Symbolom Vianoc, po slovensky nazývaných aj kračún, hody, trebe, koleda či Božie narodenie, je vianočný stromček. Samotné slovo Vianoce sa v nemeckej podobe Weinachten (wiehe - nacht Svätá noc) objavuje až v 12. storočí. Zo slovanských jazykov ho poznajú len čeština a slovenčina. Slovo Vánoce je doložené v Čechách už na začiatku 14. storočia.
Vyzdobený vianočný stromček je u nás jedným z hlavných symbolov Vianoc. Jeho typická výzdoba zahŕňa gule, sviečky, anjelikov, perníčky a na vrchole často nechýba hviezda.
Pôvod a vývoj vianočného stromčeka
Strom ako symbol života a plodnosti poznali už starí Germáni. Slovania si stromy počas zimného slnovratu dávali pred svoje obydlia. Neskôr sa stromy vešali v obydliach na strop, aby odháňali zlých duchov.
Na začiatku 17. storočia prebrali vianočné stromčeky od remeselníckych cechov jednotlivé meštianske rodiny a stromček sa stal symbolom rodinných Vianoc. V 18. storočí sa vianočný stromček v strednej Európe rozšíril predovšetkým vo vyšších, bohatších spoločenských kruhoch. V tom čase to bola najčastejšie jedľa, ktorá bola veľmi drahá.
Katolícka cirkev sa v 19. storočí stavala proti používaniu vianočných stromčekov v kostoloch, neskôr však boli povolené. Pápež Ján Pavol II. sa neskôr významne zasadil za ich prijatie.
Šírenie vianočného stromčeka na Slovensku
Na Slovensku sa vianočný stromček dostával z miest do dedinského prostredia postupne v 19. storočí. Na Oravu, Kysuce a Šariš prišiel až začiatkom 20. storočia. Mohol byť umiestnený v stojane alebo, ako napríklad na Podpoľaní, často visel zo stropu.
Banskobystrický rodák Gustáv Kazimír Laskomerský (1824 - 1908) opisuje, ako vyzerali jeho slovenské Vianoce v detstve pred vyše 200 rokmi v Banskej Bystrici. Dňa 20. decembra o piatej hodine večer slávnostne postavilo mesto vianočný stromček pre verejnosť, ktorý bol už vtedy ozdobený elektrickými svetielkami. Strom bol osvietený po tri večery od 20. do 23. decembra.
Vianoce vzbudzujú zvláštne vznešené a radostné city, či už je to kvôli ich sviatočnej povahe, nastávajúcemu návratu slnka, prekonaniu dlhých večerov, alebo kombinácii týchto faktorov. Starší sa tešia spomienkou na prežité časy, na Luciu, Mikuláša, Krampus, betlehem a všetky ostatné vianočné radosti.
Moderné trendy a netradičné vianočné stromčeky
Vianočný stromček je dominantou každých Vianoc a aj on podlieha módnym trendom. Klasické orechy a jabĺčka už dávno vymenili veľké kvety či svietiace stuhy. Živé či umelé stromčeky sa rozsvecujú nielen v domácnostiach, ale aj na námestiach slovenských miest a obcí.
Príklady netradičných iniciatív
V talianskom Inzagu neďaleko Milána si vyrobili naozaj netradičný vianočný stromček. Namiesto zdobenia hotového stromčeka si ho celý sami vyrobili. Každý, kto vedel, zobral do ruky ihlicu a uháčkoval jeden kúsok. Netradičnú vianočnú dominantu tvorí symbolicky 2021 rôznych štvorčekov. Túto iniciatívu zdôraznila Slovenka Monika Mikušová, ktorá v mestečku s 10-tisíc obyvateľmi žije a opísala ju ako nádhernú iniciatívu, ktorá spojila celé mestečko s nádherným výsledkom.
Všetci, ktorí sa zapojili, majú na autorskej tabuli pri stromčeku svoje mená. Na projekte sa podieľali jednotlivci a desať miestnych organizácií, pričom nadšenie a ochota spolupracovať sa pretavili do niečoho výnimočného. Pani Gianna, jedna z viac ako sto dobrovoľníčok, ktoré farebné štvorce vytvorili, poznamenala, že kedysi sa háčkovalo veľmi veľa a teraz to bola príležitosť ukázať mladej generácii, že to nie je žiadna veda.
