Sviatok svätého Petra, či už ako súčasť oslavy Katedry svätého Petra, alebo spolu so svätým Pavlom, predstavuje kľúčový moment v liturgickom kalendári Katolíckej cirkvi. Tieto oslavy pripomínajú mimoriadny význam apoštola Petra pre kresťanskú vieru, jeho povolanie Ježišom Kristom, vyznanie viery a jeho úlohu ako skaly, na ktorej bola postavená Cirkev. Peter, pôvodným menom Šimon, sa stal ústrednou postavou, symbolom stability a jednoty pre celú kresťanskú komunitu.
Petrovo povolanie a vyznanie viery
Dialóg s Ježišom v Cézarei Filipovej
Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“
Peter ako "Skala" Cirkvi
Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ Pán takto povedal galilejskému rybárovi, že sa bude volať Kefas, čo znamená „skala“. Týmto sviatkom chce Cirkev zdôrazniť dar, ktorý nám dal Ježiš Kristus. Je ním postavenie budovy Cirkvi na kniežati apoštolov, ktoré je obdarené zvláštnou Božou pomocou, aby mohlo uskutočniť toto poslanie.
Dar kľúčov nebeského kráľovstva
Ježiš Petrovi dáva ďalší prísľub: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ Tento dar moci odpúšťať alebo neodpúšťať hriechy bol daný Petrovi a jeho nástupcom.
Služba a autorita svätého Petra
Potvrdenie poslania po zmŕtvychvstaní
Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní potvrdil toto Petrovo poslanie. Keď Peter zo srdca ľutoval, potom ako už oplakal svoje trojnásobné zapretie Ježiša, tri razy vyznal svoju lásku: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“ (Jn 21,17). Vtedy Apoštol s radosťou videl, že Ježiš sa od neho neodvrátil, ale tri razy potvrdil poslanie, ktoré mu predtým zveril: „Pas moje ovce“ (Jn 21,16-17).
Primát a jednota Cirkvi
Peter nedostáva toto poverenie pre svoje zásluhy, ani kvôli vyznaniu viery v Cézarey, ako to naznačil Ježiš, keď mu povedal: „lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach“ (Mt 16,17). Petrovi je zverená autorita s najvyššou mocou, aby ju využíval v službe. Ide teda o autoritu slúžiacu jednote založenej na pravde. „Z celého sveta je vyvolený iba Peter aby viedol evanjelizáciu všetkých národov, aby bol predstaveným všetkých apoštolov a všetkých Otcov Cirkvi.“ Rímsky biskup je „ako Petrov nástupca trvalým a viditeľným princípom a základom jednoty“ Cirkvi. Vo veciach viery a mravov požíva neomylnosť.
Sviatok Katedry svätého Petra
Cirkev slávi sviatok katedry svätého Petra, ktorý má pôvod v štvrtom storočí. Pripomína skutočnosť, že Ježiš Kristus urobil Šimona a jeho nástupcov v Ríme skalou, na ktorej vybudoval svoju Cirkev. V Bazilike sv. Petra v Ríme sa nachádza drevená stolička z 9. storočia, ktorá sa dlho považovala za katedru apoštola Petra a „vyjadruje trvalú prítomnosť apoštola v učení jeho nástupcov“. V pápežoch kresťania nachádzajú pravdu svojej viery: „Prosil som za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov“ (Lk 22, 32).
Život a mučeníctvo svätého Petra
Pôvod a život Petra
Svätý Peter, rodený Šimon, sa narodil v Palestíne v meste Betsaida na severnom brehu Genezaretského jazera. Keď bol dospelý, býval v meste Kafarnaum. Jeho brat bol apoštol Ondrej.
Umučenie v Ríme
Podľa tradície zomrel mučeníckou smrťou v Ríme, pravdepodobne okolo roku 67. Svätý Peter bol ukrižovaný dolu hlavou na Vatikánskom vŕšku. Svätého Petra neskôr pochovali v bazilike, ktorú na mieste jeho umučenia dal postaviť cisár Konštantín. O živote a pôsobení svätého Petra sa zachovalo pomerne veľa údajov a informácií v evanjeliách, v knihe Skutky apoštolov a spisoch cirkevných otcov.
