Úvod do sveta vencov a ich významu
Vence sú už oddávna neoddeliteľnou súčasťou ľudských zvykov a tradícií. Ich história siaha do najstarších civilizácií, kde boli kvety a listy používané ako ozdoby na najrôznejšie príležitosti. V starovekom gréckom a rímskom svete boli vence z listov alebo kvetov znakom cti. Na oslavách ich nosili vodcovia, básnici, kňazi a iní dôležití členovia spoločnosti. Príkladom je Július Caesar, ktorý bol často portrétovaný s girlandou z vavrínových vencov na hlave. V slovenskej kultúre vence tiež zohrávali kľúčovú úlohu v rôznych obdobiach roka a pri významných životných udalostiach, slúžiac ako symboly ochrany, lásky, úcty či veštenia.
Svadobný veniec: Koruna mladosti a prechodu
Veniec (často nazývaný aj vienok alebo koruna) bol v slovenskej tradícii súčasťou úpravy hlavy mladuchy. Pôvodne bol veniec zhotovený zo živých, vždy zelených rastlín ako zimozeleň, rozmarín, krušpán, myrta či asparágus, a z kvetov. V 20. storočí sa začal zhotovovať z umelých kvetov a rôznych ozdôb a súbežne s tým sa začal dopĺňať závojom. Symbolizoval slobodný stav a panenstvo mladuchy. V mnohých oblastiach Slovenska koncom 19. storočia nahradil tradičnú svadobnú partu.
Príprava venca mala obradový charakter a sprevádzali ju svadobné piesne družíc. Skladanie venca spolu s nasledujúcim čepčením bolo obradovým vrcholom celej svadby. Skladaniu predchádzal tanec mladuchy, ktorého hlavným motívom bola rozlúčka so slobodou. Veniec skladal ostrým kovovým predmetom väčšinou družba, alebo družica či starejšia. Zložený veniec sa pripichol do hrady domu, kde bol až do konca svadby. Niekde veniec družbovia ukradli a ženích si ho musel vykúpiť. Často sa priamo do venca vyberali peniaze pre mladuchu.
Veniec mladuchy slúžil aj ako magický prostriedok na zabezpečenie vydaja družíc, ktoré si ho preto symbolicky dávali na hlavu. Chránili ho pred nepovolanými, lebo pomocou neho mohol niekto mladomanželom „počariť“. Po svadbe sa spolu s pierkom ženícha uschoval alebo spálil.
Dievčatá a vence: Veštenie a kúzla
Vence na Máj: Hľadanie ženícha
Jedným z krásnych zvykov, ktoré sprevádzali predkresťanské obdobie, bolo, že dievčatá "na Ďura" (24. apríla), ktorý bol považovaný za magický predel medzi zimou a letom, si vili venčeky. Tieto venčeky vyhadzovali na rozkvitajúce ovocné stromy, aby sa dozvedeli, či sa do roka vydajú. Kladnú odpoveď dostali, ak sa im venček na konároch zachytil. Ak spadol dolu, mali si na svadbu ešte počkať. Venčeky tiež hádzali do potoka alebo rieky. Kam im ho voda odniesla, tam mali ísť za nevestu.
Svätojánska noc: Vence lásky a ochrany
Svätojánska noc, spojená s letným slnovratom, skrývala rôzne rituály a tradície našich predkov. Ľudia verili, že na Jána má príroda najväčšiu moc. Niekde napríklad cez deň dievčatá zbierali kvety a vili z nich vence. V noci sa potom pri ohni postavia chrbtami k mládencom, ktorí držia v rukách biče. Dievča sa postaví chrbtom k svojmu milému a hodí za seba veniec. Ak padne na bič, ostanú spolu. Ak nie, iste sa rozídu.
Barborky: Vence na hlave a kvitnúce vetvičky
V predvečer sviatku svätej Barbory (4. decembra) chodievali po dedinských domoch „barborky“. Boli to ženy a dievčatá zahalené do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Výnimočne boli oblečené za mníšky alebo mali rozpustené vlasy a venček na hlave. V ruke držali košík so sladkosťami alebo metlu, štetku či husacie krídlo. Keď prišli do domu, symbolicky zamietli izbu.
