O čom sú pre nás Vianoce? Prvý okamih a najsilnejší moment príchodu Spasiteľa k nám je potrebné zažiť doma v rodine - ale nie až v okamihu búrlivého rozbaľovania darčekov. Prvý úžas musí a má prísť prostredníctvom modlitby a prežívania prítomnosti Boha medzi nami.
Je potrebné a dôležité, aby slávenie prvej liturgie Vianoc v rodine nebolo o množstve svetiel, hluku a len o bohatstve stola, ale aby prišlo v tichu srdca aj vonkajších vzruchov a v pokore a vďačnosti z Ježišovej lásky k nám. On sám sa znížil do jaslí, biedy a ústrania, aby sme ho nemali problém prijať. Toto je skutočná atmosféra Vianoc v rodine, ktorú môžeme umocniť spoločnou liturgickou modlitbou slávenia Vianoc v rodine.
Historický kontext Vianoc
Hoci je táto už mnoho rokov dostupná, nie každý ju pozná. V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Qirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho jednorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.
V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa: Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom. Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“
Dnes oslavujeme Vianoce - sviatky narodenia nášho Pána Ježiša. Ježiš sa narodil, aby priniesol dobro, lásku a pokoj do našej rodiny. V túto chvíľu zavítal aj k nám.
Liturgia Narodenia Pána a jej symbolika
Slávenie liturgie svätej omše nám počas Vianoc ponúka viac ako sentimentálne spievanie kolied a vianočných piesní či pohľad na starý betlehem. Ak je liturgia súhrnom všetkých úkonov, obradov, slov, gest, symbolov, oblečenia a postojov, tak práve tá vianočná nám ponúka možnosť byť zasiahnutí posolstvom lásky Boha voči nám - ak budeme pozorne počúvať, vnímať, prežívať všetko, čo nám tieto dni pri slávení ponúkajú.
Nosnými sviatkami celých Vianoc, múdro sprevádzanými sviatkami sv. Štefana, prvomučeníka, sviatkom Neviniatok, slávnosťou Svätej rodiny a Bohorodičky Panny Márie, sú Slávnosť Narodenia Pána a Zjavenie Pána. Tam, kde je možnosť prežiť vigíliu Sviatku Narodenia Pána, nám ústa proroka Izaiáša ponúknu takú porciu nádeje a túžby prijať ho, ako málokde.
Po hluku, ktorý zažívame v predvianočnom šialenstve, nie je nič viac vyčerpané a osamelé, ako je ľudská duša. Je slávnosťou ticha a úžasu, spevu a nadšenia, ktoré nastalo pri Ježišovom narodení. Ešte nik z ľudí o tomto vzácnom dare nevie - ale anjeli sa už radujú a nevedia prestať. Máme právo radovať sa s nimi napriek mínusu v spánku.
Je to radosť, o akej hovorí Izaiáš v prvom čítaní: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo…“ Tým svetlom je pre nás Syn, narodený chlapček a Kráľ pokoja.
Sviatky 01: Vianoce - Pôvodné zvyky staršie ako kresťanstvo
Čítania na Prvý sviatok vianočný
Pavol v druhom čítaní potvrdzuje Božiu dobrotu, ktorá je väčšia a silnejšia než spravodlivosť, akú by sme si zaslúžili. Pre Boha je dôležitejšie, aby sme sa mohli vrátiť k nemu! Vyznanie viery, rovnako ako vo vigílii, prináša moment sklonenia sa pred Bohom, ktorý neváhal zísť z kráľovstva, takého odlišného a nádherného, k nám. Pokračuje v nadšenom ohlasovaní svetla, ktoré Boh poslal. Dnes zažiari nad nami a bude svedectvom Božieho milosrdenstva voči nám, ako hovorí svätý Pavol.
Evanjelium nás podľa príkladu pastierov nabáda stále hľadať Ježiša, objavovať „miesto jeho zrodenia sa“ v každom človeku - a to napriek všetkým „zvláštnym“ okolnostiam, ktoré nepredpokladajú, že by sa práve tu a v tomto človeku našli jasle Boha. Je slávnosťou ohlasovania narodenia Boha, jeho daru lásky pre nás, všetkým - a to nohami posla, ktorý ohlasuje najúžasnejšiu správu pre svet. Hoci o nej nehovoria médiá, ohlasovateľmi máme byť my sami. Všetci potrebujú uzrieť spásu nášho Boha, aj keď sa tvária, že im je nejaký Boh jedno alebo ho nepotrebujú.
