Deň vzniku daňovej povinnosti (DVDP) a dátum vystavenia faktúry sú jedny zo základných údajov, ktoré musia na faktúrach uvádzať platitelia DPH. Aj keď tieto údaje bývajú často rovnaké, nie je to pravidlom. Rozdiel medzi dátumom vystavenia faktúry a dňom vzniku daňovej povinnosti vyplýva už z ich povahy. Zatiaľ čo dátum vystavenia faktúry hovorí o tom, kedy ste tento doklad vystavili, DVDP obvykle označuje deň, kedy ste odovzdali tovar zákazníkovi, kedy ste dodali dohodnutú službu, alebo kedy ste prijali platbu, ak to bolo ešte pred dodaním tovaru alebo služby. Znamená to, že DVDP môže byť iný ako dátum vystavenia faktúry.

Dátum vystavenia faktúry a Deň vzniku daňovej povinnosti (DVDP)
Dátum vystavenia faktúry skôr ako DVDP
V praxi je obvyklé, že deň vzniku daňovej povinnosti a dátum vystavenia faktúry je rovnaký. Väčšina podnikateľov totiž vystavuje faktúry až vo chvíli odovzdania tovaru alebo tesne po dodaní danej služby. Neplatí to ale vždy. Niekedy tiež faktúru vystavíte skôr, ako klientovi dodáte tovar alebo službu. Napríklad, ak prevádzkujete stavebniny a chcete si vopred pripraviť doklady k tovaru, ktorý na druhý deň ráno doveziete k zákazníkovi. V takom prípade je DVDP neskorší ako dátum vystavenia faktúry. Podobne to platí aj pri službách: pokiaľ s predstihom vystavíte faktúru za služby, tak deň vzniku daňovej povinnosti je neskorší ako dátum vystavenia faktúry.
Dátum vystavenia faktúry neskôr ako DVDP
Faktúru môžete tiež vystaviť až po dni vzniku daňovej povinnosti, teda až po uskutočnení zdaniteľného obchodu. Podľa § 73 zákona o DPH to však musíte urobiť do 15 dní odo dňa dodania tovaru alebo služby, teda maximálne do 15 dní odo DVDP. Pokiaľ túto povinnosť porušíte, hrozí vám pokuta až 3 000 eur.
DVDP a dátum prijatia faktúry
Deň vzniku daňovej povinnosti je zásadný pre to, aby ste mohli doklad zaradiť do správneho zdaňovacieho obdobia, a teda priznať DPH na výstupe alebo uplatniť odpočet DPH na vstupe. A to podľa toho, či ste dodávateľom alebo odberateľom daného tovaru alebo služieb.
Pokiaľ ste v pozícii zákazníka, je pre vás okrem DVDP dôležitý aj dátum prijatia faktúry. Môže sa totiž stať, že každý dátum patrí do iného zdaňovacieho obdobia. V takom prípade je rozhodujúce obdobie, v ktorom ste faktúru dostali. Podmienkou na odpočítanie DPH totiž je, že do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňujete právo na odpočítanie DPH, musíte mať faktúru od vášho dodávateľa. Až na základe prijatej faktúry si môžete nárokovať vrátenie DPH. Štát potom má povinnosť vám zaplatenú DPH vyplatiť. Pamätajte však na to, že sa toto pravidlo týka iba odberateľov. Dodávatelia odvádzajú DPH vždy v zdaňovacom období, do ktorého spadá DVDP.
DPH (daň z pridanej hodnoty)
Deň vzniku daňovej povinnosti (DVDP) pri rôznych typoch dodávok
Deň vzniku daňovej povinnosti je deň, ku ktorému je platiteľ povinný priznať daň. Tú potom uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom mu vznikla povinnosť priznať daň. Ak však dodávateľ prijme úplatu ešte pred dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia, musí priznať daň z prijatej čiastky ku dňu prijatia tejto úplaty. Všeobecne platí, že daňová povinnosť pri dodaní tovaru vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH). Dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, to znamená, že rozhodujúce je získanie ekonomického vlastníctva k veci. Hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj dodanie elektriny, vody, tepla, chladu a bankoviek a mincí, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty.
