Vrch Vápeč, s výškou 956 metrov nad morom, je dominantným vápencovým vrcholom na severovýchod od obce Horná Poruba. Z jeho vrcholu sa naskytá nádherný kruhový výhľad. Vápčenská oblasť je známa bohatou vápnomilnou flórou, kde sa vyskytujú druhy teplomilných aj horských rastlín. Medzi vzácne horské druhy patria napríklad trojštet alpínsky, stokláska Micheliho, muchovník vajcovitý či starček tôňomilný.
Najpohodlnejší prístup na Vápeč vedie z chaty pod Homôlkou. Každoročne 26. decembra, na sviatok svätého Štefana, organizuje OKST Košeca vianočný výstup na tento vrchol. Účastníci prichádzajú na Vápeč z rôznych smerov: z Homôlky, obce Kopec, Ilavy, ale najviac ľudí smeruje na vrchol z Hornej Poruby. Pred dosiahnutím samotného vrcholu sa návštevníci môžu zapísať do vrcholovej knihy. Na vrchole sa týči kríž, ktorý je symbolom mnohých výstupov.
Účastníci vianočného výstupu na Vápeč zvyčajne dostanú pamätný odznak a kalendárik. V roku 2010 sa uskutočnil už XXXV. ročník tejto tradičnej udalosti.
Geografické a historické súvislosti
Vápeč sa nachádza v západnej časti Strážovských vrchov, v oblasti nazývanej Trenčianska vrchovina. Jeho skalnatý vrchol sa výrazne vypína na východ od obce Horná Poruba, čím tvorí malebnú scenériu v okolí Strážovských vrchov.
Cesta za Košeckým Podhradím, v smere na Zliechov, ponúka zaujímavý areál Svätý Hubert. V piatok 3. januára sa počasie umúdrilo, vyšlo slnko, a preto sa uskutočnil výlet k zrúcanine Košeckého hradu.
Obec Dolná Poruba, s približne 800 obyvateľmi, leží v krásnom prostredí Strážovských vrchov, v závere doliny Teplička, asi 16 kilometrov východne od Trenčianskej Teplej. Sedlo Homôlka (778 m n.m.), prístupné aj motorovým vozidlom, je ideálnym východiskovým bodom pre turistické výlety v regióne.
Rybníky Prejta - Vystrkov sa nachádzajú necelý kilometer juhovýchodne od rovnomennej obce, v doline Prejtského potoka, ktorý je ich hlavným zdrojom vody. Tieto rybníky boli vybudované v 80. rokoch.
Obec Mojtín je horskou obcou situovanou na náhornej plošine v Zliechovskej hornatine, 12 kilometrov východne od Beluše. Košeca, obec ležiaca v Ilavskej kotline na ľavom brehu rieky Váh, je súčasťou okresu Ilava.
Vrch Butkov (765 m n.m.), nachádzajúci sa na okraji Strážovských vrchov pri obci Ladce, je výraznou dominantou viditeľnou z diaľky. Od roku 2013 sa hora Butkov stala miestom, kde sa stretávajú veriaci z celého Slovenska i zahraničia.
Ilava je mesto s bohatou históriou, prvýkrát spomínané v roku 1332. Nachádza sa v Ilavskej kotline, asi 20 kilometrov severovýchodne od Trenčína.
Z centra obce sa dá vydať po žltej turistickej značke, neskôr po modrej, smerom na koniec obce, kde cesta prechádza na poľnú cestu v doline obklopenej lesmi a skalami.
Trenčianske Teplice, situované v juhozápadnej časti Strážovských vrchov na toku potoka Teplička, sú známe kúpele s dlhou históriou. Omšenie je obec v hornej časti údolia rieky Teplička, asi 5 kilometrov od Trenčianskych Teplíc, známa zachovalou ľudovou kultúrou.
Obec s charakteristickou ľudovou architektúrou patrí k čičmanskemu typu. Pôvodne gotický kostol z 15. storočia s interiérom z 18. storočia a plastikou Madony z roku 1500 svedčí o historickom význame.
Ladce sú obcou s približne 2600 obyvateľmi. V katastri obce Omšenie, v Kamenickej doline, sa nachádza pamätník spojený s historickou udalosťou zo 17. decembra 1944.
V minulosti boli tieto oblasti známe kúpeľmi, kde sa liečili reumatické a kožné choroby. Kopec Markovica, viditeľný z okna, je dôkazom, že krásne miesta sa nachádzajú aj v blízkom okolí.