Svätý Pavol v Liste Židom hovorí, že zjavením sa Syna zemi prehovoril Boh najúplnejším a najlepším spôsobom o tom, ako mu na každom človeku a na jeho návrate k nemu záleží. Znovu nám ponúka príležitosť vrátiť sa, nech by sme vyviedli čokoľvek.
Dívať sa v tieto dni na nádheru gest, vnímať slová prefácie a kánonu, slávnostnosť oblečenia (kňaz môže mať biele alebo aj zlaté rúcho, čo je symbolom veľkého sviatku) a pritom sa dívať na pozdvihovaného Ježiša v Eucharistii je darom, keď si môžeme cez všetky prvky liturgie uvedomiť, aká obrovská je láska Boha. Nech nás jeho neha a starostlivosť očistí a urobí podobnými narodenej Láske v každodennom živote.
Čítania z Liturgických čítaní
Na túto stránku boli počas vianočných sviatkov ukladané čítania z Liturgických čítaní, ktoré sa vtedy čítali v katolíckych kostoloch. Ku každému čítaniu som pridal aj vysvetlenia.
- Jn 12:47 -48: „Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť.“
- Izaiáš 60,3-4: „Národy budú kráčať v tvojom svetle a králi v jase, čo ti vzišiel. Uvidíš to a zažiariš, rozochveje a rozšíri sa tvoje srdce. Lebo k tebe sa obráti bohatstvo mora, poklady národov prídu k tebe.“
- Žalm 72,11: „slúžiť mu budú všetky národy.“
- List Efezanom Ef 3, 2-3a: „Bratia, počuli ste o dare Božej milosti, ktorý som dostal pre vás: lebo zo zjavenia som sa dozvedel tajomstvo.“
- Matúš 2, 1-6: „Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním.“
- 1 Ján 3, 11-12: „Milovaní, toto je zvesť, ktorú ste počuli od začiatku: aby sme jeden druhého milovali. Nie ako Kain; on bol zo Zlého a zabil svojho brata. A prečo ho zabil? Bratia, nedivte sa, ak vás svet nenávidí.“
- Žalm 100, 2-5: „S radosťou slúžte Pánovi. S plesaním vstupujte pred jeho tvár. sme jeho ľud a ovce z jeho stáda. chváľte ho a velebte jeho meno. a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie.“
- Ján 1, 43-45: „Ježiš sa rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!“ Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta. Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom?“
- 1 Ján 3, 7-8a: „Deti moje, nech vás nik nezvedie. Kto koná spravodlivo, je spravodlivý, ako je on spravodlivý. Kto pácha hriech, je z diabla, pretože diabol hreší od počiatku.“
- Žalm 96, 13: „pred tvárou Pánovou, lebo prichádza súdiť zem. a podľa práva národy.“
- Ján 1, 35-37: „Ján stál s dvoma zo svojich učeníkov. Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus.“
Pôvod a rozšírenie sviatku Vianoc
Vianočné obdobie sa začína prvými vešperami Narodenia Pána a končí sa sviatkom Krstu Krista Pána, ktorý pripadá na nedeľu po Zjavení Pána. Vianoce sú po Veľkej noci najstarším kresťanským sviatkom. Prvýkrát sa slávenie Vianoc objavilo v kalendári z r. 354, ktorý zostavil a vyzdobil grécky umelec Furius Dionýz Filokal. V občianskej časti kalendára na deň 25. decembra, v ktorom sa v Ríme slávil sviatok Mithra na počesť slnka pod názvom „Natalis Invicti“ (solis) - „Deň narodenia Nepremožiteľného“ Filokal pridal poznámku: „VIII. Kal. Ianuarii natus Christus in Betlehem Judeae“ (ôsmy deň pred januárom narodil sa Kristus v judejskom Betleheme).
