, keď zomrú, kam odídu a ako by si živí mali najlepšie uctiť tých, ktorí zomreli, alebo ako reagovať na mŕtvych, ktorí nie sú ochotní alebo schopní opustiť náš svet.

Halloween sa každoročne slávi 31. októbra, teda v predvečer kresťanského sviatku Všetkých svätých (All Hallows‘ Day), ktorý pripadá na 1. novembra.

Korene Halloweenu: Od keltského Samhainu po kresťanské sviatky

Keltské zvyky a Samhain

Aj keď najstarší pôvod Halloweenu zrejme zostane navždy záhadou, medzi odborníkmi dnes existuje široká zhoda, že jeho pôvod siaha až do keltských časov, teda obdobia pred 2000 až 2500 rokmi, keď veľkú časť Európy obývali kmene Keltov. Pôvod Halloweenu siaha približne 2000 rokov naspäť ku keltskému sviatku Samhain (vyslovuje sa „sa-win“, „Soo-when“, „So-ween“ alebo „Saw-wen“).

Kelti, ktorí žili na území dnešného Írska, Spojeného kráľovstva a severného Francúzska, oslavovali Samhain 31. októbra. Názov Samhain znamená „koniec leta“ a tento sviatok označoval koniec obdobia zberu úrody a príchod zimy. Kelti verili, že v túto noc sa stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych. Duchovia zosnulých sa mohli vrátiť na zem a putovať medzi živými.

Počas Samhainu ale nešlo len o to, že sa mŕtvi vracali medzi živých a robili neplechy. Slávil sa tiež keltský nový rok, kedy plodiny prestali rodiť ovocie a všetko prešlo do zimného odpočinku. Ľudia zapaľovali veľké ohne a nosili kostýmy z kože zvierat, aby odohnali zlých duchov. Druidi viedli ľudí k diabolským uctievacím ceremóniám, v ktorých boli prinášané obete z koní, mačiek, čiernych oviec, kráv a dokonca aj ľudí. Tieto obete boli dané na záprah a spálené k smrti, aby upokojili Samhaina a aby im duchovia neubližovali. Je úplne jasné, že Halloween bol vždy oslavou smrti.

Rímske a kresťanské vplyvy

Keď Rimania v 1. storočí nášho letopočtu dobyli väčšinu keltských území, spojili Samhain so svojimi vlastnými sviatkami. V priebehu storočí kresťanstvo postupne nahrádzalo pohanské tradície. V 9. storočí pápež Gregor IV. oficiálne ustanovil 1. november ako Sviatok všetkých svätých.

Profesor Henry Ansgar Kelly z UCLA upozorňuje, že spájanie Halloweenu výlučne s pohanskými zvykmi je skreslené. Podľa neho vznikol skôr z kresťanského zvyku predvečera sviatku všetkých svätých - „All Hallows’ Eve“ - čo v škótskej výslovnosti prešlo do slova Halloween. Cirkevní hodnostári sa tak rozhodli z rovnakého dôvodu ako pápež v Ríme s lemuriami. Nepáčil sa im totiž pohanský sviatok Samhain. Mnísi sa rozhodli ľudové predstavy trochu usmerniť a ponúkli ľuďom namiesto toho kresťanskú verziu.

Význam názvu Halloween

Samotný názov Halloween je skrátením anglického spojenia All Hallows' Evening, čo vo voľnom preklade znamená predvečer všetkých svätých - teda 31. október. Slovíčko Halloween vzniklo zo škótskeho All Hallow's Eve. Tento sviatok sa odohrával v predvečer Všetkých svätých 31. októbra, kedy sa konala vigília za všetkých zosnulých mučeníkov a svätcov.

Vývoj a rozmanitosť halloweenskych tradícií

Halloween, tak ako ho poznáme dnes, sa začal formovať na Britských ostrovoch ako kombinácia viacerých tamojších tradícií. Jednak to bol už spomínaný keltský Samhain, ale rovnako tu boli aj silné kresťanské vplyvy, napríklad sviatok pamiatky zosnulých či modlenie sa za všetkých, čo sú v očistci. Na formovaní halloweenskych tradícií zohrala nemalú úlohu aj ľudová tvorivosť.

