Ľudovú hudbu a folklór máme my Východniari a Východniarky takpovediac v krvi. Folklór je hlboko zakorenený v tradíciách a kultúre slovenského národa, preto v nás pri každom kontakte dokáže vyvolávať radosť zo vzájomného stretnutia a oživovať nielen históriu, ale aj city. Každý rok majú návštevníci možnosť zažiť folklór na vlastné uši prostredníctvom početných festivalov a spoznať tak folklórne tradície všetkých regiónov východného Slovenska: Abova, Šariša, Zemplína aj Spiša.
Prehľad folklórnych podujatí v regiónoch východu
Východné Slovensko žije folklórom počas celého leta. Medzi kľúčové podujatia, ktoré prezentujú autentické umenie regiónov, patria najmä:
- Cassovia folkfest (Košice) - významná prehliadka v metropole východu.
- Zemplínske slávnosti (Michalovce) - oslava tradícií regiónu Zemplín.
- Hornozemplínske folklórne slávnosti (Vranov nad Topľou) - prezentácia horného Zemplína.
- Gemerský folklórny festival Rejdová - podujatie v rázovitej obci Rejdová.
- Spišské folklórne slávnosti (Hrabušice) - prehliadka folklóru spišského regiónu.
Pre milovníkov tradičnej hudby je určená aj relácia Zahrajte mi túto, ktorú Rádio Regina Východ vysiela každý pracovný deň a ponúka reportáže a živé nahrávky priamo z týchto festivalov.
Folklórny festival Východná: Klenotnica slovenskej kultúry
Folklórny festival Východná je najstarší a najrozsiahlejší celoslovenský festival s medzinárodnou účasťou na našom území. Považuje sa za synonymum tradičnej ľudovej kultúry Slovákov a jeho existencia výrazne prispieva k oživovaniu, zachovávaniu, tvorivému rozvíjaniu i verejnej prezentácii vzácnych hodnôt našej klenotnice kultúry.
| Základné informácie | Údaje |
|---|---|
| Typ festivalu | folklórny festival |
| Rok založenia | 1953 |
| Významné jubileum | 70. ročník |
| Pravidelný termín | vždy v 1. júlový štvrtok až do nedele |
História a inšpirácia k vzniku
Myšlienka festivalu skrsla na Morave. V roku 1952 sa tanečno-spevácky súbor Kriváň z Východnej zúčastnil na slávnostiach v Strážnici, kde zožal veľký úspech a získal titul „miláčik Strážnice“. Pre Východňancov to bol taký inšpiratívny zážitok, že už o rok (1953) zorganizovali vo svojej obci malú prehliadku ľudových tancov a piesní s názvom „Radostne pracovať, radostne žiť“.
Na prvých slávnostiach vystúpili okrem domáceho Kriváňa aj kolektívy zo Štrby, Važca, Liptovskej Tepličky, ale aj z oravskej Hladovky a Sihelného. Prvý amfiteáter bol postavený už v roku 1954. Na trojdňové podujatie sa festival rozrástol v 5. ročníku, kedy pribudli súťaže muzikantov, tanečníkov a Škola ľudového tanca.
Architektúra a areál festivalu
V sedemdesiatych rokoch 20. storočia dostali slávnosti názov Folklórny festival Východná. Koncepciu areálu vypracoval Viliam Ján Gruska, pričom sa inšpiroval pôvodnou architektúrou liptovských stavieb. V areáli postupne vznikli:
- Amfiteáter s „podkovou“ pre prezentáciu ľudových výtvarných prvkov.
- Výstavné vitríny pre diela ľudových umelcov.
- Májka a šatne pre účinkujúcich.
- Symbolický cintorín (založený v roku 2008), kde si uctievame pamiatku významných folkloristov.
Súčasnú podobu so zastrešeným pódiom získal amfiteáter v roku 2006 podľa projektu Igora Karkošiaka.
Programové dominanty a regionálne zastúpenie
Festival nie je len prehliadkou súborov, ale hĺbkovou sondou do života našich predkov. Programy sa zameriavajú na rôzne aspekty tradičnej kultúry:
Región Spiš a program „Zo špišskej kasti“
Program vznikol v spolupráci kolektívov Pirečko (Spišské Podhradie), Čačina (Spišská Nová Ves) a divadla zo Spišských Vlachov. Názov odkazuje na „kastu“ - starú truhlicu. Oživuje fragmenty života od svadobných obyčajov až po banícke tradície a odchody za prácou do Ameriky.
Košická scéna a „Tarhi laski“
Folklórny klub Omladina z Košíc, združujúci seniorov a bývalých tanečníkov, prináša tanečnú inscenáciu „Tarhi laski“. Ide o kombináciu ľudového tanca a príbehu s prvkami humoru i tragédie vojny, kde rezonujú témy ako emancipácia žien a ľudskosť.
Pastierska a valašská kultúra
Zvyky súvisiace s pastierstvom majú najmä v Liptove hlboké korene. Po hrebeňoch Karpát prichádzali Valasi od 15. storočia a priniesli nový spôsob hospodárenia. Jazyk sa zachoval v názvoch riadu ako putera, geleta či ľagvica. Programy zdôrazňujú vzťah k pôde, úctu k zvieratám a zachovávanie pastierskeho remesla.
Moderné spracovanie a medzinárodný kontext
V súčasnosti sa festival otvára aj moderným interpretáciám. Príkladom je tvorba huslistky Barbory Botošovej, ktorá prepája rómsku hudbu, balkánske rytmy a ethnojazz. Taktiež súbor Generáció predstavuje autentické tance maďarskej menšiny na Slovensku v súčasnej modernizovanej podobe.
Od roku 1980 je Východná zaradená do systému medzinárodnej organizácie C.I.O.F.F., čo umožňuje účasť atraktívnych hostí z celého sveta. Festival tak spája ľudí rôznych národností a vierovyznaní so spoločnou úctou k svetovému kultúrnemu dedičstvu.
Tradičná kultúra nie je uzavretá kapitola, ale neustály pohyb medzi pamäťou a prítomnosťou. Ako povedal hudobný skladateľ Svetozár Stračina: „Tradičnú kultúru môžem akceptovať alebo si ju nevšímať. Tým však ochudobním iba seba, lebo ona bude tradíciou ďalej.“