V Ríme sa teda podľa toho slávili Vianoce už okolo r. 354. Sviatok Vianoc vznikol v Ríme. V antickom Ríme totiž bolo zvykom sláviť narodeniny veľkých osobností. Pravda, mnohokrát sa nepoznal presný deň narodenia týchto osobností, preto sa vybral nejaký významný deň, ako symbolický pre narodeniny. Keďže nebol známy ani deň Kristovho narodenia, kresťania si zvolili deň 25. decembra, deň zimného slnovratu, ktorý sa veľmi hodil na oslavu narodenia Krista, ktorý je tým pravým „svetlom sveta“ (Jn 8,12) a „Slnkom spravodlivosti“ (Mal 4, 2). A tak rímski kresťania začali preukazovať božskú úctu Kristovi v tento deň a na tom mieste (vatikánsky vŕšok), kde sa predtým preukazovala božská úcta slnku. Takto sa naznačilo víťazstvo Krista nad pohanstvom. No zároveň sa týmto sviatkom dokumentovalo učenie Cirkvi o Kristovom božstve proti vtedajším bludárom ariánom, ktorí popierali Kristovo božstvo a tvrdili, že je Božím synom len v nevlastnom zmysle ako človek.
Sviatok Narodenia Pána sa z Ríma rýchlo rozšíril po kresťanskom svete a v 4. stor. ho slávili aj na Východe, hoci tam predtým slávili sviatok Zjavenia Pána (Epifánia), čo malo tiež vianočný obsah. A tak ako Východ prijal sviatok Narodenia Pána, tak zasa Západ v 4. stor. prijal Východný sviatok Zjavenia Pána. No kým na Západe hlavným obsahom sviatku Narodenia Pána bolo Kristovo narodenie a poklona pastierov a 6. januára poklona mudrcov, na Východe bol sviatok Zjavenia Pána aj oslavou narodenia Pána, poklony mudrcov a krstu Krista Pána.
Rozdiely vo východnej a západnej liturgii
Dnes je vo východných liturgiách deň Zjavenia Pána väčšinou ako deň Krstu Krista Pána, kým Ježišovo narodenie a poklona mudrcov sa slávia na deň Narodenia Pána (25. decembra), pravda, podľa juliánskeho kalendára, ktorý používajú na Východe.
Slávnosť Narodenia Pána má aj vigíliovú omšu (večer 24. decembra). Štedrý deň už nemá stredovekú náplň pokánia, už nie je v tento deň prikázaný pôst. Omša (večerná - vigíliová) je v bielom s Glóriou a Krédom a s vianočnou prefáciou. Táto omša už platí za sviatočnú. Potom sú tri tradičné omše: polnočná čiže v noci, na úsvite (pastierska) a cez deň (slávnostná).
Polnočná bola zavedená v polovici 5. stor. a začala sa sláviť v bazilike Santa Maria Maggiore (v tomto chráme sú relikvie z betlehemských jasličiek). Pri omši na úsvite bola aj spomienka na svätú Anastáziu. Najslávnejšia a najstaršia omša bola cez deň a až do 12. stor. sa slávila v Bazilike svätého Petra. Potom sa slávila v Santa Maria Maggiore.
Oktáva Vianoc a súvisiace sviatky
Vianoce majú aj oktávu čiže osemdňovú slávnosť. Vznikla v 6. stor. Dovtedy už boli v týchto dňoch tieto sviatky: Svätého Štefana, prvého mučeníka (26. decembra). Ôsmy deň bol mariánsky, slávnosť Bohorodičky Panny Márie. Toto dávne usporiadanie prevzala aj obnovená liturgia r. 1970. Dni 29. - 30. decembra sú dni vo vianočnej oktáve a stoja na stupni sviatku s Glóriou.
Novým prvkom v obnovenej liturgii je, že v nedeľu po Narodení Pána sa slávi sviatok Svätej rodiny, ktorý sa predtým slávil v nedeľu po Zjavení Pána. Ak po Narodení Pána niet nedele, tak sa sviatok slávi 30. decembra. Ako spomienka sa pridávajú ku dňu 29. decembra spomienka svätého Tomáša Becketa, biskupa a mučeníka, a ku dňu 31. decembra spomienka svätého Silvestra, pápeža.