Výnimkou z vyššie uvedeného pravidla sú prípady, keď sa platiteľ dane dobrovoľne rozhodne pre uplatňovanie dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby - nazývané ako osobitná úprava podľa § 68d zákona o DPH. Uplatňovanie osobitnej úpravy je možné len pri dodaní tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku, ktoré sú uskutočnené za protihodnotu a pri ktorých je osobou povinnou platiť daň dodávateľ tovaru alebo služby okrem dodania tovarov a služieb podľa § 43 a § 47 zákona o DPH. Daňová povinnosť v týchto prípadoch vzniká až v momente, keď platiteľ dane prijme platbu od svojho odberateľa za tovar alebo službu, ktoré sú alebo majú byť dodané. Daňová povinnosť sa uplatní vo výške, ktorá zodpovedá realizovanej platbe.
Pri dodaní hnuteľnej veci (§ 19 ods. 1)
Za deň dodania hnuteľnej veci (napríklad stroja, výrobku, elektriny,...) sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania hnuteľnej veci.
- Príklad: Slovenský dodávateľ odovzdá tovar (stoličky) prepravcovi 30.8.2023. Dopravca odovzdá tovar kupujúcemu 2.9.2023.
- Riešenie: Dňom dodania je 2.9.2023, pretože kupujúci môže nakladať s tovarom ako vlastník až prevzatím tovaru.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti (§ 19 ods. 1)
Za deň dodania pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti vrátane pozemkov sa považuje deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak predávajúci odovzdá nehnuteľnosť kupujúcemu skôr ako v deň zápisu do katastra nehnuteľností. Ak je nehnuteľnosť odovzdaná do užívania až po zápise do katastra nehnuteľností, za deň dodania sa považuje deň zápisu do katastra nehnuteľností.
- Príklad: Zmluva o prevode nehnuteľnosti uzatvorená 20.8.2023, s právom disponovať s nehnuteľnosťou od dňa uzavretia zmluvy. Zápis do katastra nehnuteľností bol 9.9.2023.
- Riešenie: V tomto prípade by bol deň dodania 20.8.2023, ak nadobudnutie práva disponovať s nehnuteľnosťou znamená odovzdanie do užívania.
Pri odovzdaní tovaru na základe nájomnej zmluvy (§ 19 ods. 1)
Za dodanie tovaru na účely zákona o DPH sa posudzuje aj odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky, a taktiež aj odovzdanie tovaru na základe nájomnej (resp. inej obdobnej) zmluvy s dojednanou opciou kúpy odovzdaného tovaru nájomcom, ak pri jej uzatvorení využitie opcie kúpy predstavuje ekonomicky jedinú racionálnu voľbu pre nájomcu (§ 19 ods. 1 posledná veta zákona o DPH). Ide napríklad o odovzdanie automobilu na základe lízingovej zmluvy, pri ktorej je na lízingového nájomcu prevedená väčšina výhod a rizík vlastníckeho práva, súčet zmluvných splátok zodpovedá hodnote tovaru vrátane nákladov financovania a nájomcovi pri využití opcie kúpy predmetu financovania nebude uložená úhrada dodatočnej značnej sumy.
Pri opakovaných a čiastkových dodávkach (§ 19 ods. 3)
Za čiastkové dodanie tovaru sa považuje také dodanie, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Najčastejšie sa čiastkové dodanie poskytuje v stavebníctve. O opakovane dodávaných tovaroch hovoríme vtedy, ak ide o dodanie rovnakého druhu tovaru v opakovaných dohodnutých lehotách (obdobiach).
- Ak je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar za obdobie kratšie ako 12 kalendárnych mesiacov, za deň dodania tovaru sa považuje najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodaný tovar vzťahuje.
- Ak je dohodnutá platba za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar za dodaný najneskôr posledným dňom 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru neskončí.
- V prípade, ak platiteľ požaduje úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom osobitne, považujú sa tieto tovary za dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje platbu za tieto tovary [§ 19 ods. 3 písm. d)].
- Pri opakovanej dodávke tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH počas obdobia dlhšieho ako kalendárny mesiac, považuje sa tovar za dodaný posledným dňom každého kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru neskončí.
Príklad na opakované dodávky s oslobodením:
- Príklad: Slovenský platiteľ dodáva bryndzu podnikateľovi v Rakúsku. Dodávky trvajú od 1.3. do 31.5.2025, viackrát za mesiac. Ide o opakované dodanie mliečneho výrobku oslobodeného od dane podľa § 43 zákona o DPH.
