V každodennej komunikácii sú pozdravy základným prejavom vzájomnej úcty a uznania. Niekedy sa však v nich skrýva oveľa hlbší zmysel, než si uvedomujeme. Autor sa zamýšľa nad tým, čo sa skrýva za tradičným pozdravom "Pán Boh daj" a aký význam mali a majú v slovenskej kultúre aj iné pozdravy spojené s odkazom na Božiu prítomnosť.
Pozdrav "Pán Boh daj": Želanie dobra a jeho prijatie
Autor sa pri stretnutí s neznámym starším pánom, ktorého poznal len z kostola, pozdravil klasicky: „Dobrý deň.“ Odpoveďou bolo „Pán Boh daj.“ Tento muž sa takto odzdravil už viackrát v minulosti. Pri zamyslení sa nad týmto pozdravom, ako aj nad inými súčasnými pozdravmi ako "ahoj", "čau", "nazdar", "servus", "zdravím", si autor uvedomil hlbší zmysel.
Pozdrav „Dobrý deň.“ je skratkou vety: „Prajem Vám (Ti) dobrý deň.“ Je to teda želanie dobra do života (dobrorečenie). Odpoveďou „Pán Boh daj.“ bolo toto dobrorečenie (želanie dobrého dňa) prijaté a zverené do Božích rúk.
Autor dospel k záveru, že význam pozdravu - želania dobra - a odzdravenia - prijatia želania dobra a zverenie tohto do Božích rúk - pochopil správne. Vzniklo však aj smútok z toho, že ak toto bol pôvodný zmysel zdravenia sa, ako sa realizuje vzájomné zdravenie sa v súčasnosti? Želanie dobra v pozdrave si často neuvedomujeme a obdobne si v odzdravení neuvedomujeme, že by sme ho mali náležite prijať.
Tradičné pozdravy a ich náboženský rozmer
Naše pozdravy sú indikátorom úcty jeden voči druhému. Ak do pozdravu vložíme úctu a rešpekt, nikdy to nebude na škodu.
„Pán Boh pomáhaj.“ a „Pán Boh uslyš.“
Na dedinách, najmä pri práci s drevom, na poli alebo pri stavbe, je stále možné počuť pozdrav: „Pán Boh pomáhaj.“ Odpoveďou na tento pozdrav je: „Pán Boh uslyš.“ Aj tu ide o želanie dobra a prijatie dobra s vedomím, že k našim prácam potrebujeme Božiu pomoc, ako hovorí aj slovenské príslovie: „Keď Pán Boh požehná, i na skale sa urodí.“ Tento pozdrav je vyjadrením želania Božej pomoci pri práci alebo inej činnosti. Odpoveď znamená prijatie želania dobra a zverenie tohto do Božích rúk, čo je hlboko zakorenené v slovenskej kultúre a odráža presvedčenie o potrebe Božej pomoci v každodenných činnostiach.
„Pochválen buď Ježiš Kristus.“ a „Naveky. Amen.“
Kresťanský pozdrav „Pochválen buď Ježiš Kristus.“ je medzi katolíkmi, najmä kňazmi, ale aj medzi veriacimi, častý. Odpoveď naň je: „Naveky. Amen.“ Týmto pozdravom vyjadrujeme, že v kňazovi vidíme Ježišovho služobníka, ktorý ho reprezentuje. Taktiež sa takto zdravíme rehoľníkom, v sakristii kostola, ale aj na iných miestach, ktoré slúžia úcte Pána Boha.
Úcta v komunikácii a sila slov
Pri pohľade na našu spoločnosť a vzájomnú komunikáciu je zrejmé, že je potrebné vrátiť sa k vzájomnej úcte, rešpektu a tolerancii, a to aj medzi nepriateľmi. Môžeme začať práve od najjednoduchšej veci - vzájomného zdravenia sa, ktorým si budeme priať dobro. Slová vyslovené zo srdca, ktoré prajú druhému dobro, majú veľkú moc.
Apoštol Jakub hovorí: „Tak aj jazyk: je to síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami...“ (Jak 3,5 SSV). A pisateľ knihy Prísloví dodáva: „...jazyk múdrych je (sťa) liek.“ (Prís 12,18 SSV).