Legenda o Jackovi a lampáši

Azda najtypickejšou tradíciou, s ktorou prišli bežní ľudia, bolo vyrezávanie lampášika z repy. To sa začalo v Írsku na základe príbehu istého Jacka, ktorý údajne preľstil samotného diabla. Jack bol lakomý kováč, ktorý sa veľmi často a rád pozeral na dno pohárika. Jedného dňa, keď mal opäť poriadne „pod čapicou“, si po neho prišiel čert. Jack však bol nielen opilec, ale aj šibal, ktorému sa podarilo čerta prekabátiť. Čert mu musel prisľúbiť ešte desať rokov života.

O stanovený čas bol čert späť. Jack mu tlmočil posledné prianie - chutné jabĺčko zo stromu. Pekelník sa vyšplhal na jabloň. Jack však bol rýchlejší a do kôry stromu vyrezal kríž, čím čerta na strome uväznil. Za vyslobodenie mu čert musel sľúbiť, že brány pekelné pre Jacka zostanú navždy zatvorené. O niekoľko rokov Jack zomrel. Pre jeho lakomstvo a zlé skutky nepatril do neba, no i z pekla, tak ako mu to čert prisľúbil, ho „vykázali“. Čo mu zostávalo? Len naveky sa túlať tmou. Čert sa však nad ním zľutoval a podaroval mu uhlík z pekelnej pahreby. Tento uhlík si Jack vložil do vyrezanej repy, aby si svietil na cestu.

Od repy k tekviciam

Moderný Halloween, tak ako ho zhruba poznáme dnes, vznikol v Spojených štátoch amerických v priebehu 19. storočia. Na rozdiel od Európy, v Spojených štátoch vyrezávanie lampášov z repy fungovalo len krátko. V hojnom počte tu totiž rástli plody, ktoré boli na vyrezávanie vhodnejšie - tekvice. Tie nielenže spĺňali svoj účel, ale ešte k tomu po vyrezaní vyzerali omnoho lepšie než repa. V tej dobe sa už pôvodný význam lampášov, ktorým bolo odháňanie zlomyseľných duchov, postupne vytrácal a namiesto neho nastupoval estetický rozmer. Ľudia už nemali vyrezávaný svietiaci lampášik preto, aby sa tým chránili, ale preto, že sa im to jednoducho páčilo.

Zrod „Trick or Treat“ a kostýmov

Za zmienku určite stoja aj tri tradície známe ako guising, mumming a souling, ktoré nakoniec dali za vznik modernému zvyku Trick or Treat. Podobne ako Kelti, neskorší obyvatelia britských ostrovov verili, že v čase, keď končí obdobie zberu, dochádza k stenčovaniu hranice medzi svetom mŕtvych a svetom živých.

• Guising: Ľudia sa prezliekali za duchov a navštevovali cudzie domy, pričom na oplátku za nestrašenie im bola ponúknutá odmena, najčastejšie v podobe nejakej pochutiny.
• Mumming: Niektorí z návštevníkov predvádzali aj amatérske herecké scénky, pri ktorých často znázorňovali boje proti temným bytostiam.
• Souling: Chudobní a deti pri tejto príležitosti chodili od domu k domu a modlili sa za zosnulých, za čo dostávali keksíky, tzv. „souling cakes“. Tento obľúbený zvyk má korene v stredovekej európskej praxi „souling“, keď chudobní ľudia chodili od dverí k dverám a prosili o jedlo výmenou za modlitby za zosnulých.

Koledníci sa dnes ohlasujú porekadlom "Trick or treat", čo sa prekladá ako "Odmenu, alebo Vám niečo vykonám." Ľudia ich odmeňujú, najčastejšie sladkosťami. Táto tradícia sa v USA masovo rozšírila až v 50. rokoch 20. storočia. Oblekanie sa do kostýmov má pôvod v keltskej tradícii maskovania sa pred duchmi. Ľudia verili, že ak sa prezlečú za príšery alebo mŕtve duše, zlí duchovia si ich pomýlia s jedným z nich a nechajú na pokoji. Farby Halloweenu - oranžová a čierna - získali symbolický význam až v prvej polovici 20. storočia. V keltskej tradícii boli jablká a oriešky spojené s predpovedaním budúcnosti, najmä v otázkach lásky a manželstva.

Halloween vo svete a jeho podoba na Slovensku

Rozšírenie do Severnej Ameriky

Halloween sa do Severnej Ameriky dostal najmä vďaka írskym prisťahovalcom, ktorí prichádzali do USA počas veľkého hladomoru v polovici 19. storočia. Hoci Halloween vznikol v Európe, jeho najväčšia popularita je v Spojených štátoch, kde sa z neho stala jedna z najväčších komerčných udalostí roka.