Vlastná výroba vianočných dekorácií
V Kysuckom Novom Meste začali na stromčeku pracovať už v lete. Nastriekaná konštrukcia bola obalená do zajačieho pletiva, aby sa na ňu lepšie prichytávali čečinky. Pracovníčka Mestského úradu Janka Soukupová uviedla, že sa použilo viac ako tritisíc umelých vetvičiek a všetky ozdoby sa jedna po druhej ručne pripevnili na 11 metrov vysoký vianočný stromček. Kolega musel ležať pod konštrukciou, zatiaľ čo kolegynka mu pridávala a priťahovala prvky eskapáskami. Keďže si celý stromček poskladali sami, ušetrili do mestskej kasy 6-tisíc eur. Primátor Kysuckého Nového mesta Marián Mihalda dodal, že sa na tom podieľala niekoľko desiatok ľudí, väčšinou z údržby mesta.
Zamestnanci humenských technických služieb vyrobili viac ako 300 vianočných dekorácií a oproti minulému roku ušetrili na vianočnej výzdobe viac ako 4 600 eur. Nakúpili len nevyhnutný materiál a držali sa recyklácie. Napríklad snehové vločky vyrezali z polystyrénu nájdeného pri separácii. Zamestnanec Technických služieb mesta Humenné zdôraznil snahu byť kreatívni a ukázať ľuďom, že nie všetko, čo sa vyhadzuje, sa nedá použiť. Projekt bol realizovaný podľa návrhu riaditeľa.
Historické korene a symbolika
Vianočný stromček, nádherný symbol Vianoc, bez ktorého si ich nevieme predstaviť u nás ani vo svete, je pomerne mladý. Do Uhorska sa dostával až počas 18. storočia.
Presný pôvod a dôvod vianočného stromčeka je diskutabilný. Uvažuje sa o inšpirácii rôznymi staršími tradíciami, ktoré nemajú nič spoločné s kresťanstvom, podobne ako mnohé prvky, ktoré dnes mylne považujeme za kresťanské.
Zelený stromček nebol zvolený náhodne. Zelená bola a je symbolom života. Zelená tráva a zelený les sú živé. Ihličnany majú tú výhodu, že zostávajú zelené aj v čase, keď listnaté stromy strácajú zeleň. Samotné vešanie ozdôb malo mať obetný alebo magickú význam spojený s prilákaním hojnosti úrody na ďalší rok.
Vianočný stromček v Nemecku a jeho šírenie
Ak hovoríme o pôvode stromčeka v podobe, ako ho poznáme dnes, jeho prvopočiatky by sme našli v Nemecku. Za jeho vznikom stáli protestanti, teda veriaci luteránskeho vyznania, ktorí sa oddelili od majoritného kresťanstva. Zakladateľ Martin Luther pôvodne chcel len upozorniť na fungovanie kresťanstva, ktoré v tom čase budovalo Námestie sv. Petra vo Vatikáne a zaviedlo platenie za odpustky či „garantované“ výhody v posmrtnom živote. Protestanti sa stali známi odmietaním týchto praktík a zaviedli skromnosť vo výzdobe chrámov a spôsobe života.
Najstaršia spomínaná zmienka o zdobení stromčeka na Vianoce pochádza od kazateľa Geislera z Alsaska v Nemecku v roku 1507. Ďalšie písomné zmienky z Nemecka sa objavujú aj v neskorších rokoch, spomínajú sa v niektorých dielach či náboženských textoch. Niekoľko zdrojov uvádza Johanna Wolfganga Goetheho, ktorý v jednom zo svojich diel opisoval stromček u strýka v roku 1765.
Rozšírenie stromčeka môže súvisieť so zákazom vystavovania jasličiek, čo približovalo ľuďom, aj tým negramotným, význam oslavy. Po zrušení klaňania sa jasličkám sa len pár podarilo zachrániť a dnes sú cennými historickými artefaktmi. Uctievanie sa presunulo do domácností, čo mohlo podporiť záujem o iné predmety s symbolickým významom.
Začiatkom 18. storočia sa stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov. Ako to býva pri mnohých trendoch, keď niečo majú známe osobnosti, obľúbení jednotlivci či slávne rody, chceli to mať aj ostatní. Mnoho ďalších mešťanov sa inšpirovalo novým trendom. Postupne na Vianoce zdobili stromy aj tí, ktorí nepatrili medzi luteránov.
