Človek v spoločnosti a politické strany

Hovorí sa, že občania sa zúčastňujú na tvorbe a kontrole politiky, no v skutočnosti sa to nedá zrealizovať. Hoci existuje referendum, nielenže sa ním nedajú riešiť všetky vážne problémy, ale ani celkový chod spoločnosti. To je úlohou politickej moci.

Vzhľadom na existenciu politických strán politici nemôžu zasahovať do politiky samostatne, podľa vlastných predstáv, ale reprezentujú orientáciu svojej strany. Politika sa neatomizuje, ale má určitú stabilitu.

Absolútna stabilita moci je pri vláde jednej strany. Pomerná stabilita je v systéme s malým počtom politických strán alebo s rozhodujúcim postavením dvoch politických strán. Najmenšia miera politickej stability je pri veľkom počte strán, ktoré navyše nie sú vnútorne stabilizované.

Občan si môže vybrať stranu podľa jej programu a podporovať ju, čím vlastne určuje smer spoločnosti. Občan teda rozhoduje o tom, ktorá politická strana vo voľbách zvíťazí, a tá potom realizuje svoj program. Často sa stáva, že keď sa strana dostane k moci, ponuka programu sa mení.

Definícia a vznik politických strán

Definícia politickej strany

Politická strana je organizovaná, veľká skupina ľudí, ktorej cieľom je získanie štátnej moci alebo presadzovanie určitej ideológie či riešenia nejakého problému. Aj hnutie v zmysle, v akom sa používa po Nežnej revolúcii, je fakticky politická strana.

Vlastnosti politických strán zahŕňajú stabilnú organizáciu, ktorá pokrýva celú krajinu (resp. celý región), a stabilné stotožnenie sa členov s organizáciou (ideologické alebo pragmatické).

V dnešných demokratických systémoch dostáva politická strana mandát na napĺňanie svojich cieľov prostredníctvom volieb. Cieľom môže byť aj zničenie demokracie a nastolenie diktatúry - spravidla triednej alebo národnostnej. V záujme tolerovania a uznania strany štátom vydáva stanovy a registruje sa.

Charakteristika vzniku a vývoja

Prvé zoskupenia politikov existovali už v starovekom Grécku a Ríme, ale o vzniku politických strán môžeme hovoriť až od polovice 19. storočia. Aby mohla vzniknúť politická strana, musela najprv nastať situácia, v ktorej by našla uplatnenie. V polovici 19. storočia nastal spor medzi diskriminovanými a privilegovanými, ktorý mal výsostne politický charakter, keďže obe skupiny chceli získať alebo ovplyvniť štátnu moc.

Vznik politických strán v Slovenskej republike umožňuje združovacie právo, teda právo občanov združovať sa v politických stranách, zakotvené v Ústave SR.

Podmienky založenia politickej strany na Slovensku:

• Združenie občanov, ktorých spájajú spoločné politické názory a ciele.
• Zámer stať sa súčasťou parlamentu, prípadne vlády, a tak tvorbou zákonov a ich uvádzaním do života ovplyvňovať chod spoločnosti.
• Pre vznik strany je nutné splniť niekoľko podmienok:
• Petícia s podpismi najmenej 1000 občanov.
• Predloženie stanov.
• Predloženie organizačného poriadku.
• Predloženie programu.
• Registrácia na Ministerstve vnútra, pretože politická strana je právnická osoba.

O členstvo v strane sa môže uchádzať občan, ktorý dovŕšil 18 rokov, súhlasí s programom strany a platí členské príspevky. Dôležité je, že občan nemôže byť členom dvoch politických strán naraz.

Vývoj politických strán prešiel tromi etapami:

1. 1. etapa - 19. storočie

   • Sociálne strany: Dôraz sa kládol na základné zabezpečenie sociálnych podmienok, záujmy spoločnosti boli nadradené občanovi. Dva hlavné ciele: uzákoniť združovacie právo (vrátane práva na vznik politických strán) a získať kreslá v parlamente (moc v parlamente).
   • Konzervatívne strany: Preferovali tradičné hodnoty ako rodina, náboženstvo, národ a národné záujmy.
   • Liberálne strany: Zdôrazňovali občiansky a nadnárodný princíp, ich cieľom bolo všeobecné volebné právo, sloboda slova a združovania.

2. 2. etapa - začiatok 20. storočia

   • Vytvorenie extrémnej ľavice (komunistické revolučné strany) a extrémnej pravice (fašistické revolučné strany). Tieto strany mali rovnaký zámer - zlikvidovať politickú pluralitu.

3. 3. etapa - súčasnosť (obdobie po II. svetovej vojne)

   • Vznik nových politických strán z iných príčin ako v minulosti:
   • Riešenie problémov neuspokojí všetkých členov strany, niektorí potom odídu a založia si vlastnú politickú stranu.
   • Objavenie aktuálnych problémov - napr. ekológia, otázka zachovania mieru...
   • 80-te roky: Čas postupného zbližovania štátov v Európe. Strach z ekonomického útlaku a politickej nerovnoprávnosti je príčinou vzniku strán s etnickou orientáciou.

