Páter Slavko Barbarić, významná osobnosť spojená s Medžugorím, zomrel 24. novembra 2000 o 15:30. Jeho život a dielo zostávajú dodnes inšpiráciou pre mnohých. Tento článok pripomína jeho životnú púť, jeho službu a odkaz, ktorý zanechal.
Život a povolanie
Otec Slavko Barbarić sa narodil 11. marca 1946 v Dragičine, farnosť Cerin, rodičom Markovii a Luce Stojic. Základné vzdelanie absolvoval v Cerine a strednú školu v Dubrovniku. Dňa 14. júla 1965 vstúpil do františkánskeho kláštora v Humaci, kde zložil večné sľuby 17. septembra 1971. Za kňaza bol vysvätený 19. decembra 1971.
Jeho akademická dráha viedla cez štúdiá v Sarajeve, Grazi a Greiburgu, pričom štúdium v Grazi v Rakúsku ukončil s vysokoškolským titulom. Po vysviacke pôsobil ako františkánsky kňaz v Capline v rokoch 1973-1978. Následne, od jari 1982 do septembra 1984, bol študentským kaplánom v Mostare, kde viedol duchovné obnovy v dome rehoľných sestier v Bijelom Poli.
Napriek tomu, že jeho práca so študentmi a duchovné obnovy boli veľmi cenené, čelil prenasledovaniu zo strany vtedajšej komunistickej vlády. V týchto náročných chvíľach sa ho zastával a podporoval jeho činnosť kardinál Franjo Kuharić.
Služba pútnikom v Medžugorí
Po ukončení štúdií v roku 1982 sa otec Slavko vrátil do Bosny a Hercegoviny. Napriek mnohým povinnostiam v rôznych farnostiach sa naplno venoval službe pútnikom prichádzajúcim do Medžugoria. Jeho znalosť hlavných európskych jazykov mu v tejto službe výrazne pomáhala. V roku 1983 bol oficiálne poslaný do farnosti Medžugorie.
Od začiatku svojho pôsobenia v Medžugorí sa otec Slavko venoval písaniu duchovnej literatúry. Medzi jeho publikované diela patria: „Modlite sa radostným srdcom“, „Daj mi svoje zranené srdce“, „Sláv svätú omšu srdcom“, „V škole Lásky“, „Klaňajte sa môjmu Synovi srdcom“, „Vystúpenie s Ježišom a Máriou na Golgotu pre stretnutie sa so Vzkrieseným Pánom“. Jeho knihy boli preložené do dvadsiatich jazykov a ich celkový náklad presiahol 20 miliónov výtlačkov. Okrem toho často publikoval články v rôznych vydavateľstvách a bol redaktorom Spravodaja sv. Františka v Čapline, spolupracoval na vydávaní časopisov Krsni Zavicaj, Glas Mira a rádia „Mir“ Medžugorje.
Neustále viedol rôzne sústredenia pre pútnikov, adorácie pred Sviatosťou oltárnou, klaňanie sa Krížu, modlitbu ruženca na Podbrde a pobožnosť krížovej cesty na vrchu Križevac, kde napokon ukončil svoj pozemský život.
"Matkina dedina" a práca s deťmi
Skaza vojny ho podnietila k založeniu a vedeniu inštitúcie pre vzdelávanie a starostlivosť o mladých ľudí - „Matkina dedina“ (Majčino Selo). V tejto komunite našlo domov viac ako 60 ľudí, vrátane vojnových sirot, detí z rozdelených rodín, slobodných matiek, starších opustených osôb a chorých detí. Páter Slavko bol človekom, ktorý miloval deti, a ony mu jeho lásku opätovali.
Jeho psychoterapeutická formácia a vzdelanie mu umožňovali pracovať aj s drogovo závislými ľuďmi z komunity Cenacolo, ktorú založila sestra Elvíra, prevažne v ich dome v Medžugorí - „Campo della vita“.
Keď som stretla svojho otca, predstierala som, že som bezmocná a chudobná žena – ukázalo sa, že…
Odkaz pátra Slavka
Obdobie jeho pôsobenia vo farnosti Medžugorie je často považované za vrchol jeho služby. Páter Slavko Barbarić precestoval celý svet, šíriac posolstvá Panny Márie o pokoji a obrátení. Bol srdcom a dušou hnutia pokoja, ktoré sa zrodilo v Medžugorí pred mnohými rokmi. Hlboko sa modlil a postil, Pannu Máriu miloval detskou láskou.
