Devínsky hrad, svedok bohatej histórie a kultúrneho dedičstva Slovenska, sa opakovane stáva dejiskom významných cirkevných obradov a spomienkových slávností, ktoré podčiarkujú jeho hlboký duchovný a národný význam. Tieto udalosti spájajú vieru, históriu a národnú identitu, pričom sa často konajú na symbolických miestach spojených s hradom.
Historický a duchovný význam lokality
Je známe, že praveké národy umiestňovali chrámy pre svoje božstvá na dominantné kopce. Krása okolia a rozsiahly rozhľad umocňovali prežívanie náboženských obradov. Dokonca národy žijúce na rovinách si stavali umelé kopce, ako pyramídy alebo zikuraty, na ktoré umiestňovali chrámy a modlitebne. Aj medzi slovanskými pohanskými kmeňmi existovali posvätné okrsky na vyvýšených miestach, na ktoré mali prístup len kňazi a významní veľmoži. Je takmer isté, že rovnako postupovali aj naši predkovia v oblasti stredného Dunaja.
Dominantné kopce s vynikajúcim rozhľadom po okolí vytvárali vhodné miesta nielen na stavanie chrámov, v ktorých sa často ukrývali najcennejšie relikvie starodávnych národov, ale aj na obranné zariadenia. Chrámové komplexy alebo okolie kultových stavieb sa opevňovali, pričom v týchto pevnostiach v čase mieru prebývali kňazi a veľmoži, a v čase vojny sa tu ukrývalo obyvateľstvo zo širokého okolia. Bratislavský Devín, podobne ako novohradský Divín alebo hrad Gýmeš, predstavujú dominantné kopce s nádherným výhľadom na okolie. Devín bol ústredným veľkomoravským hradiskom pri Dunaji.
Pôvodný názov lokality Devín, podľa etymologických štúdií, najpravdepodobnejšie znel Divinj kameň alebo Divina skala s významom posvätné, božské miesto, alebo miesto vykonávania pohanských náboženských obradov. Postupným zjednodušovaním vznikli mená Divín a Divina. Hoci latinský zápis Fuldských análov z roku 864 uvádzal názov Dowina s výkladom „dievča“, jazykovedci ako profesor Šimon Ondruš sa domnievajú, že názov vychádza z prastarého indoeurópskeho koreňa deiv-, doiv- vo význame jasný, svetlý, ktorý je základom pre slová s významom božský, božstvo.
Významné cirkevné udalosti a spomienkové slávnosti
Celonárodná slávnosť k výročiu Ľudovíta Štúra (2015)
Dňa 25. apríla 2015 sa na Devíne uskutočnila celonárodná slávnosť pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra, evanjelika a významného národného dejateľa. Zároveň išlo o spomienku na pamätnú vychádzku štúrovcov na hrad Devín dňa 24. apríla 1836. Súčasťou tohto celonárodného stretnutia boli aj slávnostné evanjelické služby Božie na hrade Devín. Kázal biskup Západného dištriktu ECAV na Slovensku Milan Krivda.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku bola spoluorganizátorom podujatia. Hlavným organizátorom slávnosti bola Matica slovenská, a ďalšími spoluorganizátormi boli Bratislavský samosprávny kraj, Mestské múzeum v Bratislave a Mestská časť Bratislava-Devín. Účastníci podujatia sa stretli už o 9:30 na námestí pred katolíckym Kostolom sv. Kríža v Devíne. Postupne položili vence k pamätníku sv. Cyrila a Metoda, k pamätnej tabuli Antona Bernoláka, soche Rastislava a na záver k pamätníku obetiam železnej opony. Následne vystúpili na hrad Devín. Po službách Božích na hrade (o 10:30) okrem cirkevného spevokolu Laudate z Bratislavy-Petržalky vystúpila aj folklórna skupina Bystričan zo Záhorskej Bystrice.
Celoslovenské oslavy príchodu Cyrila a Metoda (2017)
Celoslovenské oslavy 1154. výročia príchodu Konštantína a Metoda na územie Veľkej Moravy sa pod záštitou predsedu vlády Roberta Fica uskutočnili na hrade Devín na Sviatok Cyrila a Metoda 5. júla 2017. Na týchto slávnostiach sa zúčastnili predstavitelia vlády SR, Národnej rady SR, zástupcovia cirkví, samosprávy, osobnosti kultúrneho a spoločenského života, ako aj stovky návštevníkov z celého Slovenska. Súčasťou bol aj kultúrny program, v ktorom vystúpil spevácky zbor, tanečný súbor a orchester Umeleckého súboru Lúčnica. Jozef Šimonovič program uvádzal a Ida Rapaičová zarecitovala úryvok z Konštantínovej básne Proglas.
Generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik, predseda Ekumenickej rady cirkví v SR, vo svojom príhovore vyzdvihol ako udalosť prvoradého významu to, že Konštantín a Metod priniesli slovo Božie v zrozumiteľnej reči, a tak vytvorili základy na budovanie národnej kultúry. „Musíme si uvedomiť, že ak sa má vytvoriť niečo, čo je trvalé, musí to byť postavené na základe večných Božích právd. Existuje totiž množstvo dočasných a krátkodobých hodnôt, ale slovo Božie zostáva naveky,“ zdôraznil. Predseda Konferencie (katolíckych) biskupov arcibiskup Stanislav Zvolenský vo svojom príhovore uviedol, že máme byť na čo hrdí, a toto vedomie treba vštepovať aj ďalším generáciám, najmä v časoch, keď niektorí zabúdajú na hodnotu vlastnej identity a neváhajú sa podkladať cudzím vplyvom.
