Vianoce sú často spájané s časom pokoja, lásky a rodinnej pohody. Avšak pre mnohých ľudí sa stretnutie s rodinou a príbuznými stáva opakom pohodových sviatkov, plných stresu a napätia. Bolestivé otázky, nevhodné poznámky a nepochopenie môžu pokaziť tú najkrajšiu atmosféru. Často sa cítime ako „čierna ovca“, ktorá nespĺňa očakávania a je neustále pod drobnohľadom.
Známym príkladom je minuloročná vianočná reklama, ktorá vyvolala búrlivé diskusie. Ukázala rodinu, ktorá mladého muža bombarduje otázkami o jeho živote - kedy dostane titul, kedy si nájde dievča, kedy budú vnúčatá. Aj keď reklama vyvolala kontroverziu kvôli použitiu slova „spermie“, v skutočnosti ukázala zrkadlo našej spoločnosti: úprimný záujem rodiny nie je vždy zabalený v adekvátnom rúchu. Ich snaha zaujímať sa a započať konverzáciu má často útočnú a ubližujúcu formu, ktorá v nás vyvoláva pocit, že nespĺňame požiadavky, že nie sme dostatoční a že sme v ich očiach zlyhali. Hoci si uvedomujeme absurdnosť tejto emócie, nemôžeme si pomôcť. Ich reakcie a otázky v nás vyvolávajú dojem, že náš život (ani my samé) nikdy nebude dosť dobrý.
Napätie sa ešte zvyšuje s prítomnosťou detí. Staré mamy či tety, hoc aj s dobrým úmyslom, nám môžu dávať výchovné rady a nepríjemné poznámky ohľadom správania a výzoru detí nás nevedome doháňajú do šialenstva.
Rodinu nezmeníme, svoj prístup áno
Hneď na začiatok je dôležité pochopiť, že rodinu a príbuzných nezmeníme. Nemôžeme ovplyvniť ich názory ani postoje. To, čo ovplyvniť môžeme, je náš vlastný prístup k situácii. Pred návštevou by sme preto nemali očakávať nemožné. Otravné otázky a neúctivé vyjadrenia síce nemôžeme zastaviť, ale sme schopné pozmeniť naše vlastné reakcie.
Nezabúdajme, že každý z nás robí veci, ktoré iritujú ostatných, a často si ich ani neuvedomujeme. Nemyslíme to zle, ani ako urážku, je to jednoducho spôsob, akým fungujeme. A tak funguje každý človek, príbuzných nevynímajúc. Nemusíme každú ich poznámku brať osobne. Neúctivý komentár hovorí viac o osobe, ktorá ho vysloví, než o nás.
Nie je to o nás, je to ich realita
Každý z nás má v hlave uloženú schému toho, ako by mal život správne vyzerať. Akúkoľvek odchýlku vnímame o to emotívnejšie práve preto, že nezapadá do našej predstavy. Ak nás teta alebo stará mama bombardujú otázkami, kedy si nájdeme manžela, kedy bude svadba, kedy bude druhé dieťa a podobne, je to obyčajne vyjadrenie ich reality, ich spôsobu, ako sa na svet pozerajú. Neznamená to, že nie sme dostatočné a hodnotné. Neznamená to, že sme sklamali a že nás nemilujú. Je to ich príbeh, ich realita. S nami to nemá nič spoločné.
Z toho dôvodu je vhodné sa predom vyzbrojiť touto myšlienkou a pripomínať si ju aj počas stretnutia: „Nie je to o mne. Ich realita nevyjadruje to, kým som ja.“
S tým sa spája aj jedno terapeutické cvičenie: vždy, keď pocítime spaľujúci hnev, sústreďme sa na dych. Hlboký nádych, zadržať dych, pomalý výdych. Samotná emócia trvá len 90 sekúnd, všetko ostatné sú naše myšlienky, ktoré sa s ňou spájajú a kazia nám náladu.