Modlitba za uzdravenie jazyka
Autor sa modlí za uzdravenie jazyka, aby sme ním hovorili správne, lebo sme ním „krok za krokom a rok za rokom zabudli rozprávať správne.“ Prosíme: „Daj, nech sa aj náš, na prianie vzájomného dobra spútaný, jazyk rozviaže, aby sme boli schopní rozprávať správne, a to tak, že naše slová budú druhých potešovať, povzbudzovať a budovať.“ Táto modlitba odkazuje aj na uzdravenie hluchonemého Ježišom Kristom, keď mu „otvoril uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával“ (Mk 7,32-35 SSV).
Rozlúčka a odpovede na pozdravy od kňaza
Pozdrav „Ahoj.“ je síce pekný, ale významovo nedosahuje vyššie uvedené pozdravy. Jeho pôvod je možno v tom, že ten, kto zdraví, chcel vyjadriť, že druhého človeka vidí a berie na vedomie.
Podobne ako pozdravy, aj rozlúčky mali hlbší zmysel. Ešte nedávno sa ľudia lúčili pozdravom: „S Pánom Bohom.“ alebo len „S Bohom.“ Znamenalo to niečo v zmysle: „Odchádzam, ale budem sa držať Boha. A vy, čo tu zostávate, strážte si jeho prítomnosť medzi sebou.“ Odpoveďou bolo: „Nech budeš kdekoľvek, s kýmkoľvek, nech ťa postretne čokoľvek..., dôveruj Bohu.“
Možnosti odpovede na pozdrav kňaza
V slovenskej kultúre je bežné stretávať sa s kňazmi, ktorí používajú tradičné pozdravy s odkazom na Boha. Ako by sme mali na takéto pozdravy správne reagovať?
- Keď nás farár pozdraví slovami "S Pánom Bohom," môžeme odpovedať:
- „Boh ti/Vám žehnaj.“
- „Aj tebe/Vám.“
- „Ďakujem, nápodobne.“
- „Pokoj a dobro.“
- „S Pánom Bohom.“ (ak chceme pozdrav opätovať)
- Dôležité je, aby naša odpoveď bola úprimná a vyjadrovala našu úctu a vieru. Môžeme tiež pridať:
- „Nech Vás Pán Boh sprevádza.“
- „Nech sa Vám darí v službe.“
- „Ďakujem za Vaše modlitby.“
- Použitie tradičných odpovedí, ako „Zdraví s Pánom Bohom!“ alebo „Pán Boh zaplať a požehnaj!“, je tiež vhodné a prejavuje našu kultúrnu identitu.
Prehľad tradičných slovenských pozdravov a odpovedí
| Pozdrav | Odpoveď | Význam / Kontext |
|---|---|---|
| Dobrý deň! | Dobrý deň! / Pán Boh daj. | Želanie dobrého dňa; prijatie želania a zverenie do Božích rúk. |
| Pán Boh pomáhaj! | Pán Boh uslyš! | Želanie Božej pomoci pri práci. |
| Pochválen buď Ježiš Kristus! | Naveky. Amen. | Vyjadrenie úcty k Ježišovi Kristovi, často pri stretnutí s duchovnými. |
| S Pánom Bohom! / S Bohom! | Nech ťa Boh sprevádza. / Dôveruj Bohu. | Rozlúčka s odkazom na Božiu prítomnosť a sprievod. |
| Zbohom zostaňte! | Zdravíže choďte s pánom bohom! / Nech vás pánboh sprevádza! | Tradičná rozlúčka s prianím zdravia a Božieho sprievodu. |
| Dobré ráno! | Ďakujem pekne! | Štandardný ranný pozdrav. |
| Daj boh šťastia! | Panebože daj i vám. | Želanie šťastia a úspechu. |
| Nech vám dá pánboh pri zdraví užiť, čo ste kúpili! | A vám nech pánboh dá, aby ste vždy mali čo predávať! | Pozdrav pri nákupe/predaji s prianím prosperity. |