V tento deň sa tiež zvyknú rezať vetvičky čerešní, ktoré vo váze rozkvitnú presne na Štedrý deň. Ak „barborka“ do Štedrého dňa rozkvitne, dievča nájde svojho ženícha. Narezať sa mali za úsvitu na sviatok sv. Barbory a vetvičky mali pochádzať zo stromu staršieho ako desať rokov. Ak rozkvitli pred 24. decembrom, nielenže sa dievča vydalo, ale skrátila sa aj doba čakania na svadbu. Zo strany, na ktorú sa vetvička otočila, mal prísť ženích. Ak malo dievča nápadníkov viac, mohla si narezať rovnaký počet vetvičiek, na ktoré zavesila chlapčenské mená. Prvá rozkvitnutá halúzka značila pravého ženícha. Na východnom Slovensku si každý z rodiny dal do vázy do okna svoju vlastnú vetvičku. Ten, komu vykvitla ako prvému, mal žiť najdlhšie.
Vence s ochrannou a rituálnou funkciou
Jarné a veľkonočné vence
Počas pôstneho obdobia sa v rámci bohoslužieb svätili vŕbové prútiky s pukmi, ktoré mali následne chrániť domácnosť i zvieratá. Umiestňovali sa nad vstup do domu a niekedy aj do zemiakov, ktoré sa mali sadiť, aby lepšie zarodili. Podobným spôsobom sa zhotovil a zavesil aj veniec, ozdobený prútím a jarnými plodmi. Aj ten symbolizoval ochranu pred zlom a chorobami a mal chrániť príbytok, na ktorom visel. Veľkonočné alebo jarné vence ako dekorácie sa zachovali dodnes.
Krásnym zvykom bolo, že dievčatá zrána chodievali česať vŕbu, aby im tiež narástli krásne a dlhé vlasy. Veľký piatok bol ideálny na pletenie korbáčov a zdobenie vajíčok, pričom voda, zeleň a vajíčka sú symboly Veľkonočného pondelka, uchovávajúce svoju znakovú funkciu u nositeľov a sprostredkovateľov nového života a zdravia. Oblievanie vodou a šibačka sa začínala hneď po polnoci alebo v skorých ranných hodinách Veľkonočného pondelka. Bolo to považované za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie.
Dožinkové vence: Vďačnosť za úrodu
Dožinky alebo zastarano obžinky sú slávnosť na ukončenie žatvy. Bohatstvo roľníckych hospodárstiev v nasledujúcom roku mali v magickom zmysle zabezpečiť úkony pri každom zbere zrelého obilia: posledné klasy sa nechávali na poli, posledný snop mal byť veľký a ťažký. Z najkrajších zožatých klasov sa uplietla kytica alebo dožinkový veniec a zrno z neho sa zvyklo na jar primiešať do osiva. V prípade potreby dávali klásky z neho aj do pierok pre svadobčanov.
Smútočné vence: Spomienka a úcta
Smútočné vence a kytice sú spôsobom, ako prejaviť sústrasť, keď stratíte niekoho blízkeho. História smútočných vencov je takmer tak dlhá, ako história ľudstva. Tradícia kladenia vencov na hrob sa objavuje už v 17. storočí. Zelená farba, symbolizujúca večný život, sa však objavuje už za čias Ježiša Krista, keď obyvatelia Jeruzalema pri Jeho príchode do mesta kládli na cestu palmové listy - symbol večného života. Takáto stále zelená farba ihličia je podkladom dnešných smútočných vencov.
Kvetinárstvo sa stalo sofistikovaným až v 18. storočí, kedy sa vyvinula „reč kvetov“. Každý kvet mal svoje vlastné posolstvo a rôzne farby a štádiá kvetu znamenali rôzne veci. Napríklad červené ruže znamenali skutočnú lásku, zatiaľ čo biela ruža mohla symbolizovať nevinnosť alebo koniec vzťahu. Táto „reč kvetov“ sa preniesla aj na smútočné vence. Tie boli zvyčajne postavené na ráme z cyprusových alebo vŕbových konárov, pretože tieto stromy symbolizovali smútok. V súčasnosti smútočné vence používame ako symbol našich emócií.
Adventný veniec: Symbolika očakávania
Každý rok pred Vianocami sa vo väčšine slovenských rodín dodržiava krásna tradícia - zapaľovanie sviečok na adventnom venci. Hoci sa už v súčasnosti pomaličky vytrácajú, prípadne ich nahrádzajú modernejšie rituály, nemali by sme zabúdať na jej pravú podstatu. Adventné vence sú neoddeliteľnou súčasťou tradičných Vianoc, prinášajúc do našich domovov atmosféru očakávania a prípravy na príchod Ježiša Krista.