Globálne oslavy Halloweenu

Krajiny na celom svete dnes v tej či onej forme oslavujú Halloween. Hoci by niekto mohol argumentovať, že v Európe a ani inde po svete nie je Halloween uznaným sviatkom, treba povedať, že inak tomu nie je ani v samotných Spojených štátoch, kde sa tiež nejedná o oficiálny štátny sviatok. Úrady, školy, obchody aj doprava v tento deň fungujú ako v zvyčajný pracovný deň. Každá krajina si Halloween prispôsobuje podľa svojich kultúrnych zvyklostí:

• Mexiko: Hoci deti chodia koledovať aj 31. októbra, tento deň slúži ako predpríprava na Día de los Muertos (Deň mŕtvych), ktorý sa koná 1. a 2. novembra. Rodinní príslušníci pripravujú hostinu a nechávajú darčeky na hroboch. Návštevníci si nasadzujú masky lebiek a jedia sladkosti v tvare lebiek.
• Taliansko: Oslavuje sa Ognissanti alebo „všetkých svätých“ 1. novembra. Na Sicílii zosnulí vstávajú z mŕtvych, aby priniesli dary deťom, zatiaľ čo na Sardínii deti chodia od dverí k dverám a žiadajú dary od zosnulých.
• Guatemala: Počas prvých novembrových dní si uctievajú pamiatku zosnulých púšťaním ručne maľovaných drakov, ktoré môžu vystúpiť až do výšky 40 metrov, nad hroby blízkych.
• Japonsko: Halloween je novým sviatkom, kde krajina prijíma západné tradície a pridáva k nim svoj vlastný vplyv. Je predovšetkým o kostýmoch a oslavuje sa veľkým pochodom v meste Kawasaki pri Tokiu.
• Írsko: Tu, kde Halloween vznikol, sa stále oslavuje podobne ako v Spojených štátoch. Ľudia sa zúčastňujú večierkov s hrami ako „snap-apple“ alebo kartových hier so sladkosťami a mincami.
• Čína: Hoci je Halloween medzi mladými ľuďmi populárny, tradičným sviatkom pre oslavu zosnulých je Qingming (Sviatok čistoty a jasu) na začiatku apríla, známy ako Deň vymetania hrobov.
• Veľká Británia: Dňa 5. novembra si britskí občania pripomínajú neúspešný atentát na kráľa Jakuba I. (Guy Fawkes Night), oslavovaný ohňami.

Príchod Halloweenu na Slovensko

Na Slovensko sa Halloween dostal po revolúcii v roku 1989 prostredníctvom médií a populárnej kultúry. Slávenie moderného Halloweenu k nám dorazilo pomerne nedávno, keďže šíreniu tohto sviatku počas druhej polovice 20. storočia bránila komunistická cenzúra. Na Slovensku tak Halloween väčšiu popularitu začal naberať až od 90. rokov.

Etnológovia sa zhodujú, že ide o importovaný fenomén bez hlbokých domácich koreňov. Podľa analýzy kulturológa Lukáša Šutora (CVTI SR) sa „Halloween na Slovensku neviaže na žiadnu pôvodnú tradíciu, ale preberá sa ako súčasť globálneho kultúrneho vzoru“. V praxi sa sviatok prejavuje najmä medzi mladšími generáciami: organizujú sa tematické večierky, vyrezávajú tekvice a deti sa prezliekajú do kostýmov. Halloween prenikol aj do škôl, kde deti začali zdobiť tekvice a tiež masky na rôzne zábavné podujatia.

Tradičné slovenské „svetlonosy“

Stredná Európa, a teda aj územie, na ktorom neskôr vzniklo Slovensko, má bohatú históriu, čo sa týka rôznych sviatkov. Napríklad tradícia vyrezávania svetlonosa - teda lampáša vyrábaného z rôznych prírodných materiálov - pripomína práve halloweenske tekvice. Naši predkovia verili, že v predvečer sviatku všetkých svätých vonku strašia zlí duchovia, a preto ak sa vydali na cestu za tmy, zobrali si so sebou na ochranu aj svetlonosa. Aj keď sa svetlonos podobal na vyrezávané tekvice, ani zďaleka nešlo o halloweensku tradíciu v pravom slova zmysle.