Do Vianočného obdobia patria aj dni po oktáve Narodenia Pána: 6. januára je slávnosť Zjavenia Pána, prikázaný sviatok, a v nedeľu po tomto sviatku je sviatok Krstu Krista Pána. Nedeľa pripadajúca na dni medzi 2. a 5. januárom je Druhá nedeľa po Narodení Pána. Od r. 2000 je 3. január.
Zjavenie Pána a Krst Ježiša
Prežívame dni Zjavenia Pána, do ktorého patrí aj udalosť Ježišovho krstu. V dnešnom úryvku sa viackrát hovorí o zjavení. Na jednej strane, hneď v úvode, sa poukazuje na to, čo sa už zjavilo. Je to Božia milosť, ktorá sa dá rozumieť aj ako priazeň, veľkorysý skutok, dobrodenie.
K okruhu Vianoc patrí starobylý sviatok Pánovej Epifánie - Zjavenia. Slávi sa ním moment verejného predstavenia Ježiša ako Bohočloveka svetu. Východná a západná tradícia sa pritom zameriavajú na dve rozličné udalosti. Východná ukazuje na Ježišov krst v Jordáne. Západná, na ktorú sa zameriam, predstavuje návštevu mudrcov zachytenú v Mt 2, 1-12.
Meditatívne texty a modlitby
Pavlove listy sú známe aj tým, že obsahujú poetické časti známe ako chválospevy či hymny. Podľa odborníkov väčšinu z nich neskomponoval, ale prebral ich z liturgickej praxe ranného kresťanstva. Touto formou sa zvyčajne opisuje niečo, čo uniká suchej analytickej schopnosti rozumu. Hymny bývajú preplnené emóciami, ktoré sa naplno iste prejavovali pri ich spoločnom prednese počas bohoslužby.
List Galaťanom je určený pre viacero komunít v regióne Galácia, v ktorom sa nachádza aj dnešné hlavné mesto Turecka, Ankara. Je to jeden z najvášnivejších Pavlových listov, v ktorého úvode dokonca preskakuje zvyčajné vďakyvzdávanie a vrhá sa priamo do jadra problému, ktorý chce rozoberať.
Epizóda s dvanásťročným Ježišom v chráme je premosťovacím textom medzi príbehmi, ktoré hovorili o Ježišovom počatí, narodení a predstavení v chráme a jeho verejným účinkovaním. Táto epizóda zároveň dotvára mozaiku zvestovaní Márii. Kým doteraz to boli rôzne iné postavy, ktoré Márii hovorili o Ježišovi, tentokrát je to už Ježiš sám, ktorý hovorí svojej matke o svojej identite.
Vianočná liturgia slávnosti Narodenia Pána v latinskom obrade pozostáva zo štyroch svätých omší. V predvečer je to vigílna omša a v samotný deň tri ďalšie. Omša v noci (tzv. polnočná), na úsvite (tzv. pastierska) a cez deň. Ponúkajú sa nám tak štyri sady čítaní pre bohoslužbu slova. V prvých troch sa číta evanjelium opisujúce udalosti počas Ježišovho narodenia.
Antifóny a žalmy
- Ant. II. že sa dnes ľudstvu zjavuješ.
- Ant. čo všetko v_láske obnoví.
- Ant. 1 Dnes sa zjavil svetu náš Pán a Spasiteľ, zrodený už pred východom zornice a pred počiatkom vekov.
- Ant. 2 Pán je veľký, náš Boh je nad všetkými bohmi.
- Chválospev: Kristovo tajomstvo a sláva (Porov. Kol 1,12-20; Ef 1,3-10). Boh nás spasil a povolal svätým povolaním, nie pre naše skutky, ale podľa svojho rozhodnutia a milosti, ktorú sme dostali v_Kristovi Ježišovi pred večnými vekmi. No známou sa stala až teraz, keď sa zjavil náš Spasiteľ Ježiš Kristus. Zvelebovať ho budú všetky národy.
- Ant. 1 Mudrci otvorili svoje pokladnice a dali Pánovi zlato, kadidlo a myrhu.
- Ant. 2 Velebte Pána, moria a rieky; pramene, spievajte chválospev Pánovi.