Hľadajme príbeh, ktorý sa skrýva za silnou emóciou
Akonáhle predýchame emóciu, vnímajme myšlienku, ktorá sa s ňou spája. Čo nám hovorí vnútorný hlas? Vezmime si napríklad moment, kedy matka aj napriek našej asertívnej prosbe kŕmi naše deti hlúposťami. Pocítime hnev, a to oprávnene. Ale čo prichádza s hnevom? Prečo sa hneváme a čo sa za ním skrýva v skutočnosti? Matka ma nerešpektuje. Fakt, že pre matku nie sme dôležité natoľko, aby splnila to jedno jediné prianie, ktoré sme mali. A nie je tento pocit, táto myšlienka spojená s detstvom? Nezažili sme v detstve nespočetnekrát situáciu, kedy sme sa kvôli tejto matkinej neúctivosti cítili menejcenné a prehliadané, akoby sme nemali žiadnu hodnotu ako človek? Staré rany sa otvárajú presne v tých momentoch, kedy cítime spaľujúce a silné emócie.
Venujme im pozornosť, a venujme pozornosť aj príbehu, ktorý za nimi stojí. Tým, že spoznáme viac seba, sa aj nepríjemné konfrontácie pri vianočnom stole či novoročnom stretnutí stanú ľahšie zvládnuteľnou záležitosťou.
Nemusíme sa zúčastniť každej hádky, do ktorej nás prizvú
Obrovským problémom rodinných stretnutí je rozdielnosť názorov. Nemáme moc, aby sme všetkým prikázali nevyjadrovať sa k určitým témam; vždy sa nájde niekto, kto si minimálne rypne do osieho hniezda. Môžeme poznámku ignorovať, kým vyšumí. Pamätajme si, že sa nemusíme zúčastniť každej hádky, do ktorej nás prizvú.
Holistická psychologička Nicole LePera vysvetľuje, že názory a postoje mnohých ľudí sú úzko spojené s ich identitou. Z toho dôvodu, ak s niekým nesúhlasíme alebo máme iný pohľad, začne sa daný človek s nami hádať a presviedčať nás o svojej pravde. Robí to preto, že si tým musí potvrdiť svoju hodnotu. Skutočnosť, že s ním nesúhlasíme, znamená, že popierame jeho identitu.
Tento fakt si treba pamätať nielen pri rodinných stretnutiach, ale aj v bežnom živote. Čím je človek neistejší, čím viac má chatrnú sebahodnotu, tým viac bude mať problém prijímať iné názory. Vyberajme si preto veľmi rozumne, s kým a či vôbec sa chceme púšťať do konfliktu.
Humor ako odpoveď
Na dotieravé otázky môžeme odpovedať vyhýbavo, útočne, humorom alebo láskavo. Prvé dve možnosti rozdúchajú oheň, preto je vhodnejšie zamerať sa na humor a láskavý pokoj. Môžeme odpovedať úprimne, samozrejme, bez zbytočných detailov. Majme na pamäti, že naše úctivé správanie neznamená, že sa budú úctivo správať aj ostatní. Napriek tomu môžeme položením osobných otázok odzbrojiť a práve humor a láskavá úprimnosť sú najlepší pomocníci - nikto to nečaká.
Ak sa nás otravný známy nášho otca spýta, či už máme partnera, môžeme odpovedať: „Prečo, máš záujem?“ Pokiaľ strýko prenesie poznámku, že sme akosi nabrali na váhe, môžeme mu so žiarivým úsmevom odvetiť: „Och, ďakujem, ty tiež vyzeráš perfektne!“ Možností je mnoho a fantázii sa medze nekladú. Podstata je nebrať sa príliš vážne. A verme tomu, že to odvedie pozornosť od nepríjemného komentára či otázky bez vyvolania zbytočného konfliktu.
Čo takto úprimnosť?
Druhým spôsobom je láskavá úprimnosť. Príbuzní budú obyčajne zaskočení pravdou, a vycúvajú - vo väčšine prípadov sa nás už nebudú pýtať podrobnosti a zmenia tému. Dôvodom je neschopnosť zniesť autenticitu a emócie, ktoré sa zvyčajne s pravdou spájajú.
Povedzme, že sa teta pýta na deti. S partnerom sa o dieťa snažíme, ale nejde to. Môžeme jej láskavo povedať, že bohužiaľ nemáme to šťastie a preto je to zdrojom nášho smútku. Ak deti ešte nechceme, môžeme poznamenať, že deti zbožňujeme, ale hypotéka je nemožná, náš byt je strašne malinký a obávame sa, že by sme to finančne neutiahli. Úprimnosť niekedy dokáže zázraky, a dokáže aj odvrátiť nátlak, ktorý by vznikol, ak by sme sa priamej odpovedi vyhýbali.