Halloween a deti: Zábava, tvorivosť a zmysel

Halloween je príležitosťou na zábavu, kreativitu a spoločenské akcie. Ľudia všetkých vekových kategórií sa tešia na halloweenske párty, strašidelné dekorácie, horory v kinách a televízii, návštevy strašidelných domov a festivalov. Halloween je fascinujúcim príkladom toho, ako sa staré tradície vyvíjajú a prispôsobujú modernej dobe.

Koledovanie a kostýmy

Počas Halloweenu sa deti prezliekajú za strašidlá a berú si na seba rôzne masky. Tento zvyk je veľmi starý; aj dávno sa deti prezliekali za duchov a pobehovali od suseda k susedovi. Za prvé, ich masky mali ochrániť pred dušami mŕtvych, ktorí ich považovali za jedných z nich, a preto ich nechali byť. A za druhé, si deti mali v maskách vykoledovať jedlo - to bola tá pravá zábava.

V USA sa deti do veku približne 13 rokov prezlečú do kostýmov a strašidelných masiek. Vyčkáva sa vždy do zotmenia, kedy sa ulice zaplnia deťmi s nádobami a košíkmi. Ak chcete takéto deti prijať, zapálite si svetlo pred vchodom. Ak samozvaných návštevníkov prijať nechcete, svetlo vypnete. Deti zaklopú na dvere, povedia frázu „trick or treat“, čo v preklade znamená „nejako ma okabáť alebo ma niečím odmeň“. Väčšina dospelých detičkám do košíkov dá sladkosti a poprajú im pekný deň. Strašidelné kostýmy a masky či hrôzostrašné líčenie na tvár - slúžili na ochranu pred duchmi.

Tvorivé aktivity pre deti

Tekvice sú neodmysliteľnou súčasťou Halloweenu. Jedným zo zvykov sviatku Halloween je vydlabávanie a vyrezávanie tekvíc v podobe rôznych strašidelných tvárí, ktoré sú zvnútra osvetlené sviečkou alebo kahancom. Jedna z legiend vraví, že írsky národ vyrezával do repy tváre, ktoré mali pripomínať lebky zosnulých. Sviečku, ktorú vložili dovnútra, slúžila na odohnanie mŕtvych duší. Neskôr bola repa nahradená tekvicou. Okrem ich vyrezávania sa z tekvíc pripravujú rôzne jedlá, ako napríklad tekvicový koláč, polievka, chlieb alebo hranolky.

Ak máte malé deti, je tento sviatok ideálny k tomu niečo s nimi vyrobiť. V prípade, že radi pečiete, vytvorte si s deťmi Halloweenské koláčiky. Nakúpte si formičky a skúste vytvoriť niečo veselého, ale zároveň trochu strašidelného. Zo slaného cesta sa zasa dajú vyrobiť krásne dekorácie, ktoré môžete nalakovať a vyvesiť na záclony. Halloweenske kostýmové párty, večierky, školské večierky - dnes sa organizuje niekoľko Halloweenských podujatí nielen pre deti, ale aj pre dospelých či starších.

Zmysel sviatku pre mladú generáciu

Možno sa aj vám stalo, že vaše dieťa prišlo zo školy a oznámilo, že ide na halloweensku party. Deťom je potrebné hlavne vysvetliť podstatu týchto sviatkov. A keď, hlavne tí starší, pochopia, v ktorom prípade sa čo oslavuje, možno aj sami prehodnotia, či na párty ísť alebo nie. Pre deti je veľmi dôležité poznať históriu rodiny, v ktorej žijú. A taktiež je dôležité, aby poznali aj históriu jednotlivých sviatkov. Nie nadarmo sa hovorí, že dejiny sú učiteľkou života. Halloween, Dušičky a Sviatok všetkých svätých sú skvelou príležitosťou spomaliť a v kruhu rodiny pospomínať na všetko krásne, čo ste spolu prežili, a priblížiť najmladším členom rodiny rodokmeň.

Dušičky a Sviatok všetkých svätých na Slovensku: Paralely a odlišnosti

Čo majú naše Dušičky, sviatok Všetkých svätých a Halloween spoločné? Je toho oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá! Všetky tieto dni patria medzi spomienkové dni, ktoré sú venované zomrelým. Na Slovensku má úcta k mŕtvym veľmi silnú tradíciu a jej korene nachádzame už v pohanských časoch. Ľudia navštevujú cintoríny, na hroby kladú vence, či kvety a pália sviece.