Členenie politických strán

Politické strany môžeme členiť z viacerých hľadísk.

A. Podľa politickej orientácie

Programový pluralizmus, teda politická orientácia strán, rozdeľuje strany na:

• Konzervatívne strany (pravicové): Podporujú súkromný sektor, minimalizáciu štátnych zásahov do ekonomiky. Kladú dôraz na jednotlivca a jeho osobný rozvoj. Preferujú tradičné hodnoty ako rodina, náboženstvo, národ a národné záujmy. V záujme zachovania svojich hodnôt pripúšťajú aj násilie. Medzi ne patria napr. republikánske, kresťanské, národné, ľudové strany.
• Liberálne strany (demokratické strany stredu): Preferujú občianske práva a slobody, sú pacifistické (odmietajú násilie ako prostriedok riešenia problémov, odmietanie vojny), sú väčšinou zmierovateľmi konfliktov. Sú za zachovanie mieru, nepreferujú národ, pretože sú kozmopoliti.
• Sociálne strany (sociálno-demokratické, sociálno-humanistické, socialistické, ľavicové, komunistické, labouristické strany práce): Uprednostňujú záujmy väčšej sociálnej skupiny, ako je napríklad pracujúca vrstva. Dôraz kladú na kolektív, vyzdvihujú sociálne istoty, potrebu sociálneho humanizmu. Preferujú starostlivosť štátu o občanov. V ekonomickej sfére sa snažia odstrániť sociálne konflikty a nezamestnanosť.

B. Podľa politického vplyvu

• Parlamentné strany: Majú možnosť priamo zasahovať a vyjadrovať sa k politike štátu, prijímajú zákony a určujú rámec na činnosť výkonných orgánov.
• Koaličné (vládne) strany: Majú najväčší vplyv na tvorbu politiky.
• Opozičné strany: Ich vplyv závisí od počtu poslaneckých kresiel a od vzťahu k dominantnej strane.
• Neparlamentné strany: Nemajú priamy politický vplyv. K politike štátu sa vyjadrujú na tlačových konferenciách, mítingoch, pochodoch, petíciami a nátlakovými akciami. Ich úlohou je upozorniť na kvality svojej strany, aby uspeli v nadchádzajúcich voľbách.

C. Podľa spôsobu výberu a počtu členov

• Masové strany: Členom môže byť každý občan, ktorý dovŕšil 18 rokov. Preferujú ciele ako občianstvo, mier, spravodlivosť a národné záujmy. Ich výhodou je veľká členská základňa, hlavne vo voľbách. Tieto strany majú formu hnutí.
• Výberové strany: Členstvo sa spája s požiadavkou na nejakú špeciálnu vlastnosť, ako je vernosť, oddanosť až odovzdanosť, vernosť ideológii, mlčanlivosť, ochota a obetavosť. Medzi tieto strany zaraďujeme aj ilegálne organizácie ako anarchistické, fašistické, ortodoxné náboženské a v konečnom dôsledku aj novodobé teroristické.

D. Podľa politického správania

• Ústavné strany: Dodržujú ústavu a zákony.
• Revolučné strany: Nedodržujú ústavu a zákony.

E. Podľa vnútornej štruktúry

• Voľné: Smerujú až k hnutiam.
• Prísne hierarchicky členené.

Politické hnutie

Zo spoločenských iniciatív, ktoré vznikajú vo formalizovaných občianskych združeniach, ale aj mimo nich, môže vzniknúť hnutie, ktoré za iných daností a pri dostatočnej masovej podpore prerastá do politického hnutia. Politické hnutie na rozdiel od strany má viac živelných prvkov, je pestrejšie a pluralistickejšie, vedú ho často neprofesionálni politici, romantickí nadšenci, ale aj diletanti.

Spája ho obyčajne jedna ústredná kľúčová myšlienka, jeden vážny spoločenský problém. Ak podobné otázky trápia aj značnú časť obyvateľov krajiny a lídri hnutia ich vedia formulovať pre širokú verejnosť, jeho popularita môže rýchlo rásť, rýchlejšie ako to býva u politických strán. Po vyriešení problému väčšinu sympatizantov začínajú trápiť iné, neraz nové veci. Hnutie rýchlo upadá, až zanikne. Pokusy o predlžovanie jeho života, či násilné oživovanie, sú prejavom politického amaterizmu. Naproti tomu talentovaní politici vedia odhadnúť jeho zenit a včas pretransformovať bližšie názorové spektrá do formalizovanej a akcieschopnejšej strany.

Funkcie politických strán v politickom systéme

Politické strany plnia v politickom systéme krajiny viaceré dôležité funkcie:

• Sprostredkovateľská funkcia: Fungujú ako most medzi ľudom a vládou, prostredníctvom nich sa občania zúčastňujú na politickom živote spoločnosti.
• Integračná funkcia: Sústreďujú záujmy rôznych skupín obyvateľstva.
• Socializačná funkcia: Učia občanov hrať politické role a zapájať sa do politického života.
• Mobilizačná funkcia: Mobilizujú voličov k účasti na voľbách.
• Regrutačná funkcia: Vyberajú a formujú politické elity.
• Ústavná funkcia: Vláda je zostavovaná prostredníctvom politických strán, ktoré získali mandát vo voľbách.