Skvelý spôsob je potvrdenie názoru druhého. Ak matka dobiedza, že chce vnúčatá, chyťme ju za ruku, pozrime jej do očí a povedzme: „Viem, že ti záleží na tom, aby si mala vnúčatá. Viem, že by si bola skvelá stará mama. Ale bohužiaľ, zatiaľ to nie je možné, mami. Mrzí ma to.“ Úprimnosť berie vietor z plachiet.
Vyzbrojme sa dopredu
Skúsme sa zamerať na veci, ktoré máme s členmi rodiny spoločné - rozprávajme sa o niečom, čo zaujíma obe strany a na čom sa zhodneme. Tým sa podarí navodiť pohodová atmosféra, kde nikto nebude mať chuť rozvíriť zbytočné napätie.
Treba si tiež pripomenúť, že ľudia radi hovoria o sebe. Otočme pozornosť na blízkych, pýtajme sa na ich život, prácu a záujmy. Vo väčšine prípadov sa rozhovoria, a my veľkú časť večere strávime na neutrálnej pôde.
Skvelý spôsob, ako sa upokojiť pred rodinným stretnutím, je vymedziť si presný čas, ktorý tam strávime. Je lepšie zamerať sa na časový úsek dvoch hodín než na neurčito. Počas tohto času sa oplatí mať pripravené aktivity, ktoré odvedú pozornosť od kritických tém. Napríklad spoločenské hry, do ktorých zapojíme aj deti, prechádzka, guľovačka, alebo zdobenie stromčeka či medovníkov. Aktivita pomáha uvoľniť napätie, podporuje celkovú pohodu, čím dáva menej priestoru pre rozpory.
Čo je s našou spoločnosťou zle, keď sa musíme psychicky pripravovať na Vianoce s rodinou?
Táto skutočnosť, že hľadáme návod ako zvládnuť rodinné stretnutie, spôsobuje bolesť v srdci. Tolko nepochopenia, nevyriešenej bolesti a emócií, komunikačných bariér. Prajem si, aby sme k deťom a výchove pristupovali tak, aby sa ony v budúcnosti nemuseli psychicky pripravovať, keď pôjdu na návštevu k nám. Aby si nemuseli hľadať tie témy, ktoré predstavujú neutrálne územie. Prajem si, aby sme nepochopenie, hádky a presviedčanie o vlastnej pravde nahradili rešpektom k inému pohľadu. Ak pristupujeme úctivo k inému pohľadu a názoru, neznamená to, že sme zradili seba, ani že naša hodnota sa automaticky znížila. Popremýšľajme o tom.
Prajem nám všetkým, aby sme našli silu pretrhnúť staré a nefunkčné vzorce, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu - aby si naše deti nemuseli hľadať články o tom, ako prežiť Vianoce s rodinou.
Alternatíva: Vianoce v osamelosti
S prichádzajúcimi sviatkami sa mnoho Slovákov obracia k osobnej reflexii a rozhoduje sa pre netradičný spôsob oslavy - trávenie Vianoc v osamelosti. Napriek tomu, že tento krok môže byť pre mnohých oslobodzujúci, oznámenie tohto rozhodnutia rodine môže byť náročné. Podľa prieskumu platformy ksebe.sk sa až 41 % opýtaných vyjadrilo, že sa vo svojej rodine cíti nepochopene, nervózne alebo osamelo, a 28 % opýtaných odpovedalo, že im bude rodina vyčítať, že trávili Vianoce podľa seba.