Pôvod a rozšírenie tradície
Skutočné okolnosti vzniku adventného venca nám nie sú celkom známe, no existujú o ňom viaceré zmienky. Adventný veniec má svoje historické korene v 19. storočí v Nemecku. Prvý adventný veniec údajne vytvoril nemecký luteránsky pastor Johann Hinrich Wichern okolo roku 1839. Wichern, ktorý pôsobil v Hamburgu, chcel pomôcť deťom z chudobných rodín pochopiť význam adventného obdobia. Postavil veľký drevený kruh, na ktorý položil dvadsať malých červených sviečok a štyri veľké biele sviece. Malé sviečky zapaľoval postupne každý všedný deň v čase adventu a vždy v nedeľu rozsvietil veľkú bielu sviečku. Tento zvyk sa vtedy ujal na pôde protestantskej cirkvi v Nemecku, ktorá ho začala dodržiavať. Postupne sa adventné vence začali používať aj mimo Nemecka. Rozšírením tejto tradície do rôznych kultúr a náboženstiev došlo k jej adaptácii na miestne zvyklosti, pričom základná myšlienka zostala zachovaná. Severná Amerika prijala túto tradíciu počas 20. storočia, rovnako ako Rakúsko, Švajčiarsko a Stredná Európa, najmä cez nemeckých prisťahovalcov.
Symbolika adventného venca
Význam adventných vencov spočíva nielen v ich estetickej hodnote, ale aj v ich hlbokom liturgickom a symbolickom význame. Adventný veniec je symbolom svetla, života a večnosti. Adventný veniec by mal pozostávať z ihličnanov, pretože tie symbolizujú trvalý život, no niektoré majú ešte hlbší význam. Napríklad vavrín znamená víťazstvo nad prenasledovaním a utrpením. Borovica a tis predstavujú nesmrteľnosť a cédru sa pripisuje sila a uzdravenie. Dnes už staviame adventné vence do rôznych tvarov a podôb, no primárne by mali mať tvar kruhu, pretože ten nemá začiatok ani koniec, čo symbolizuje večnosť a nesmrteľnosť duše a nekonečnú Božiu lásku.
Štyri sviečky predstavujú štyri nedele pred Vianocami, a zároveň každých tisíc rokov, ktoré podľa Biblie oddeľujú stvorenie prvého človeka od príchodu Ježiša Krista. Každá sviečka umiestnená v adventnom venci má svoje meno: Prvá sa volá nádej, na druhú adventnú nedeľu zapaľujeme mier, tretia symbolizuje radosť/priateľstvo a štvrtá lásku. V tradičných Vianociach zohráva adventný veniec ústrednú úlohu ako prostriedok spojenia rodiny pri spoločných modlitbách a rozjímaní.
Adventný veniec má aj výrazný liturgický symbolizmus. Každú adventnú nedeľu sa zapáli jedna ďalšia sviečka, čím sa postupne zvyšuje svetlo, ktoré predstavuje príchod Ježiša Krista ako svetla sveta. Liturgické farby sú fialová pre tri nedele (symbol pokánia a prípravy) a ružová pre tretiu nedeľu Gaudete (symbol radosti). Preto sa aj kňazi na tretiu adventnú nedeľu obliekajú do ružového rúcha. Niektoré adventné vence majú aj piatu sviecu zasadenú doprostred. Je bielej farby a zapaľuje sa na Štedrý deň, predstavuje samotného Krista.
Vyrob si adventný veniec
V modernej dobe sa táto tradičná forma často mení a prispôsobuje aktuálnym trendom a vkusu. Mnoho ľudí dnes používa rôzne materiály a farby, aby vytvorili jedinečné a osobité vence. Adventný veniec môže byť krásnym a významným doplnkom vášho interiéru počas Vianočného obdobia. Pre moderného človeka adventné vence ponúkajú možnosť zastaviť sa a premyslieť si skutočný význam Adventu. Možno použiť sklenené či kovové základy, minimalistické ozdoby alebo LED prvky a zároveň zachovať štyri sviečky. Veniec môžete umiestniť na stôl, zavesiť na dvere či stenu alebo použiť aj vo vonkajších priestoroch.