Premiér Robert Fico vo svojom úvodnom príhovore vyzdvihol skutočnosť, že už tvorcovia Ústavy SR v roku 1992 dali do nej odkaz Cyrila a Metoda, lebo solúnski bratia nás môžu inšpirovať i dnes, a to tým, ako sa nevzdávali aj napriek mnohým ťažkostiam. Podľa premiéra „vierozvestcovia Cyril a Metod priniesli nielen vieru, ale aj vzdelanosť, a tým nás zaradili medzi najvyspelejšie spoločnosti vtedajšieho sveta. Pomohli vtedajším politickým elitám lepšie pochopiť vlastnú identitu aj smerovanie spoločenstva, ktoré viedli“.
V súvislosti s výzvami moderného sveta, ako sú migrácia, multikulturalizmus a liberalizmus, premiér upozornil na dôležitú úlohu cirkví. Zdôraznil, že kresťanstvo je základnou bázou, ktorou nás Cyril a Metod začlenili medzi moderné národy vtedajšej doby. Vyzval na tesnú spoluprácu štátu a cirkví, keďže „Cirkev ako základný nositeľ kresťanského posolstva je oporou európskej identity.“ Záverom svojho prejavu dodal, že Cyril a Metod „dali ľuďom identitu a vytvorili základy vzťahov“, slúžiac ako silný príklad toho, ako osobnosti dokážu zmeniť spoločnosť a národ.
Farský kostol svätého Kríža v Devíne
Historický farský kostol svätého Kríža na Devíne je pozoruhodnou stavbou z 13. storočia, v ktorej sa nádherne snúbi gotický a barokový architektonický štýl. Tento kostol prešiel mnohými rekonštrukciami, z ktorých každá mu dodala jedinečné čaro. Objavte architektonický a archeologický skvost, ktorým je kostol Svätého kríža na Devíne.
História a architektúra
Kostol bol v obci postavený ako pomerne veľká jednoloďová stavba niekedy v 30. - 40. rokoch 13. storočia, s kratšou štvorcovou svätyňou. Ďalšia stavebná etapa nasledovala po výraznom poškodení kostola počas útoku vojsk českého kráľa Přemysla Otakara II. v 70. rokoch 13. storočia. Súčasťou tejto etapy bola výrazná prestavba svätyne, ktorá bola rozšírená smerom na východ do polygónu a zaklenutá ťažkou rebrovou klenbou, podopieranou mohutnými bočnými piliermi.
V 14. storočí pristavali južnú kaplnku, pod ktorou bola vybudovaná krypta s kamennou valenou klenbou. Krypta pod južnou loďou sa považuje za najstaršiu časť kostola. Severná bočná loď vznikla ako bočná kaplnka v druhej štvrtine 15. storočia. Z neskorogotického obdobia pochádzajú aj spodné časti murív pôvodnej gotickej veže.
V roku 1420 sa uskutočnili významné stavebné práce počas vlastníctva Mikuláša Garaya a jeho manželky Anny. V roku 1529 kostol vypálili Turci. V druhej tretine 16. storočia sa realizovala oprava v renesančnom štýle. Barokizáciou prešiel kostol pri obnove v 70. rokoch 17. storočia, kedy bola pristavaná veža a hlavná loď so svätyňou dostali valené klenby. V rokoch 1672 až 1673 sa uskutočnili pozoruhodné reštaurátorské práce. Práce pokračovali aj v 18. storočí, kedy bolo dotvorené západné priečelie portálmi so sochami a zvýšená veža, upravená fasáda a zastrešená novou strechou typického cibuľovitého tvaru. V rokoch 1788 - 1789 obnova vyvrcholila reprezentatívnou úpravou svätyne a postavením nového hlavného oltára v súvislosti so zmenou patrocínia na dnešné sv. Kríža. Ústredným motívom je plastika Ukrižovaného Krista, ktorá zrejme vznikla v dielni sochára F. X. Messerschmidta.
Ďalšie opravy a úpravy sa spomínajú k rokom 1863, 1937, 1949 - 1950. Veľká obnova sa uskutočnila v 70. a 80. rokoch minulého storočia na základe výsledkov výskumov a reštaurovania niektorých prvkov, a pokračuje aj v súčasnosti.
Archeologické objavy a súvislosť so svätým Metodom
Okolie kostola je miestom významného pohrebiska z veľkomoravského obdobia. Medzi fascinujúce objavy patrí náhrobný kameň zdobený bohatou symbolikou, ktorý vyvoláva zaujímavé špekulácie, že by mohlo ísť o miesto posledného odpočinku svätého Metoda. V roku 1785 sa na devínskej fare u svojho priateľa, farára Michala Salakyho, zdržiaval aj Anton Bernolák, prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, kde napísal a vydal knihu Nová bibliotéka.
Praktické informácie pre návštevníkov
Pre návštevníkov, ktorí plánujú účasť na cirkevných obradoch alebo si chcú pozrieť historické pamiatky, je Devín ľahko dostupný. Ak cestujete autom, využite rozsiahle parkovisko pod kostolom. Bratislava je ľahko dostupná autobusom alebo vlakom, a na cestu na Devín môžete využiť mestskú hromadnú dopravu. Jazdí tu autobus 129 a nočný autobus N29, takže sa nemusíte obávať straty. Cestovné poriadky sú ľahko dostupné online.