Slovenská republika (SR) si 5. júla každoročne štátnym sviatkom pripomína kresťanských vierozvestov, svätých Cyrila a Metoda. Tento deň je štátnym sviatkom aj v Českej republike. Ich cyrilo-metodské duchovné dedičstvo je tak významné, že sa spomína aj v preambule Ústavy SR.
Kresťanstvo na území Slovenska pred príchodom vierozvestcov
Kresťanské učenie bolo na území dnešného Slovenska rozšírené už pred príchodom Cyrila a Metoda. Kresťanstvo do tejto oblasti preniklo v období Rímskej ríše, čo dokazujú viaceré archeologické nálezy, napríklad z Bratislavy-Rusoviec, alebo odkrytie ranokresťanskej kaplnky na Devíne pochádzajúcej zo 4. storočia.
Príchod Slovanov na súčasné naše územie sa datuje minimálne na začiatok 6. storočia. Kresťanstvo začína výraznejšie prenikať medzi Slovanov žijúcich na území súčasného Slovenska v prvej tretine 9. storočia. Už jeho relatívne zakorenené pozície dokazoval kostol v Nitre vysvätený v roku 828 salzburským biskupom Adalrámom, kde vládlo pohanské knieža Pribina.
Veľká Morava a požiadavka kniežaťa Rastislava
Okolo roku 833 dobytím Nitrianskeho kniežatstva moravským Mojmírom I. učenie Ježiša Krista nadobúda medzi Slovanmi čoraz významnejší dosah. Kresťanský panovník Veľkej Moravy Rastislav ponímal toto náboženstvo ako silný fenomén, ktorý bude schopný podporiť existenciu ranostredovekého štátu.
Veľkú Moravu stále ohrozovala rozpínavosť Frankov. V ich službách boli aj duchovní preferujúci latinskú liturgiu, z ktorých viacerí chceli svojou činnosťou oslabiť Veľkú Moravu a dostať ju do priameho područia Východofranskej ríše, čím by obmedzili postavenie Rastislava. Knieža Rastislav sa obrátil na pápeža Mikuláša I. (v roku 861), aby mu poslal učiteľa, ktorý by uprednostňoval šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud, vychoval miestny klérus a bol oddaný vládnucej dynastii. Keďže jeho posolstvo nenašlo u pápeža odozvu, v roku 862 oslovil byzantského panovníka Michala III., ktorý reagoval kladne.
Byzantská misia svätých Cyrila a Metoda
Metod a Cyril: Apoštoli Slovanov
Michal III. vyslal na Veľkú Moravu dvoch vierozvestov, Konštantína a Metoda. Pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého žila v tom čase početná slovanská menšina a jej jazyk obaja ovládali. Konštantín, ešte pred odchodom na misiu, vytvoril písmo, hlaholiku, prispôsobené pre slovanskú reč a preložil základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou, ako napríklad výber evanjeliových čítaní - Evanjeliár. Po takejto príprave prišli obaja zvestovatelia viery v lete roku 863 na Veľkú Moravu. Obyvateľstvo spolu s miestnou vládnucou mocou byzantskú misiu prijalo s najväčšími poctami. Počas pôsobenia rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť - založili cirkevné školy a veľké úsilie venovali najmä prekladom Svätého písma a liturgických kníh do jazyka Slovanov pomocou abecedy (hlaholika), ktorú na tento cieľ zostavili.
Cesta do Ríma a smrť svätého Cyrila
Po viac ako trojročnej činnosti na Veľkej Morave, keď sa im podarilo vyučít prvých žiakov a vytvoriť preklady najdôležitejších bohoslužobných kníh, sa rozhodli v roku 867 Veľkú Moravu opustiť. Na spiatočnej ceste do Byzancie ich v Benátkach zastihlo pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo Večnom meste ich už však vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým obhájili svoje dielo a dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Zomrel 14. februára 869, ako 42-ročný.