Vianočný stromček, nielen holý strom či vetvičky, ale ozdobený tak, ako ho poznáme dnes, sa na Slovensko dostával najskôr z Rakúska. Na stredné či východné Slovensko sa šíril s ťažkosťami, aj pre odmietanie niektorých rodín a kňazov. Bolo to tak ešte aj v časoch prvej Československej republiky.
Vianoce na Slovensku: Od skromnosti k hojnosti
Vianoce na severnom Uhorsku, teda na súčasnom Slovensku, boli počas stredoveku oslavované veľmi skromne. Vianoce boli vždy o pôste. Štedrovečerný stôl hojnosti je výmyslom až súčasnej doby. Ešte pred sto rokmi sa 24. decembra bežne nič iné ako voda do úst nevzalo.
V bežnej chudobnej roľníckej rodine sa vešali slamené ozdoby len na trám alebo na vetvičky. Všetko malo mať magickú moc, túžbu po mágii a naplnení prosieb. Lokálne sa používali aj zavesené kúsky obilia, čím sa rodiny snažili priniesť trochu mágie aj do budúceho roka a nasledujúcej žatvy.
Stromčeky v súčasnej podobe sa po svojom presadení na Vianoce zdobili skôr skromne a nepôsobili honosne ako dnes. Spočiatku boli ozdobené papierovými ozdobami. Papier však bol na vidieku nedostatkovým tovarom, získavali ho len ako obalový materiál pri nákupe cukru, múky a podobne, ak nešlo o plátené vrecká. Chudobnejší preto zvolili slamu, z ktorej vznikalo umenie slamených ozdôb.
Dnešné zdobenie je často rodinnou udalosťou. Okrem sviečok a iných svetielok sú to hlavne vianočné gule, ktoré nahradili jablká, rôzne trblietka. Badať však aj trend návratu k slameným a dreveným prvkom. Objavujú sa medovníky a od socializmu sú populárne salónky, sady čokoládových salóniek či rôzne figúrky.
Slovensko má významný podnik s medzinárodným úspechom v oblasti výroby vianočných ozdôb - Okrasa v Čadci. Z tejto manufaktúry pochádzajú mnohé slovenské vianočné ozdoby, o ktorých mnohí ani netušia.
Používame stromčeky umelé aj živé. Každý si tak vyberie podľa vkusu a možností. Nech sa Vianoce akokoľvek zmenili v priebehu vekov, rok čo rok sú komerčnejšie. Je však dôležité nezabúdať, že Vianoce sú jediný deň v roku, kedy sa môžeme spoľahnúť na ľudí okolo seba. V tom, že budú myslieť na ostatných, pripomenú si tých, ktorí s nimi nie sú, a ľudia sú k sebe o niečo láskavejší.
Ako sa to vyrába: Sklenené vianočné ozdoby
Prípadová štúdia: Lela Ceterová a predčasné zdobenie stromčeka
Hoci do Vianoc ostáva ešte niečo vyše mesiaca, niektoré domácnosti už pomaličky začínajú zdobiť aj vianočný stromček. Slovenská playmate Lela Ceterová sa pochválila tým svojím, no ľudia ju zasypali kritikou a posmeškami. Každý má zrejme inú predstavu o dokonalom vianočnom stromčeku - kým niektorí preferujú klasický, iným sa páčia prezdobené kúsky.
Slovenka, ktorá sa preslávila najmä turbulentným manželstvom s českým zápasníkom Karlosom Vémolom, ukázala fanúšikom na sociálnych sieťach ich stromček. "Pomaličky prichádza vianočný čas a čoskoro bude klopať za dverami Mikuláš. Ja som sa rozhodla už predčasne urobiť stromček a výzdobu za pomoci mojej maminky, ktorá prišla z Bratislavy aj s ocinom. V dobrej spoločnosti sa vyzdobuje pri dobrom červenom víne, ako od ruky. Tentokrát som zvolila jednoduchú eleganciu..." priznala.
Ich obývačku tak už pár dní zdobí vysoký, bohato zdobený vianočný kúsok. Kým ona je s výsledkom nadmieru spokojná, jej fanúšikovia ju vysmiali. Okrem toho, že im pripadal gýčový, zdobiť stromček na konci novembra sa mnohým zdalo byť priskoro. "My už pomaly začíname maľovať vajíčka. Za chvíľu bude Veľká noc," odkázali jej viacerí.