Pravica a ľavica v politickom spektre

Pojem pravice a ľavice v politike sa začal formovať vo Francúzsku v roku 1789. K tomuto zasadaciemu poriadku sa neskôr priklonili aj ďalšie európske parlamenty.

Pravica

Pravica kladie väčší dôraz na jednotlivca, súkromné vlastníctvo, na čo najmenšie zásahy do trhového hospodárstva. Presadzuje nižšie dane a minimalizuje ekonomické prerozdeľovanie. Považuje za nevyhnutné a osožné veľké sociálne rozdiely, zvýrazňuje úlohu spoločenských elít. Oslovuje najmä vyššie a stredné vrstvy.

• Konzervatívna pravica zdôrazňuje potrebu zachovania tradície, národnej identity, poriadku a bezpečnosti. Rada podporuje zvýšený vojenský rozpočet. Uprednostňuje stabilitu a postupné reformy. Uznáva úlohu autority.
• Liberálna pravica minimalizuje úlohu štátu, býva viac kozmopolitná, prointegračná, nábožensky nevyhradená. Oslovuje najmä voličov zo stredných a veľkých miest, ľudí s vyšším vzdelaním a s voľnomyšlienkárskymi tendenciami.

Ľavica

Ľavica kladie dôraz na solidaritu. Človeka chápe ako predovšetkým ako spoločenskú bytosť. Svet vidí v pohybe, usiluje sa o neustále zmeny, často aj zásadné. Popri existencii súkromného vlastníctva zdôrazňuje aj význam ostatných vlastníckych foriem. Kritickejšie vníma rast vnútorných aj medzinárodných ekonomických monopolov.

Úlohu štátu vidí najmä v ekonomickom prerozdeľovaní, v sociálnej sfére, v podpore školstva, kultúry a zdravotníctva. Zdôrazňuje prvky samosprávy nielen v politickom živote, ale aj v pracovnom procese. Ľavica je viac internacionalistická, výraznejšie presadzuje etnickú, rasovú, svetonázorovú, kultúrnu a civilizačnú rovnoprávnosť. Podporuje procesy európskej integrácie. Stavia sa za rovnoprávnosť politických menšín, menšinových cirkví, etník, homosexuálov a žien. Najviac voličov má vo veľkomestách, medzi strednými a nižšími vrstvami.

Európske politické strany a ich orientácia

V Európe pôsobí viacero politických rodín a strán, ktoré sa združujú na základe spoločných hodnôt a cieľov:

• Európska ľudová strana (EPP): Politická rodina stredových a stredopravicových strán. Zameriava sa na človeka, spravodlivosť, spoločné blaho, solidarita a zodpovednosť. Obhajuje silnú Európsku úniu založenú na pluralitnej demokracii, sociálnom trhovom hospodárstve a environmentálnej udržateľnosti.
• Strana európskych socialistov: Združuje socialistické, sociálno-demokratické, robotnícke a demokratické strany Európskej únie, Spojeného kráľovstva a Nórska.
• Európski konzervatívci a reformisti (ECR): Založená na stredopravicových hodnotách, oddaná slobode jednotlivca, národnej suverenite, parlamentnej demokracii, súkromnému vlastníctvu, obmedzenej vláde, voľnému obchodu, rodinným hodnotám a decentralizácii moci.
• Strana aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE): Presadzuje liberálnu víziu založenú na slobodnom, demokratickom, podnikateľskom, udržateľnom a zjednotenom kontinente, ktorý je otvorený svetu.
• Európska strana zelených: Stavia sa za politickú, sociálnu a hospodársku transformáciu založenú na hodnotách environmentálnej zodpovednosti, sociálnej spravodlivosti, inklúzie, rozmanitosti a mieru.
• Európska slobodná aliancia (ALE): Presadzuje právo na demokratické sebaurčenie a podporuje snahy národov zvoliť si vlastnú politickú budúcnosť vrátane nezávislosti, väčšej autonómie alebo jazykového a kultúrneho uznania menšín.
• Európska národná strana (ESN): Zasadzuje sa za zachovanie Európy suverénnych národných štátov, pričom prosperita závisí od voľného európskeho obchodu a voľného pohybu tovaru a osôb.
• Európska ľavicová aliancia pre ľudí a planétu: Spája zelené ľavicové feministické strany s cieľom vybudovať Európu založenú na spolupráci, sociálnom pokroku, právach pracovníkov, mieri, solidarite, rovnosti a klimatickej spravodlivosti.
• Európska strana Zelených a Ľavice: Zjednocuje na európskom kontinente demokratické strany alternatívnej a progresívnej ľavice, ktorým ide o dôslednú transformáciu dnešných sociálnych pomerov na nekonfliktnú a sociálne spravodlivú spoločnosť založenú na rozmanitosti našej situácie, histórie a na našich spoločných hodnotách.
• Európska kresťanská politická strana (ECPP): Jediná európska politická strana, ktorá výslovne propaguje kresťanské hodnoty v európskej politike.

tags: #clovek #v #spolocnosti #party