Sviatok svätých apoštolov Petra a Pavla
Význam sviatku a dátum
Slávnosť svätých Petra a Pavla, apoštolov, je prikázaný sviatok v katolíckej cirkvi, ktorý sa oslavuje každoročne 29. júna vo všetkých kresťanských cirkvách Východu i Západu. Kresťania na Slovensku i vo svete slávia v tento deň sviatok dvoch najvýznamnejších apoštolov, svätého Petra a Pavla, ktorí ohlasovali evanjelium Ježiša Krista po celom, vtedy známom svete. V katolíckych kostoloch sa v priebehu dňa konajú sväté omše venované ich pamiatke a vyjadrujúce vďaku za ich pôsobenie.
Mučeníctvo oboch apoštolov v Ríme
Obidvaja apoštoli podľa tradície zomreli mučeníckou smrťou v Ríme, v ten istý deň, pravdepodobne okolo roku 67. Svätý Peter bol ukrižovaný dolu hlavou na Vatikánskom vŕšku. Svätý Pavol bol ako rímsky občan sťatý pri Ostijskej bráne, pochovaný je v Bazilike svätého Pavla v Ríme.
Svätý Pavol - apoštol národov
Životopis a obrátenie
Svätý Pavol sa narodil medzi rokmi 5 až 10 v Tarze v Cilícii, kultúrnom a obchodnom stredisku v Malej Ázii. Pôvodne sa volal Šavol. Získal veľmi dobré vzdelanie a študoval v Jeruzaleme. Spočiatku bol veľkým prenasledovateľom kresťanov. Okolo roku 33 až 35 sa mu na ceste do Damasku zjavil Ježiš Kristus, v dôsledku čoho na tri dni oslepol. Po tejto skúsenosti sa obrátil na kresťanskú vieru a rozhodol sa ohlasovať Ježiša Krista.
Misionárska činnosť a smrť
Pôsobil i na Cypre, v Malej Ázii, Macedónii, Grécku a v Ríme. Posledné roky jeho života sú zahalené tajomstvom, predpokladá sa, že ho z väzenia prepustili a počas Nerovho prenasledovania kresťanov asi nebol v Ríme, snáď bol vtedy v Španielsku alebo na Východe. Po odsúdení ho sťali mečom pravdepodobne na mieste v blízkosti Ostijskej cesty. O živote a pôsobení svätého Pavla sa zachovalo pomerne veľa údajov a informácií v evanjeliách, v knihe Skutky apoštolov a spisoch cirkevných otcov.
Zázrak oslobodenia svätého Petra z väzenia (Okovy svätého Petra)
Herodesovo prenasledovanie
Od najstarších čias slávi svätá Cirkev pamiatku okov, ktoré sa nachádzajú v rímskom chráme «San Pietro in Vincoli». Týmito okovami bol kedysi knieža apoštolov, svätý Peter, v Jeruzaleme a v Ríme spútaný. Roku 42 po Kristu obdržal od rímskeho cisára kráľovskú korunu a vládu nad Židmi Herodes Agrippa. Tento kráľ sa usiloval zavďačiť židovským veľkňazom a farizejom. Dal preto chytiť svätého apoštola Jakuba Väčšieho a mečom odpraviť. Keď videl, že sa tým Židom zavďačil, dal uväzniť aj svätého Petra a plánoval ho dať zabiť po Veľkej noci. Kresťania v Jeruzaleme sa modlili vo dne v noci, aby Boh hlavu svätej Cirkvi vyslobodil a od smrti zachránil.
