Na Slovensku sú Vianoce, tieto najväčšie a zároveň najkrajšie kresťanské sviatky v roku, pretkané hlbokou rodinnou tradíciou, symbolikou jedál a magickými zvykmi, ktoré spájajú generácie. Mnohé tradície sú dodržiavané dodnes a každý obyčaj má v miestnom folklóre svoj význam. Niektoré z nich prinášajú šťastie a lásku, iné veštia budúcnosť a mnohé súvisia s naším zdravím.
Advent: Čas očakávania a príprav
Na Vianoce - sviatky narodenia Ježiška - sa na Slovensku pripravujeme už štyri týždne dopredu. Toto obdobie sa nazýva Advent a predstavuje prvú časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi, vymedzenú štyrmi nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista, a je obdobím duchovnej prípravy na Vianoce. V tomto čase ľudia chodia častejšie do kostola, kupujú alebo pripravujú darčeky pre svojich najbližších a zdobia si príbytky vianočnými dekoráciami. Obdobie vianočných sviatkov začína prvým dňom Adventu a končí dňom Zjavenia Pána.
Adventný veniec a kalendár
K tradíciám Vianoc neodmysliteľne patrí adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú počet adventných nedieľ. Položený býva väčšinou na jedálenskom stole a znamená nádej a slávu tomu, ktorý prichádza. Jeho kruh predstavuje kolobeh života. Štyri sviečky, ktoré majú vlastnú symboliku, sa zapaľujú každú nedeľu. V minulosti mali vence fialovú farbu, s výnimkou tretej sviečky, ktorá bola ružovej farby a predstavovala radosť. Adventný veniec má svoje korene už v pohanskom období a do kresťanských sviatkov sa integroval prevažne v 18. storočí.
U detí je zas veľmi obľúbený adventný kalendár. Každý deň od 1. decembra si otvoria jedno okienko a v ňom nájdu nejaký malý darček, či už mlsnotku alebo malú hračku. Je to krásny spôsob, ako deťom priblížiť čaro očakávania.
Predvianočný pôst a prípravy
Predvianočný pôst je tradičný zvyk, ktorý sa v rôznych kresťanských krajinách praktizuje ako príprava na Vianoce. Od Kataríny začal v minulosti tzv. malý pôst, čo znamenalo prestávku v hlučných oslavách, svadbách a zábavách. Tento čas sa využíval na upratovanie domov do posledných detailov, vrátane podláh, oblokov či dokonca fasády, ktorú bielili vápnom. Dnes má pôst už trochu inú podobu a jeho nedodržanie nemá negatívne dôsledky.
Štedrý deň: Srdce slovenských Vianoc
Štedrý deň, 24. december, je dňom, kedy na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Najväčším sviatkom Vianoc je však 1. sviatok vianočný - 25. decembra - deň Kristovho narodenia. Na Štedrý deň sa zvykne dodržiavať pôst, ktorý trvá do východu prvej hviezdy na oblohe. Mnohí si dodnes pamätajú a používajú zvyk, že ak deti vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlaté prasiatko.
Prípravy v minulosti
V minulosti sa prípravy na Štedrý deň začínali už skoro v noci. Krátko po polnoci, okolo jednej alebo druhej hodiny, sa ženy budili a púšťali sa do prípravy jedla, aby mali všetko napečené a navarené do východu slnka. Úlohou muža v rodine bolo narúbať dostatok dreva a nanosiť vodu na celý deň. Počas obdobia Vianoc totiž platil nepísaný zákaz ťažkej fyzickej práce.
Ráno na Štedrý deň mala dôležitú symboliku i studená voda z potoka či riečky. Dievčatá si v nej umývali tvár, lebo verili, že vďaka "živej vode" budú pekné a zdravé. Rovnako túto vodu dávali piť starým ľuďom, aby boli čo najdlhšie zdraví. Po tom, čo sa dovečeralo, slobodné dievčatá mali zvyk vybehnúť von z domu a triasť plotom, čo bolo spojené s veštením budúcnosti.
Vianočný stromček a betlehem
K Vianociam neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Tento zvyk sa traduje ešte od pohanských čias, keď starí Slovania verili, že všetko pichľavé, ako aj ihličky, ich ochráni pred zlými silami a nosili do domov vetvičky zo stromčekov. Vianočný stromček v podobe, ako ho poznáme dnes, prichádza do našich končín až okolo 19. storočia, predovšetkým z Nemecka, a stáva sa súčasťou šľachtických a meštianskych rodín. Neskôr sa tento trend rozšíril aj do miest a následne do dedín. Napríklad na Orave či Kysuciach sa rozšíril až v 30. rokoch 20. storočia.