Dubnica nad Váhom je najväčším mestom v okrese Ilava. Má dva kostoly: starší, pôvodne gotický farský kostol sv. Jakuba Staršieho z roku 1756, a novší z 21. storočia.
Najvyšší vrchol Strážovských vrchov dosahuje výšku 1213 metrov nad morom a ponúka ďaleké rozhľady. Celý masív je vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu s prístupom po červenej značke zo Zliechova alebo Čičman.
Na skalnatom vápencovom útese nad Váhom v Bielych Karpatoch sa nachádza hrad, ktorého okolie bolo osídlené už v dobe bronzovej. Hrad bol založený okolo roku 1240 kráľovnou Kunhutou a tvoril súčasť stredovekého pohraničného opevnenia.
Výroba vencov: Materiály a techniky
Pojem "vence" sa môže vzťahovať aj na dekorácie, ktoré nemajú kruhový základ. Na ich výrobu je možné použiť polystyrénové bloky ľubovoľného tvaru, do ktorých sa aranžujú prírodné materiály. V prípade absencie vhodného polystyrénu je možné použiť zelenú alebo sivú aranžérsku hmotu.
Výroba venca na hrob vlastnými silami predstavuje úsporné riešenie. Náklady na výrobu môžu byť minimálne, ak sa využijú dostupné materiály ako tavná pištoľ, umelé kvety či stuhy. Pri maximálnom využití prírodných materiálov, ktoré si možno nazbierať, môže byť finančný vklad do výroby venca takmer nulový.
Pri výrobe úsporného venca je dôležité zamerať sa na prírodné materiály. Ako základ sa často používa živá čečina, na spestrenie slúžia šišky, konáriky listnáčov, lišajník či suché byliny. Vzhľadom na to, že vence budú vystavené chladu a vlhkosti, je potrebné vyberať materiály, ktoré týmto podmienkam dobre odolávajú.
V úsporných vencoch by mali dominovať prírodné zložky. Na rozdiel od vianočných dekorácií, pri vencoch na hroby je možné použiť aj opŕchavú čečinu smrekov, ktorá sa v chlade do jari zachová. Preferujú sa však druhy tují, dúglasky, tisu, jedle bielej a normandskej, a borovice, ktoré sú menej pichľavé a lepšie sa s nimi manipuluje.
Šišky dodávajú vencu objem. Pre robustnejšie vence na hroby sú ideálne väčšie šišky z borovice čiernej a smreka lesného. Je však dôležité pamätať na to, že otvorené šišky sa vo vlhku môžu zatvoriť a zmeniť tak vzhľad venca. Veľmi vhodné sú aj šišky smrekovca opadavého, ktoré často padajú aj s konármi. Odolnosť voči vlhkosti vykazujú aj šišky smreka pichľavého, sekvojí a dúglasky.
Šišky sa zvyčajne pripevňujú tavnou pištoľou. Okrem čečiny sa na dekoráciu používajú aj opadavé druhy, ako napríklad konáriky šípok, ktoré oživia veniec červenou farbou. Listový prvok môžu dodať listy cezmíny alebo brečtanu, prípadne sušené či vylisované listy rôznych drevín, hoci sa vo vlhku môžu skrúcať.
Bylinnú dekoráciu možno rozdeliť na čerstvú a sušenú. Výbornou voľbou je mochyňa (Physalis) s jej oranžovočervenými plodmi, ktorá môže vo venci úplne nahradiť kvety. Z čerstvých bylín sa hodí aj láskavec (Amaranthus). Zo suchých bylí sú dekoratívne plody mesačnice trvácnej (Lunaria rediviva) s ich striebristou farbou. Vŕbovka chlpatá (Epilobium hirsutum) po strate chlpov zanecháva kučeravé byle vhodné na dekoráciu.
Polystyrénový základ v tvare kruhu, srdiečka alebo kríža možno obaliť machom, ktorý by mal mať krátke pabyľky a dať sa oddeliť vo veľkých kusoch. Na upevnenie machu na polystyrén sa používa tavná pištoľ alebo špendlíky.
Lišajník, napríklad pakonárik otrubový (Pseudevernia furfuracea), môže dodať vencu netradičný prvok. Pri výrobe vencov sa často dokupujú umelé kvety alebo stuhy, ktoré sú dostupné v kvetinárstvach.
Príprava smútočného venca #kvetyprevas
tags: #elipsovity #veniec #na #kriz