Jeho prítomnosť často evokovala slová Ježišovej veľkňazskej modlitby: „Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.“
Pohreb pátra Slavka Barbarića sa konal na medžugorskom cintoríne „Kovačica“ v nedeľu, 26. novembra 2000, po svätej omši v kostole sv. Jakuba.
Ľudia prichádzajú do Medžugoria nielen kvôli kráse Hercegoviny, ale preto, že Boh pozýva každého z nich. Páter Slavko Barbarić, OFM, sa narodil v roku 1946 v Dragičine a za kňaza bol vysvätený v roku 1971. V roku 1982 úspešne ukončil doktorandské štúdium religióznej pedagogiky a psychoterapie. Od januára 1982 začal svoju prácu s pútnikmi v Medžugorí, kde viedol množstvo duchovných cvičení a šíril svedectvo o Medžugorí po celom svete.
Jeho knihy, preložené do viac ako 20 jazykov, svedčia o hlbokom porozumení medžugorských posolstiev. Celý svoj život zasvätil Panne Márii, s nadšením pre život v jej škole. Knižky s jeho myšlienkami, prednáškami, kázňami a modlitbami odrážajú jeho hlbokú vieru a oddanosť.
V piatok 24. novembra 2023 si pripomíname 23. výročie jeho smrti. Je pozoruhodné, že počas všetkých rokov zjavení v Medžugorí, Panna Mária vo svojich posolstvách spomenula jeho meno iba raz, a to 25. novembra 2000, deň po jeho smrti.
Púť z rodného domu pátra Slavka v Dragičine na miesto jeho posledného odpočinku na cintoríne Kovačica v Medžugorí, vo farnosti, kde pôsobil, sa prvýkrát uskutočnila v roku 2020 z iniciatívy modlitbovej skupiny „Gospa, Majka moja“. Táto iniciatíva bola s radosťou prijatá členmi rodiny pátra Slavka, farníkmi farnosti Čerín a farnosti Medžugorie a dostala názov PO STOPÁCH PÁTRA SLAVKA.
Páter Slavko Barbarić zomrel 24. novembra 2000 o 15:30 po pobožnosti krížovej cesty, ktorú zvyčajne viedol každý piatok na Križevci pre farníkov a pútnikov. V ten moment pocítil bolesť a odovzdal svoj život.
Výročie smrti pátra Slavka sa každý rok pripomína slávením svätej omše o 18:00 v medžugorskom farskom kostole sv. Jakuba.
Svedectvá ľudí, ktorí ho poznali, opisujú jeho neúnavnú prácu s pútnikmi, jeho hlbokú adoráciu Pána, ktorá sa stávala rozhovorom s Bohom, a jeho silu, ktorá pramenila z jeho bezprostredného vzťahu s Ježišom. Páter Slavko bol človekom, ktorý vydával svedectvo skutkami, nie len slovami. Jeho schopnosť usmerňovať mladých, radiť im a viesť ich, aj keď si zaslúžili pokarhanie, bola obdivuhodná. Jeho rady, ako napríklad „Ak nevieš, prečo ťa Panna Mária pozvala, neboj sa, ukáže ti to v pravý čas. Ty len miluj, s láskou ži každý okamih,“ pomohli mnohým nájsť svoje povolanie a smer.
Bol slobodný od domýšľavosti, s hlbokou a svätou bázňou voči Bohu. Nikdy sa nehneval, nesťažoval, neľutoval, ani o nikom nerozprával zle. Vždy pomáhal nájsť pravdu. Hoci vedel, čo je zlo, a mohol byť hlboko zranený, nikdy nebol pomstychtivý ani rozčúlený. Nikdy sa nepokladal za obeť zla. Nemal čas na ohováranie, bol zaneprázdnený konaním dobra.
Jeho srdce, premieňané modlitbou a formované podľa Božej vôle v Máriinej blízkosti, mu umožňovalo cítiť potreby sveta. Rozpoznal hlad a smäd mladých po Bohu, potrebu duchovnej obnovy kňazov a manželských párov, a preto zakladal medzinárodné modlitbové stretnutia, duchovné obnovy a podporoval rôzne združenia.
Páter Slavko Barbarić je dodnes prítomný v Medžugorí a prihovára sa za nás. Jeho život je svedectvom o sile viery, lásky a oddanosti službe Bohu a blížnym.
tags: #medzugorie #vyrocie #smrti #p #slavka