Tradičné ozdoby a historický vývoj
V počiatkoch bola výzdoba vianočného stromčeka veľmi prostá, ozdobený bol najmä slamou. Neskôr pribudli orechy, sušené jablká a šúpoľové alebo slamené ozdoby sa objavujú v prvej polovici 20. storočia. V minulosti sa ozdoboval jabĺčkami, orechmi, hruškami či slamenými ozdobami a figúrkami. Ak mala rodina na vidieku vianočný stromček, zväčša visel zo stropu miestnosti, z prozaického dôvodu praktickosti, pretože vtedajšie obydlia boli skutočne stiesnené.
Až do polovice 20. storočia bol typickou ozdobou príbytkov na našom území betlehem. V kresťanskom ponímaní Vianoc pribudol pod stromčekom aj vianočný betlehem ako miesto narodenia malého Ježiška. Jasličky patria k Vianociam v slovenských krajinách už celé stáročia. Pôvodne zdobili kostoly, no postupom času sa rozšírili aj do domácností veriacich i neveriacich. Aj šľachta našla záľubu v betlehemoch a nechávala si ich vyrábať, aby si nimi ozdobila svoje paláce.
Štedrá večera: Bohatstvo chutí a symbolov
Na Štedrý večer sa spája s množstvom špecifických vôní a chutí. Jedlá, ktoré sa podávajú, sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance, koláče a ovocie. Večera sa začína vianočnými oblátkami s medom a cesnakom, ktoré symbolizujú kresťanskú hostiu, čiže Božie telo, a sú tradičným zvykom pre zdravie a silu rodiny po celý rok. V niektorých domácnostiach sa oblátky jedia iba čisté, alebo iba s medom.
Tradičné pokrmy
- Oblátky s medom a cesnakom: Oblátky sú symbolom tela Ježiša Krista, aj preto ich v minulosti piekli iba v kláštoroch, neskôr túto výsadu získali učitelia. Med symbolizuje sladký život a rodinnú pohodu, cesnak ochranu pred chorobami a silu.
- Polievka: Tradičnou polievkou je na strednom Slovensku kapustnica, ktorá sa pripravuje na mnoho spôsobov, napríklad s hubami (v okolí Liptova) alebo rybacia (hlavne v okolí Žiliny) alebo hríbová či slivková polievka (oblasť okolo Rimavskej Soboty). Na východe Slovenska je to pôstna kapustnica bez klobásy. V niektorých častiach Slovenska sa namiesto kapustnice servíruje rybia alebo hubová polievka.
- Ryba: Najčastejšie kapor alebo filé, sa vypráža alebo pripravuje na masle. Katolíci mali rybu na stole symbolicky, a nebýval to vždy len kapor, ale aj pstruh, úhor či vyza.
- Zemiakový šalát: Neodmysliteľnou a dá sa povedať najdôležitejšou prílohou je majonézový zemiakový šalát.
- Opekance (bobaľky): Plnené makom alebo tvarohom.
Vianočné pečivo a zákusky
Medovníčky či iné vianočné pečivo už sú napečené niekoľko dní dopredu. Dostatok napečeného pečiva mal byť predzvesťou hojnej úrody v nasledujúcom roku. Medzi najznámejšie vianočné sladkosti patria medovníčky, vanilkové rožky, linecké pečivo, medvedie labky a orechové pracny. Obľúbené sú aj záviny plnené makom, mletými orechmi alebo tvarohom. Výroba a pečenie medovníkov má bohatú tradíciu a slovenské gazdinky sa predbiehajú, ktorá ich ozdobí krajšie či originálnejšie. Pečenie vianočného pečiva má pravdepodobne pohanský pôvod spojený s oslavou zimného slnovratu, pričom dnešná podoba pochádza približne z 19. storočia.
Historické a regionálne špecifiká jedál
Jedlá záviseli aj od vierovyznania: v rímskokatolíckych domácnostiach musela byť večera pôstna bez mäsa, zatiaľ čo v protestantských bolo povolené aj mäso. V rímskokatolíckych rodinách bol počet chodov symbolický: 7 alebo 12, ako počet dní v týždni, resp. počet mesiacov v roku. V minulosti sa na stole objavoval predovšetkým hubový kuba, kaša na sladko, kapor na čierno a strukoviny. Veľa chodov bolo pripravených z obilnín a strukovín - rôzne pšenové, ovsené či cícerové kaše, a tiež tradičné prívarky ako fazuľový a šošovicový.