Zázračné vyslobodenie anjelom
Milostivý Boh vyslyšal modlitbu svojich verných sluhov. V tú noc pred popravou ležal svätý Peter pokojne na tvrdej zemi, na krku a rukách zviazaný železnými okovami. Spal pokojne, lebo jeho srdce bolo čisté a dušu svoju poručil Pánu Bohu. «V poslednú noc, ako ho mal Herodes predviesť, Peter spal medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a strážnici predo dvermi strážili väzenie. Tu zastal pri ňom Pánov Anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Vstaň rýchlo!“ A reťaze mu spadli z rúk. Anjel mu povedal: „Opáš sa a obuj si sandále!“ Keď to urobil, povedal mu: „Prehoď si plášť a poď za mnou!“ Vyšiel von a šiel za ním; ani nevedel, že je to skutočnosť, čo sa dialo skrze anjela. Myslel si, že má videnie. Prešli cez prvú i druhú stráž a došli k železnej bráne, čo vedie do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli ňou, a keď prešli jednou ulicou, anjel zmizol.“
Úžasný príbeh Petrovho úteku z väzenia
Úcta k okovám
Svätý Peter sa veľmi potešil, že ho Boh takto zázračne vyslobodil, ďakoval vrúcne Bohu a ponáhľal sa do domu, v ktorom bývala Mária, matka učeníka Jána, ktorý sa menoval aj Marek. Kresťania, ktorí v Jeruzaleme bývali, prechovávali vo veľkej úcte okovy, ktorými bol svätý Peter v žalári okovaný. Staré ústne podanie rozpráva, že znalci vyslaní Herodesom Agrippom, aby preskúmali, ako sa svätý Peter z okov vyslobodil, sa presvedčili o zázraku. Okovy potom uchovával istý dôstojník ako svätosť. Tieto okovy boli uchovávané v jeho rodine až do čias panovania Konštantína Veľkého. Roku 439 prišla Eudoxia, manželka cisára Theodosia II., na púť do Jeruzalema. Medzi dary, ktoré jej daroval patriarcha Juvenalis, boli aj dve okovy, ktorými bol svätý Peter spútaný. Natešená cisárovná jednu reťaz nechala sebe a druhú poslala svojej dcére Eudoxii do Ríma. V Ríme mali zas tie okovy, ktorými svätý Peter bol spútaný, keď ho cisár Nero nechal väzniť. Pápež Sixtus III. ich chcel porovnať, no sotva ich vzal do rúk, hneď sa spojili a odvtedy sa z nich stala jedna reťaz. A veriaci ctili si tieto okovy, ako to svätý Augustín píše, viac než zlato a drahokamy. Cisárovná Eudoxia dala postaviť na vrchu Oppio nádherný chrám, ktorý nazvala «San Pietro in Vincoli», tzn. «K svätému Petrovi v okovách», v ňom sa dodnes tieto okovy uchovávajú. Nachádzajú sa v drahocennej skrinke na oltári, zabezpečenej trojakým zámkom. Okovy sú vystavované k úcte veriaceho ľudu každoročne 1. augusta.
Ikonografia svätého Petra a Pavla
Ikonografia znázorňuje bratské objatie medzi Petrom a Pavlom, alebo obidvoch apoštolov, ktorí držia chrám. Črty sú tradičné: Peter s hustými vlasmi, nízkym čelom a krátkou okrúhlou bradou; Pavol je plešatý, má vysoké čelo, dlhú a hladkú bradu. Táto vernosť v ich znázorňovaní nám dovoľuje spoznať ich na ikonách Päťdesiatnice, Zosnutia Bohorodičky a prijímania apoštolov. Pravdepodobne najstarší existujúci obraz apoštola svätého Pavla sa nachádza v katakombe svätej Tekly.
Teologický význam Petrových okov
Svätý Ján Zlatoústy zvolal o okovách: «Oj, keby som len mohol uzrieť to miesto, kde uchovávajú sa okovy apoštolov! Ako rád by som videl tie okovy, pred ktorými trasie sa peklo a ktoré samo nebo v úcte prechováva.» Slávny kardinál Baronius hovorí o slávnosti okov svätého Petra, že len jemu k úcte sa slávi tento sviatok, lebo svätému apoštolovi Petrovi daná je v Cirkvi prvá a najvyššia moc, aby rozväzoval okovy hriechov; preto sa patrí, aby jeho okovy boli v úcte prechovávané. Tieto okovy pripomínajú, že moc pekla je zviazaná, pravoverní však požívajú pravú slobodu danú od Boha. Boli apoštolovou okrasou a jeho hodnosti drahocennými klenotmi, a teraz sú relikviou Cirkvi. Kresťan, ktorý je spútaný okovami hriechu, môže byť oslobodený jedine Bohom a jeho námestníkom. Okovy hriechu sú ťažké; duša je väznená v našom tele. Telo, náruživosti, neprávosti sú okovy, ktoré ti prekážajú, aby si sa k večnému životu pozdvihol. „Ó Bože, ktorý si apoštola svätého Petra z okov oslobodil a bez úhony zo žalára vykročiť mu dal; rozviaž, prosíme Teba, putá našich hriechov a odvráť milostivo od nás všetko zlé. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho.“