Pôsobenie svätého Metoda ako arcibiskupa
Krátko po Cyrilovej smrti, začiatkom roka 869, prišla do Ríma žiadosť od slovanského kniežaťa v Panónii Koceľa, aby mu vyslali Metoda ako učiteľa. Pápež Metodove misijné poverenie rozšíril na celú Veľkú Moravu. Vymenoval ho za arcibiskupa a pápežského legáta pre územie ovládané Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom, čo sa stalo okolo roku 870.
Počas cesty na Veľkú Moravu Metoda zajali Frankovia. Vo väzení strávil takmer tri roky a prepustili ho až po intervencii pápeža Jána VIII. a žiadosti Svätopluka I. V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Metod sa takisto zaslúžil o dosiahnutie mnohých výhod pre Veľkomoravskú ríšu. Ako vyštudovaný právnik pomohol pri organizovaní štátnej správy a na poli medzinárodných vzťahov, dokonca do staroslovienčiny preložil základné texty rímskeho práva a súdnictva.
Úpadok slovanskej liturgie po Metodovej smrti
Po Metodovej smrti v roku 885 však postupne získaval rozhodujúci vplyv latinský klérus. Metodovi žiaci, ktorí obhajovali slovanskú liturgiu, museli z Veľkej Moravy odísť. Usadili sa najmä na území vtedajšej Bulharskej ríše.
Dedičstvo a moderný význam
Duchovný odkaz vierozvestov a patrónov Európy je silný aj v súčasnosti. Pápež Ján Pavol II. vyhlásil v decembri 1980 svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. Vierozvestom je na Slovensku zasvätených takmer 80 kostolov. Ich mená nesú dve verejné univerzity v Trnave a v Nitre, nemocnica v Bratislave, ako aj ďalšie inštitúcie.
Štátny sviatok 5. júla a jeho pôvod
Sviatok svätého Cyrila a Metoda je štátnym sviatkom Slovenskej republiky, ktorý sa oslavuje každoročne 5. júla. Česko aj Slovensko oslavuje sviatok Cyrila a Metoda 5. júla, rovnako tak rímskokatolíci v niektorých krajinách. Prvýkrát boli na tento deň na žiadosť olomouckého arcibiskupa Bedřicha z Fürstenberku stanovené pápežom Piom IX. oslavy tisíceho výročia príchodu bratov v roku 863 (v roku 1863).
Tento dátum, hoci nemá zrejmú súvislosť so životom Cyrila a Metoda ani s cyrilometodstvom všeobecne (historicky doložené je len to, že sa tak stalo na jar roku 863), sa od tej doby začalo používať v Čechách, na Morave, v Chorvátsku a nakoniec aj na Slovensku. Medzi dôvody pre presun bolo nevhodné ročné aj liturgické obdobie skoršieho dátumu 9. marca (alebo 14. marca) a tiež vzrastajúci kult Jána Husa, ktorého sviatok pripadá na 6. júla. Pápež Lev XIII. encyklikou "Grande munus" z 30. septembra 1880 vyzdvihol význam svätých Cyrila a Metoda a určil pre nich 5. júl.
Rozličné dátumy osláv v kresťanských tradíciách
- Rímskokatolícka cirkev:
- Na Slovensku a v Česku: 5. júl (štátny sviatok).
- Všeobecný rímsky kalendár (platiaci od roku 1970): 14. február (dátum úmrtia sv. Cyrila a cirkevný sviatok spolupatrónov Európy).
- Pôvodný dátum v niektorých oblastiach: 9. alebo 14. marec.
- Pravoslávne cirkvi:
- 11. máj podľa pravoslávneho kalendára (čo je 24. máj podľa občianskeho kalendára). Tento dátum sa tradične považuje za deň príchodu Cyrila a Metoda zo Solúna na Veľkú Moravu.
- V Ruskej federácii a na Ukrajine sa 24. máj slávi ako Deň slovanskej písomnosti a kultúry.
- V Bulharsku je 24. máj oslavovaný ako Deň sv. Cyrila a Metoda a Deň slovanskej kultúry a vzdelávania a je sviatkom a dňom pracovného pokoja.