- Riešenie: Tovar sa považuje za dodaný posledným dňom každého kalendárneho mesiaca, t. j. 31.3.2025, 30.4.2025 a 31.5.2025.
Príklad na čiastkové dodávky v stavebníctve:
- Príklad: Slovenský platiteľ dane (stavebná firma) dodáva administratívnu budovu po častiach (podlažiach). Prvá časť odovzdaná 10.4.2022. Dodávateľ vystavil faktúru 10.4.2022 s dňom dodania 10.4.2022.
- Riešenie: Deň vzniku daňovej povinnosti je 10.4.2022, keďže faktúra bola vyhotovená pred 15. dňom po dodaní.
Pri platbe prijatej pred dodaním tovaru alebo služby (§ 19 ods. 4)
Daňová povinnosť vzniká z prijatej platby dňom prijatia platby, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby. Ak odberateľ pred dodaním tovaru uhradí celú dohodnutú cenu tovaru, potom dodávateľovi, platiteľovi dane, vznikne daňová povinnosť dňom prijatia platby z celej výšky dohodnutej ceny tovaru. Ak odberateľ pred dodaním tovaru uhradí len časť dohodnutej protihodnoty (ceny), potom dodávateľovi, platiteľovi dane, vznikne daňová povinnosť dňom prijatia platby len v rozsahu prijatej platby.
- Príklad: Zmluva na dodanie 200 chladničiek s termínom dodania 10.9.2024. Odberateľ uhradil celú sumu 72 000 € vopred, dodávateľ prijal platbu 16.8.2024.
- Riešenie: Dodávateľovi chladničiek vznikla daňová povinnosť dňom prijatia platby 16.8.2024 z celej hodnoty tovaru.
Pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy (§ 19 ods. 5)
Pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, komitentovi vzniká daňová povinnosť v ten istý deň, keď vzniká daňová povinnosť komisionárovi. V týchto prípadoch komisionár koná tak, akoby bol vlastníkom tovaru.
- Príklad: Firma A (komitent) odovzdá tovar firme B (komisionárovi) 29.7.2024. Firma B predá tovar kupujúcemu 15.8.2023.
- Riešenie: Daňová povinnosť vzniká komisionárovi ako aj komitentovi 15.8.2023.
Pri dodaní tovaru prostredníctvom predajných automatov (§ 19 ods. 6)
Daňová povinnosť pri dodaní tovaru prostredníctvom predajných automatov alebo iných podobných zariadení vzniká dňom výberu peňazí z predajného automatu.
Pri dodaní tovaru do iného členského štátu (§ 19 ods. 8)
Pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktoré je oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH, vzniká nadobúdateľovi (odberateľovi) v inom členskom štáte daňová povinnosť.
Deň vzniku daňovej povinnosti je 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, kedy bol tovar dodaný (tovar je dodaný vtedy, keď nadobúdateľ získa právo nakladať s tovarom ako vlastník). Ak je však faktúra vyhotovená pred týmto dňom, tak daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry.
Ak sa opakovane dodáva tovar z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH počas obdobia dlhšieho ako kalendárny mesiac, t. j. dodania prebiehajú nepretržite počas obdobia dlhšieho ako jeden kalendárny mesiac, považuje sa tovar za dodaný posledným dňom každého kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru neskončí (§ 19 ods. 3 písm. e) zákona o DPH).
- Príklad: Tovar prepravený z Trnavy do Brna 20.2.2023, odovzdaný českému odberateľovi 21.2.2023. Slovenský dodávateľ vyhotoví faktúru 27.2.2023.
- Riešenie: Deň vzniku daňovej povinnosti pre slovenského dodávateľa je 27.2.2023 (dňom vyhotovenia faktúry, ktorá je skôr ako 15.3.2023).
Pri dodaní tovaru do iného členského štátu na základe komisionárskej zmluvy (§ 19 ods. 5 a § 19 ods. 8)
V prípade, keď komitent dodáva tovar z tuzemska do iného členského štátu komisionárovi (identifikovanému pre daň v IČŠ) oslobodený od DPH podľa § 43 zákona o DPH, deň vzniku daňovej povinnosti pre komitenta sa určí podľa § 19 ods. 8. V prípade, kedy komitent odovzdáva tovar komisionárovi v rámci tuzemska a následne komisionár dodáva tovar zákazníkovi (identifikovanému pre daň v IČŠ) do iného členského štátu, deň vzniku daňovej povinnosti pre komitenta sa určí podľa § 19 ods. 5 zákona o DPH, v ten istý deň, kedy vzniká daňová povinnosť komisionárovi podľa § 19 ods. 8.
