Prohibition Party a politický vývoj v USA

História a význam Prohibition Party

Prohibition Party (PRO) je politická strana v Spojených štátoch, ktorá je známa svojou historickou opozíciou voči predaju a konzumácii alkoholických nápojov. Ako integrálna súčasť temperančného hnutia ide o najstaršiu existujúcu tretiu stranu v USA. Hoci nikdy nepatrila medzi vedúce politické sily, počas neskorého 19. a začiatku 20. storočia predstavovala dôležitý prvok v systéme tretích strán.

Strana vznikla v roku 1869 po sérii uznesení prijatých predstaviteľmi temperančných organizácií. Na konvencii v Chicagu, kde sa stretlo takmer päťsto delegátov z dvadsiatich štátov, bol za dočasného predsedu zvolený John Russell. Významným míľnikom bolo, že strana ako prvá umožnila ženám stať sa členkami a priznala im plné delegátske práva.

Schéma historického vývoja Prohibition Party od roku 1869 po súčasnosť

Cesta k osemnástej ústavnej zmene

Vrcholom úsilia strany bola ratifikácia osemnástej zmeny ústavy, ktorá celoštátne zakázala výrobu, predaj a distribúciu alkoholických nápojov. Tento krok bol vyvrcholením snáh, ktoré začali na úrovni jednotlivých štátov a boli zosilnené federálnymi obmedzeniami počas prvej svetovej vojny. V auguste 1917 prijal Kongres zákon Food and Fuel Control Act, ktorý zakázal výrobu destilátov z potravinových zdrojov, čo bolo vnímané aj ako vlastenecké opatrenie v čase vojnového nedostatku obilia.

Po vstupe 18. dodatku do platnosti sa Prohibition Party zamerala na presadzovanie jeho dodržiavania. Napriek pochybnostiam o budúcnosti strany po dosiahnutí tohto cieľa, členovia strany naďalej vyjadrovali nedôveru k postoju hlavných politických strán - Republikánov a Demokratov - voči osemnástej zmene a následnému zákonu Volstead Act.

Programová transformácia a ideológia

Platforma Prohibition Party prešla počas svojej existencie výraznými zmenami. V 19. storočí strana podporovala progresívne a populistické témy, ako:

  • volebné právo žien,
  • rovnosť rás a pohlaví,
  • zavedenie dane z príjmu,
  • rovnaké odmeňovanie.

Dnešný program strany kombinuje ekonomický progresivizmus (podpora sociálneho zabezpečenia a bezplatného vzdelávania) s konzervatívnymi postojmi v sociálnych otázkach. Strana sa dnes sústredí na ochranu života, presadzovanie etiky vo verejnej správe a komplexné politiky v oblasti boja proti závislostiam od alkoholu, tabaku a iných drog.

Infografika porovnávajúca politické témy strany v 19. storočí a dnes

Volebné pôsobenie a vnútorné výzvy

Strana bola v histórii často obviňovaná z toho, že svojou kandidatúrou "kazí" výsledky hlavným stranám, najmä v tesných prezidentských súbojoch. Najlepší volebný výsledok dosiahla v roku 1884, kedy kandidát John St. John získal 147 482 hlasov. V roku 1896 však stranu postihol rozkol medzi frakciami „narrow gaugers“ (zameranými výlučne na prohibíciu) a „broad gaugers“ (podporujúcimi širšie progresívne reformy).

V priebehu 20. a 21. storočia čelila strana úpadku po zrušení prohibície v roku 1933, ako aj interným sporom. Napriek tomu pokračuje v nominácii kandidátov na verejné úrady, pričom v roku 2024 nominovala podnikateľa Michaela Wooda na post prezidenta a Johna Pietrowskiho na viceprezidenta.

tags: #republikanska #strana #prohibition #party