V okolí Martina sa podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. „slávnostný trojboj“ - z kapusty, klobásy a jaterničiek. Na východnom Slovensku na Štedrý deň nesmú na stole chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti.
Tradičné štedrovečerné zvyky a rituály
Štedrá večera je na Slovensku spojená s množstvom zvykov a rituálov, ktoré majú chrániť zdravie a zabezpečiť hojnosť a prosperitu celej rodine.
Prestieranie stola a jeho symbolika
- Tanier navyše: Vo veľa rodinách sa stále dodržiava zvyk jedného taniera navyše pre náhodného hosťa alebo tuláka, prípadne pre chýbajúceho alebo zosnulého člena rodiny. Tento zvyk charakterizoval akt milosrdenstva a spolupatričnosti.
- Pod obrusom: Pod obrusom na štedrovečernom stole sa vkladala šupina z kapra, ktorá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby v nasledujúcom roku nechýbali peniaze. Tento zvyk sa rozšíril najmä v mestách v druhej polovici 19. storočia. Na vidieku zvykli dávať pod obrus skôr strukoviny (pšenicu, proso, mak, fazuľu, šošovicu), ktoré mali priniesť bohatstvo.
- Obrus: Na stôl sa dával biely obrus vyšívaný červenou niťou, pretože červená farba mala ochrannú funkciu a symbolizovala oheň, očistu či ochranu.
- Reťaz okolo stola: Zaujímavosťou bolo tiež obviazanie nôh štedrovečerného stola reťazami. Celá rodina na ňu vyložila nohy, symbolicky tak upriamila pozornosť na silu rodiny a jej súdržnosť. Na východe Slovenska je to obľúbený zvyk.
- Ďalšie predmety na stole: Súčasťou slávnostného prestierania bola aj sviečka (symbol Vianoc) a biblia. Počas Vianoc nesmela chýbať pri stole ani sekera, tá mala zas pre členov domácnosti zabezpečiť železné zdravie. Na stole by nemala chýbať modlitba.
- Slama: V minulosti sa do kútov miestnosti alebo pod stôl dával kúsok slamy ako symbol toho, že sa Ježiš Kristus narodil v maštali.
Krájanie jabĺčka a medový krížik
Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví, šťastní a bohatí. Ak sa objavil kríž alebo bolo jadro zhnité či napadnuté, predpovedalo to chorobu či smrť. Rovnako medový krížik na čele, ktorý urobí gazdiná, symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
Ďalšie zvyky a povery
- Hádzanie orechov: Rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb. Keď sa orech rozlúpol a jadro bolo zdravé, zdravie malo sprevádzať celú rodinu.
- Púšťanie lodičiek: Púšťanie lodičiek vo forme orechových škrupín patrí k obľúbeným tradíciám pre deti. Do orechovej škrupiny sa vloží sviečka a lodička sa spustí do lavóra s vodou.
- Hádzanie črievičkou: Slobodné dievčatá hádzali za hlavu topánku smerom k dverám. Ak sa topánka otočila špičkou k dverám, znamenalo to, že sa do roka vydajú. Ak sa obrátila špičkou dnu a pätou k dverám, veštilo to, že dievča zostane rok slobodné. Tento zvyk sa spájal aj s vyháňaním čertov a zlých magických síl z domu.
- Liatie olova: Ďalšia starobylá tradícia je liatie olova do vody. Ľudia verili, že tvar, ktorý získali, odhalí tajomstvo budúcnosti. Napríklad rovné pravidelné čiary znamenajú život bez zmien a v pokoji, naopak tie vlnité najrôznejšie zmeny.
- Svieca na Kysuciach: Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dym zo sviece dvíha rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
- Zákaz odbiehania od stola: Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko, čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred. Rovnako v minulosti pri štedrovečernom stole vždy obsluhoval jeden člen rodiny, spravidla gazdiná, zatiaľ čo ostatní museli sedieť. Verilo sa, že ak sa niekto postaví, do roka môže zomrieť.
- Verilo sa tiež, že ak niečo bude visieť na klinci, v rodine sa počas roka niekto obesí.
Vianočné zvyky v Štiavniku
Vianoce na Slovensku očami regiónov
Slovensko je krajina bohatá na regionálne rozdiely, a to sa odráža aj vo vianočných zvykoch a tradíciách.