- Ant. 3 Prichádza tvoje svetlo, Jeruzalem, a Pánova veleba vzišla nad tebou; národy budú kráčať v_tvojom svetle. Aleluja. Aké krásne sú na horách nohy posla, ktorý hlása pokoj, posla dobrej zvesti, ktorý ohlasuje spásu, ktorý hovorí Sionu: Tvoj Boh kraľuje. Počúvaj svoje hliadky! Zvyšujú svoj hlas a jasajú všetci, lebo na vlastné oči vidia návrat Pána na Sion. Radujte sa a vedno plesajte, rozvaliny Jeruzalema, lebo Pán potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem. Slúžiť mu budú všetky národy.
- Ant. na Benediktus: Dnes sa Cirkev zasnúbila s_nebeským Ženíchom, lebo Kristus v_Jordáne zmyl jej viny; mudrci sa ponáhľajú s_darmi na kráľovskú svadbu a hostia majú radosť z_vody premenenej na víno. Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval tvoje meno?! Pán mi povedal: To je málo, že si môj služobník, aby si obnovil Jakubove kmene a naspäť priviedol zvyšok Izraela. V_ten deň sa mnohé národy pripoja k_Pánovi a budú jeho ľudom.
- Žalm 110, 1-5.
- Ant. na Magnifikat: Slávime svätý deň ozdobený troma zázrakmi: dnes hviezda priviedla mudrcov k_jasliam; dnes sa na svadbe stalo z_vody víno; dnes sa dal Kristus Jánovi pokrstiť v_Jordáne, aby nás spasil.
- Ant. na Benediktus: Od východu prišli mudrci do Betlehema pokloniť sa Pánovi. Otvorili svoje pokladnice a dali mu vzácne dary: zlato ako veľkému Kráľovi, kadidlo ako pravému Bohu a myrhu na jeho pohreb. Porov. 2 Pt 1,3-4. Kristova božská moc nám darovala všetko, čo treba pre život a nábožnosť, a to skrze poznanie toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a mocou.
- Ant. na Magnifikat: Keď mudrci uvideli hviezdu, veľmi sa zaradovali. Nech je zvelebený Kristus, Pán, že navštívil a zažiaril tým, čo sedia vo tme a v_tôni smrti.
- Ant. 8. V_ten deň bude Pánov výhonok ozdobou a slávou a plod zeme pýchou a chválou všetkých, ktorí sa zachránia z_Izraela.
- Ant. na Benediktus: Tri dary dali mudrci Pánovi, Božiemu Synovi, veľkému Kráľovi: zlato, kadidlo a myrhu. Oslavujme Kristovo milosrdenstvo, veď on prišiel vyslobodiť tvorstvo z_otroctva skazy, aby malo účasť na slobode Božích detí. Od prírody sme boli deťmi hnevu tak, ako ostatní.
- Ant. na Magnifikat: Kriste, zjavil si sa ako Svetlo zo Svetla a mudrci ti prinášajú dary.
- Ant. 9. Zmluvou ľudu ťa urobím, aby si pozdvihol krajinu a rozdelil spustošené dedičstvo, aby si väzňom povedal: Vyjdite!
- Ant. Večné Slovo, zrodené z_Otca, sa nám v_plnosti času narodilo ako dieťa a bolo nám dané ako syn. Boh nás vytrhol z_moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, v_ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov.
- Ant. na Magnifikat: Herodes sa pýtal mudrcov: Aké znamenie o_narodení Kráľa ste videli?
- Ant. 10. Povedzte dcére Siona: Hľa, prichádza tvoj spasiteľ. Hľa, jeho odmena je s_ním a jeho trofeje pred ním.
- Ant. na Benediktus: Zďaleka prídu všetky národy a prinesú svoje dary. {r}1 Jn 1, 5b. Boh je svetlo a niet v_ňom nijakej tmy.
- Ant. na Magnifikat: Prídu všetci zo Sáby, zlato a kadidlo prinesú.
- Ant. 11. Obráťte sa ku mne a dosiahnete spásu, všetky končiny zeme. Lebo ja som Boh a nik iný!
- Ant. Česť a sláva Kristovi, ktorý prišiel stvoriť nového človeka s_novým srdcom a s_novým duchom.
- Ant. 12. Múdrosť je odblesk večného svetla, zrkadlo Božej moci bez škvrny a obraz jeho dobroty. A hoci je len jedna, môže všetko; zostáva sama v_sebe a všetko obnovuje.