Chcieť stráviť Vianoce po svojom nie je nič nenormálne, a ak to tak cítiš, nikto by ti nemal brániť. Prvým krokom je uvedomiť si vlastné potreby a dôvody, prečo chceš Vianoce stráviť osamote. Podľa psychologičky Lenky Sarneckej z platformy ksebe.sk pri komunikácii s rodinou pomáha, ak vysvetlíš, prečo je tvoja požiadavka pre teba taká dôležitá. Maj na pamäti, že ako dospelý človek nepotrebuješ „dovolenie rodičov“, no z lásky a úcty im to oznamuješ, aby si vedeli aj oni prispôsobiť svoje plány. Napríklad: „Mami, chcem ti povedať, že tento rok budem tráviť Vianoce s Matejom.“
Dysfunkčné rodinné vzťahy a „odpojení“ členovia rodiny, ktorí sa počas Vianoc opäť zapájajú do rodinnej dynamiky, môžu viesť k vnútorným konfliktom a napätiu. Takéto situácie často vyvolávajú traumatické zážitky, ktoré môžu byť sklamaním z nedostatku lásky, pozornosti alebo načúvania. Je kľúčové mať podporu blízkych, najmä ak sa rozhodneš vyjadriť svoje potreby rodine, a byť pripravený na možnú etiketu „čiernej ovce“.
Zváž svoje možnosti podľa osobných okolností a neboj sa odmietnuť stretnutie s rodinnými členmi, s ktorými sa necítiš pohodlne. Ako teda môžeš nastaviť svoje hranice počas Vianoc? Komunikuj svoje úmysly a potreby pokojne, bez potreby podrobného vysvetľovania alebo ospravedlňovania. Máš právo niečo odmietnuť, ak to tak necítiš. Stačia stručné a jasné výroky. Ako tvoje rozhodnutie prijmú ostatní v rodine, už nie je tvojou zodpovednosťou.
Vianoce a toxickí ľudia
Vianoce sú sviatky pohody a pokoja. Teda dovtedy, kým sa vo vašej spoločnosti neobjaví toxický človek, ktorý vám vysaje pozitívnu energiu ako upír. „Všetko je problém, nič sa nedá, svet je nespravodlivý, Vianoce sú zbytočnosť, klebety sú to najdôležitejšie, závisť je na dennom poriadku“ - aj toto sú znaky toxických ľudí, prakticky v každej rodine sa nájde takýto člen.
Najúčinnejším riešením je povzniesť sa nad ne. Toxickí ľudia často vyhľadávajú konflikty, vďaka ktorým sú stredobodom pozornosti. Takýmto hádkam sa vyhnite najväčším oblúkom. Ak vaše vnútorné nastavenie bude pripravené na takúto situáciu, hravo to zvládnete. Nepustiť sa s nimi do hádky však neznamená, že im nemôžete oponovať - môžete. Robte to však prefíkane a šibalsky, tak, aby ste aj im samotným pomohli otvoriť oči.
Postavte sa ich problémom konštruktívne a ponúknite im riešenia. Tým im ukážete, že ich počúvate, a zároveň dáte najavo, že ich problémy sú riešiteľné. Ak chcete, aby vám niekto pomohol, musíte mu najprv dovoliť, aby vám pomohol. Nedovoľte, aby vás o svoju negativitu pripravili reči niekoho cudzieho, vôbec nie, keď ani nesúvisia s vašou osobou.
Ako si nepokaziť Vianoce: Vyhnite sa základným chybám
Vianoce a letná dovolenka sú dve obdobia v roku, kedy si konečne chceme oddýchnuť viac dní po sebe. Avšak počas Vianoc sú očakávania ešte vyššie. Na Vianoce chceme z priemerného nadpriemerné, pokoj pokojnejší, oddych oddychovejší, lásku láskavejšiu a šťastie ešte šťastnejšie. Mali by sme si však dať pozor na niektoré nástrahy.
1. Príliš veľký stres a prehnané plánovanie
Najväčšou chybou je, že sa snažíme spraviť svoje Vianoce dokonalými, a to nám spôsobuje veľký stres z toho, že zlyháme. Stres dokáže úplne zničiť sviatočnú pohodu. Keď sa snažíme naplánovať každý detail, pripraviť dokonalé jedlo, nakúpiť tie najlepšie darčeky a vyzdobiť svoj domov ako z časopisu, často končíme vyčerpaní a frustrovaní.
Ako sa vyhnúť stresu: Zjednodušte si plány a stanovte si realistické ciele. Urobte si zoznam toho, čo je naozaj dôležité a zvyšok nechajte tak. Nemusíte upiecť sedem druhov koláčov, stačia len tri obľúbené. Nemusíte mať domov vyzdobený ako vo filme, stačí stromček a pár svetielok. Delegujte úlohy na ostatných členov rodiny. Príprava na Vianoce nemusí byť len o jednej osobe. Zapojte do toho všetkých a urobte z príprav spoločný projekt. Deti môžu pomôcť s dekoráciami, partner s nákupmi. Pamätajte - dokonalosť nie je cieľom.