- Príklad: Komitent dodá tovar z Komárna do Debrecína komisionárovi (Maďarsko). Preprava začala 20.8.2024, faktúra vyhotovená 20.8.2024. Tovar odovzdaný komisionárovi 21.8.2024.
- Riešenie: Komitentovi vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 8 písm. b) zákona o DPH 20.8.2024 (dňom vyhotovenia faktúry).

Registrácia pre DPH a obrat
Zdaniteľná osoba a platiteľ DPH
Každý podnikateľ, ktorý vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, je na účely zákona o dani z pridanej hodnoty považovaný za zdaniteľnú osobu. Zdaniteľná osoba sa platiteľom dane stáva po dobrovoľnej alebo po povinnej registrácii.
Neplatiteľ DPH o dani z pridanej hodnoty osobitne vo svojom účtovníctve neúčtuje. Pri nákupe tovarov a služieb od platiteľov dane je DPH súčasťou ocenenia tovaru a služieb, t. j. účtuje vo výške celkovej ceny tovarov a služieb, vrátane DPH.
Registrovaný platiteľ DPH je povinný štátu odvádzať DPH zo svojich zdaniteľných obchodov, ktoré sú predmetom dane, a zároveň má právo na odpočítanie DPH.
Povinná registrácia pre DPH
Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň vtedy, ak dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov celkový obrat 49 790 €, a to do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla stanovený obrat. Registračná povinnosť pre DPH vyplýva z ustanovení § 4 až § 7a zákona o dani z pridanej hodnoty. Rozhodujúcim kritériom je výška dosiahnutého obratu, čo znamená, že ak zdaniteľná osoba dosiahne obrat 49 790 € už za kratšie obdobie ako 12 mesiacov, vzniká jej povinnosť podať žiadosť o registráciu už v nasledujúcom mesiaci po dosiahnutí stanoveného obratu. Za nesplnenie registračnej povinnosti jej daňový úrad môže uložiť pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní vo výške od 60 € do 20 000 €.
Obrat je pre účely zákona o DPH definovaný v § 4 ods. 9. Pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva obratom sú príjmy bez dane z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem príjmov z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa ustanovení § 28 až § 36 a podľa ustanovení § 40 až § 42. Príjmy z poisťovacích služieb (§ 37) a finančných služieb (§ 39) sa nezahŕňajú do obratu, ak sú tieto služby poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Na určenie obratu na účely povinnej registrácie sa posudzujú príjmy (bez dane) z dodaných tovarov a služieb za kalendárny mesiac, do ktorého sú v peňažnom denníku zaúčtované v súlade s účtovnými predpismi.
- Príklad: Podnikateľ dosiahol kumulovaný obrat 55 000 EUR v júni 2025. Faktúra s dátumom dodania 30.6.2025.
- Riešenie: Žiadosť o registráciu je povinný podať do 5 pracovných dní od dňa dosiahnutia obratu, t.j. do 7. júla 2025. Daňový úrad ho zaregistruje ako platiteľa DPH až od 1.1.2026.
Avšak, ak podnikateľ dosiahne obrat 62 500 EUR akýmkoľvek obchodom od pridelenia IČ DPH do 1. januára nasledujúceho roka, alebo dodaním stavby/pozemku (aj oslobodeného od DPH), alebo prijatím zálohy súvisiacej s takýmto predajom, stáva sa platiteľom DPH okamžite týmto obchodom.
Zdaňovacie obdobie
Základným zdaňovacím obdobím pre DPH je kalendárny mesiac. Každý novoregistrovaný platiteľ je povinne minimálne 12 kalendárnych mesiacov mesačným platiteľom. Pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok sa môže rozhodnúť, ak uplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal platiteľom a za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol obrat 100 000 €. Zmena zdaňovacieho obdobia môže nastať len k prvému dňu kalendárneho štvrťroka.