Sviatok všetkých svätých (1. novembra)

Sviatok všetkých svätých je kresťanského pôvodu a vznikol ako pocta všetkým svätým - známym aj neznámym. Jeho korene siahajú do 4. storočia, keď sa v Cirkvi začali sláviť spomienky na mučeníkov. V roku 609 pápež Bonifác IV. zasvätil rímsky Panteón Panne Márii a všetkým mučeníkom. Dátum 1. novembra stanovil pápež Gregor IV. v 9. storočí. Na Slovensku má sviatok dlhodobú tradíciu a od roku 1994 je dňom pracovného pokoja. Veriaci navštevujú kostoly, zúčastňujú sa omší a navštevujú cintoríny, kde zapaľujú sviece na pamiatku tých, ktorí podľa viery dosiahli nebo. Tento deň sa u katolíkov považuje za deň spomienky na tých, ktorí ešte nedosiahli blaženosť alebo sú vo fáze očisťovania a prípravy prechodu z očistca do neba. Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti a nie strachu. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť zmyslom Slávnosti všetkých svätých.

Pamiatka zosnulých - Dušičky (2. novembra)

Nasledujúci deň po Sviatku všetkých svätých je venovaný všetkým zosnulým veriacim. V katolíckej tradícii je tento deň spojený s modlitbami za duše v očistci. V slovenskej ľudovej kultúre sa však prelína aj s predkresťanskými predstavami o návrate duší predkov. Preto sa zachovali zvyky, ako zapaľovanie sviec, úprava hrobov či ponechávanie jedla a vody pre „duše, ktoré prichádzajú navštíviť svojich“. Etnografické výskumy dokazujú, že Dušičky majú na Slovensku silnú spoločenskú a rodinnú funkciu - spájajú generácie a posilňujú vedomie kontinuity.

Historické zvyky spojené s Dušičkami:

• Najčastejším zvykom bolo, že sa lampy naplnili maslom. Mŕtvi si rozohriate maslo mali mazať na rany z očistca a vyliečiť si ich.
• Ďalším zvykom bolo sypanie múky či pokrmov do ohňa. Tieto dary mali vyhladované duše nakŕmiť.
• Na dedinách sa bežne konala procesia v strašidelných maskách.
• V domácnostiach sa k večeri prestieralo o jedno miesto navyše, pre prípad, že by sa niektorý z mŕtvych rozhodol pripojiť ku sviatočnej tabuli.
• Na Dušičky sa tiež pieklo špeciálne pečivo - všesvatový rožok, žemle v tvare hnátov, položené do tvaru kríža, nazývané „kosti svätých“.
• Pred vplyvom kresťanstva sa verilo, že duše mohli navštíviť náš svet až na 48 hodín.
• Rozdávalo sa jedlo chudobným s prosbou o ich modlitby za pokoj duše.
• Hroby sa začali na Dušičky zdobiť kvetmi a vencami až počas 19. storočia.
• S Dušičkami je spätý oheň a zapaľovanie sviečok ako symboly očisty a ochrany. Tradícia pálenia sviečok v okne sa rozšírila začiatkom 20. storočia.
• Ľudové pranostiky, napríklad „ak na Dušičky prší, duše oplakávajú svoje hriechy.“

Vzťah Halloweenu k slovenským tradíciám

Aj keď sa Halloween, Sviatok všetkých svätých a Dušičky odohrávajú v rovnakom období, ide o tri odlišné tradície. Halloween má pôvod v keltskom a následne sekularizovanom americkom prostredí, zameranom na zábavu a fantáziu. Na Slovensku sa tieto sviatky stretávajú, no neprekrývajú. Halloween existuje skôr v urbánnom, populárno-kultúrnom kontexte, zatiaľ čo Sviatok všetkých svätých a Dušičky majú pevné miesto v náboženskej a rodinnej tradícii.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina Slovákov stále uprednostňuje tradičné sviatky - Sviatok všetkých svätých a Dušičky - pred Halloweenom. V slovenskom prostredí majú Dušičky a Sviatok všetkých svätých stále dominantné postavenie, no vplyv Halloweenu narastá najmä medzi mladými. Kým jeden sviatok vychádza z pohanskej a americkej tradície zábavy, druhé dva ostávajú súčasťou duchovnej kultúry a kolektívnej pamäte.

Kritické pohľady a kontroverzie okolo Halloweenu

V rôznych domácich zdrojoch, médiách a vo verejnom priestore je Halloween často označovaný za americký sviatok. Avšak pre mnohých zostáva aj predmetom kritiky a kontroverzií.