2. Nákupy na poslednú chvíľu
Každý rok si dávame predsavzatie, že budeme nakupovať darčeky včas, a predsa sa každý rok ocitáme v preplnených obchodoch na poslednú chvíľu. Vianočné nákupy na poslednú chvíľu znamenajú pre človeka veľký stres, vyššie ceny a často aj nákup takých darčekov, ktoré nie sú úplne ideálne.
Tip pre Vás: Začnite nakupovať už v novembri. Vytvorte si zoznam darčekov vopred a priebežne ho dopĺňajte nápadmi počas roka. Využívajte online nakupovanie. Je pohodlné, môžete porovnávať ceny a ušetríte čas aj nervy.
3. Nepripravené menu a komplikované recepty
Nie je nič náročnejšie, ako zaradiť nové náročnejšie jedlo do jedálnička na Vianoce. Vianočné varenie by vám malo robiť radosť, nie stres. Komplikované recepty, ktoré vyskúšate prvýkrát na Štedrý večer, môžu pokaziť celú večeru.
Riešenie: Držte sa overených receptov, ktoré ste už varili a viete, že sa vám podaria. Ak chcete vyskúšať niečo nové, urobte to aspoň týždeň vopred. Pripravte si čo najviac vopred. Mnohé jedlá môžete pripraviť už deň predtým. Nebojte sa požiadať o pomoc rodinu. Spoločné varenie vytvára krásne spomienky a ešte aj šetrí váš čas a energiu.
4. Príliš veľa darčekov alebo nevhodné darčeky
Nakupovanie darčekov pre každého člena rodiny, všetkých susedov, kolegov a vzdialeného strýka, ktorého vidíte raz za päť rokov, môže byť finančne aj emocionálne vyčerpávajúce. Nevhodné vianočné darčeky, ktoré nekupujeme s láskou, ale z povinnosti, len kazia atmosféru.
Vianočné tipy na darčeky: Dohodnite si s rodinou, koľko eur môžete minúť na darčeky pre jedného. Zamerajte sa na kvalitu a nie na kvantitu. Jeden premyslený, osobný darček má väčšiu hodnotu ako päť lacných. Alternatívou k hmotným darčekom môžu byť zážitky alebo vaše vlastné služby.
5. Konflikty a rodinné hádky
Rodinné hádky na Vianoce sú bohužiaľ častým javom. Keď sa stretne celá rodina, staré spory a nedorozumenia môžu vyplávať na povrch. Diskusie o politike, kritika životných rozhodnutí, či pripomínanie starých chýb dokážu premeniť pokojný večer na bojisko.
Vianočné rady: Dohodnite sa vopred na bezpečných témach. Politika, náboženstvo a osobná kritika sú tabu. Ak niekto začne nebezpečnú tému, jemne ju presuňte inam alebo použite humor. Vyhýbajte sa alkoholu, ak viete, že vedie ku konfliktom. Ak cítite napätie, radšej sa na chvíľu vzdiaľte. Pamätajte, že odpustenie a tolerancia sú najkrajšími vianočnými darčekmi.
Ako sa zbaviť stresu?
Vianočný tanier ako symbol pomoci
Prestieranie taniera navyše na štedrovečernom stole je slovenská tradícia, ktorá je symbolom pripravenosti prijať nečakaného hosťa, pocestného alebo núdzneho. Aj keď pred našimi dverami nikto nečaká, vo svete hladujú milióny detí. Ako môžeme odkaz vianočného taniera pretaviť do reálnej pomoci trpiacim deťom?
Symbolický vianočný tanier v hodnote 22 €, ktorý si zakúpite na www.vianocnystol.sk, pokryje náklady na jedlo pre jedno dieťa na celý školský rok. Táto organizácia si uvedomuje, že jedlo nie je len základnou ľudskou potrebou, ale aj kľúčom k vzdelaniu. Jedlo privádza deti do školských lavíc. Tento malý krok môže znamenať obrovský rozdiel - nielen nasýtenie, ale aj prístup k vzdelaniu a nádej na lepšiu budúcnosť.