Účtovanie DPH a právo na odpočítanie dane
Účtovanie DPH
DPH sa v podvojnom účtovníctve zachytáva v účtovej skupine 34 - Zúčtovanie daní a dotácií, na účte 343 - Daň z pridanej hodnoty. V jednoduchom účtovníctve na to slúži kniha pohľadávok, kniha záväzkov a pomocná kniha dane z pridanej hodnoty. V daňovej evidencii na evidovanie dane z pridanej hodnoty slúži evidencia o pohľadávkach, evidencia o záväzkoch a podrobné záznamy podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.
Deň vzniku daňovej povinnosti pri dodaní tovaru a služby na účely DPH sa na účely účtovníctva považuje v súlade s § 2 postupov účtovania za deň uskutočnenia účtovného prípadu. Pri vzniku pohľadávky voči odberateľovi za dodané tovary a služby je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň dodania, resp. deň splnenia dodávky. Pre potreby oceňovania pohľadávok a záväzkov vyjadrených v cudzej mene ku dňu ich vzniku je možné za okamih uskutočnenia účtovného prípadu považovať u dodávateľa deň vystavenia faktúry a u odberateľa deň prijatia faktúry. Okamih uskutočnenia účtovného prípadu je možné pre konkrétne doklady vymedziť vnútorným predpisom.
Právo na odpočítanie dane
Právo odpočítať daň z nakúpených tovarov a služieb vzniká dňom vzniku daňovej povinnosti pri ich dodaní. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať daň, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH. Ak právo na odpočítanie dane vzniklo v zdaňovacom období (napr. december 2024) a platiteľ dane má do lehoty na podanie daňového priznania za toto obdobie faktúru, môže odpočítať daň len v tomto zdaňovacom období. Ak právo na odpočítanie vzniklo (napr. v auguste 2023), ale platiteľ dane nemal k dispozícii faktúru, nemôže si uplatniť odpočítanie dane, kým faktúru nedostane. Po jej prijatí si ju môže uplatniť v zdaňovacom období, kedy faktúru obdržal, najneskôr však do posledného zdaňovacieho obdobia daného kalendárneho roka (napr. december 2024).
Platiteľ dane, ktorý sa stal platiteľom, môže v zmysle § 55 ods. 1 zákona o DPH pri registrácii za platiteľa odpočítať daň viažucu sa k majetku, ktorý nadobudol predo dňom, keď sa stala platiteľom a ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom, okrem zásob.
Zmeny v legislatíve (od 1.1.2010)
Prijatím zákona č. 471/2009 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH, nastali zmeny vo vzniku daňovej povinnosti pri opakovaných a čiastkových dodaniach. Od 1.1.2010 vzniká daňová povinnosť posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje, s výnimkou podľa písmen a) až d) § 19 ods. 3 zákona. Týmto sa určil presný deň vzniku daňovej povinnosti pri týchto druhoch tovarov a služieb.
Čiastkovým dodaním tovaru alebo služby sa rozumie také dodanie tovaru a služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. O čiastkovom dodaní teda môžeme hovoriť len vtedy, ak existuje zmluva. Do 31.12.2009 bolo vystavovanie faktúr pri opakovaných alebo čiastkových dodaniach tovarov a služieb administratívne menej náročné.
Opakované a čiastkové dodávky dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov (§ 19 ods. 3 písm. a) a b))
Ak je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodané posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí. Toto ustanovenie sa použije na tuzemské opakované dodávanie tovarov a služieb. Ak platiteľ uzavrie zmluvu od 1.4. na 10 rokov, pričom platbu bude požadovať až po dvoch rokoch, potom daňová povinnosť bude vznikať k 31.3. každého nasledujúceho roka.
Rozdiel medzi § 19 ods. 3 písm. a) a § 19 ods. 3 písm. b) zákona je v tom, že písm. b) zákona už nehovorí, že daňová povinnosť vzniká posledným dňom 12. mesiaca, ale posledným dňom každého kalendárneho roka, ak ide o prijatie služby od zahraničnej osoby. To znamená, že tuzemskej zdaniteľnej osobe vzniká daňová povinnosť (tzv. "samozdanenie") vždy k 31.12. za každý kalendárny rok bez ohľadu na to, kedy bude za službu fakturované.
V praxi sa veľakrát požaduje platba skôr, ako je ukončené samotné dodanie služby alebo tovaru. V takomto prípade platí ustanovenie § 19 ods. 4 zákona a daňová povinnosť vzniká dňom prijatia platby.
tags: #dosiahnuty #obrad #dph #podla #datumu #vystavenia