Pohanský pôvod a kresťanský odpor

Podľa Toma Sanguineta, bývalého najvyššieho kňaza v Keltickej tradícii Wicca, „Moderný sviatok, ktorý voláme Halloween, má svoj pôvod v splne mesiaca, ktorý je najbližší 1. novembru, ktorý je novým rokom bosoriek. Bol to čas, kedy sa “duchovia (démoni) dostali na vrchol svojej moci a vracali sa na planétu zem.” Sanguinet ďalej tvrdí: „Halloween je čiste a absolútne zlej podstaty a nie je tu niečo, čo by niekedy malo alebo bude mať spoločné alebo prijateľné s Pánom Ježišom.” Pôvod Halloweenu je v keltskom festivale Samhain, pána smrti a zlých duchov. Druidskí kňazi a ľudia chodili od domu k domu a žiadali vykŕmený dobytok, čierne ovce a ľudí. Tí, ktorí im darovali, im sľúbili úspech a tí, ktorí im odmietli, boli prekliati a zastrašovaní.

Tradícia „Trick or Treat“ je podľa niektorých opätovným uskutočnením druidských praktík. „Sladkosť nahradila staré ľudské obete, ale stále zostali uspokojením nenásytných zlých duchov. Tradičnou reakciou tých, ktorí nie sú obdarovaní, je to, že im niečo vyvedú zlé. Keď dáte Halloweenovú sladkosť, v skutočnosti prinášate obeť falošným bohom. Tým sa zúčastňujete na modloslužbe,“ hovorí Tom Sanguinet. Milánsky arcibiskup kardinál Carlo Maria Martini kritizoval rastúci trend oslavovať Halloween aj v katolíckych krajinách. Povedal: „Halloween je sviatok, ktorý je našej tradícii cudzí” a vyzval katolíkov, aby na sviatky Všetkých svätých a Spomienku zosnulých pestovali tradičnú úctu k zosnulým návštevou hrobov a obnovovali vieru vo vzkriesenie. Mnohí ľudia Halloween odmietajú, pretože je to niečo cudzie a "americké".

Komerčný a „škodlivý“ aspekt

Mnoho odborníkov tvrdí, že Halloween ponúka niečo, čo oslavuje smrť, zdôrazňuje strach a je zameraný na násilie a ubližovanie. Masky strašidiel sú napríklad považované za zaujímavejšie, keď sú na nich znázornené znetvorenia a rôzne rany. Toto je pre detskú dušu cudzí prvok a môže mať negatívny vplyv.

Halloween sa na Slovensku šíri najmä prostredníctvom podnikových či školských večierkov, zatiaľ čo Sviatok všetkých svätých ľudia berú skôr ako intímny rodinný sviatok. My dospelí máme zodpovednosť vychovať deti, chrániť ich srdcia, ich oči, ich duše pred stratou duchovnosti a pomáhať im zušľachťovať charakter, ako aj rast v Bohu.

Symbolika Halloweenu

Tekvica so sviečkou je znakom, ktorý, podľa niektorých interpretácií, slúži ako označenie tých fariem a domov, ktoré sympatizujú so Satanistami a žiadajú o zmilovanie, keď sa začne diať pohroma noci (trick or treat). Svetová knižná encyklopédia hovorí: „Na prvý pohľad zdajúca sa nevinná tekvica so zapálenou sviečkou s vyrezanou tvárou je pôvodným symbolom prekliatej duše.“ Oblečenie a kostýmy tiež súvisia so strašnými druidskými rituálmi smrti. Ako ľudia a zvieratá kričali v agónii počas spaľovania, pozorovatelia boli poobliekaní v kostýmoch vyrobených z koží zvierat a hláv. Tancovali, preháňali sa a vyskakovali cez plamene ohňa v nádeji, že odoženú zlých duchov.

Je zjavné, že Halloween je pohanský deň zakorenený v najhorších pohanských rituáloch a uctievaní. Biblia prikazuje kresťanom „...a nezúčastňujte sa neplodných skutkov tmy, radšej ich kárajte.“ (Efezským 5, 11). Halloween nemá nič spoločné s Kristom. Je to pohanský obetný deň a Biblia varuje kresťanov „Ale že čo pohania obetujú, to obetujú démonom a nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi démonov.“ (1. Korintským 10, 20).

tags: #halloween #zvyky #deti