Stredné Slovensko
Okolie Oravy, predovšetkým vo viacgeneračných rodinách, si dodnes zachovalo mnoho z pôvodných zvykov. Tradičnou polievkou je tu kapustnica, ktorá sa pripravuje na mnoho spôsobov, napríklad s hubami (v okolí Liptova) alebo rybacia (hlavne v okolí Žiliny). V oblasti okolo Rimavskej Soboty sa podáva hríbová či slivková polievka. Ryba sa podáva vyprážaná (najčastejšie kapor alebo pstruh) s klasickým zemiakovým majonézovým šalátom. V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. „slávnostný trojboj“ - z kapusty, klobásy a jaterničiek.
Východné Slovensko
Na východnom Slovensku pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého by sa mali vzdať akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa ťažkým jedlám a venovať sa modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na Štedrý deň je až do večere prísny pôst.
Vianočný stromček zvyknú ozdobovať až na Štedrý deň, zvyčajne tradičnými dekoráciami, ktoré sa v rodinách dedia z generácie na generáciu. Pred štedrou večerou sa spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných, ktorí tu už bohužiaľ nie sú. Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel. Nasleduje oblátka s medom a cesnakom, v niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom. Pred večerou sa všetci rodinní príslušníci umyjú vo vode, do ktorej bola hodená minca - aby boli zdraví a bohatí.
Pravoslávne a Rusínske Vianoce
V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska, najmä u Rusínov, sa oslavujú Vianoce až 6. januára. Tieto oslavy sa niekedy nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce. Na Štedrý deň, nazývaný Svjatyj večur, sa všetci pripravujú na štedrú večeru, ktorá by mala obsahovať ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba). Pred večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode. Všetky jedlá majú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemuseli odbiehať od stola. Ak niekto z rodiny nie je prítomný, odložia mu na stôl tanier.
Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Následne sa prítomní začnú ponúkať z navarených pokrmov, pričom je dôležité, že musia zo všetkého jedla aspoň trošku okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oblátkami, chlebom a soľou. Potom sa podávajú pôstna kapustnica (bez klobásy), hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky. Po absolvovaní večere sa členovia rodiny pomodlia, idú sa pozrieť pod vianočný stromček a vyberú sa na bohoslužbu. Na druhý deň už nie je pôst a veriaci sa zdravia pozdravom „Christos raždajetsja! Slavite Jeho!“.
Vianočné koledy a pospolitosť
Po štedrej večeri sa spievajú koledy a rozbaľujú vianočné darčeky. Koledy sú akékoľvek piesne s vianočnou tematikou, ktoré majú svoj pôvod v stredoveku a ranom novoveku. V slovenských ľudových piesňach sa často objavuje pastorálna tematika, folklór i obyčajný život dedinských ľudí. Mnohí ľudia sa zúčastňujú polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.
Návštevy rodiny a susedov rozširujú dobrú náladu a prehlbujú vzájomné vzťahy. V každom meste aj na dedine pravidelne prebiehajú vianočné trhy nielen s možnosťou ochutnania tradičných pokrmov a nápojov, ale aj s ukážkou ľudových remesiel. Okrem toho tu zaobstaráte aj množstvo vianočných dekorácií, originálnych darčekov a tradičných doplnkov, ako sú drevené betlehemy a ozdoby.
Premeny Vianoc: Od minulosti po súčasnosť
Vianoce boli v minulosti predovšetkým časom pokoja, pokánia a pospolitosti. Ľudia sa spravidla schádzali a rozprávali si najrôznejšie legendy, ktoré vychádzali z folklóru i pohanských povier. Tieto príbehy mali strašidelný nádych, úzko súvisiaci s obdobím slnovratu, keď sa verilo, že temné sily navštevujú pozemský svet.
Zlomovým momentom v premenách vianočných zvykov je obdobie po druhej svetovej vojne, kedy sa vplyvom zamestnanosti žien začali meniť aj zvyky v rodinách. Dnes sú Vianoce často spojené s pozeraním rozprávok a vianočných filmov v televízii či na DVD, ktoré dodávajú sviatkom ich nezameniteľné čaro. K obľúbeným patria „Tri oriešky pre Popolušku“, „Sám doma“ či „Pelíšky“.
Napriek moderným trendom a dekoráciám by podstata tradičných slovenských zvykov mala zostať zachovaná. Spojenie moderného štýlu a tradičných rituálov dodá sviatkom neopakovateľný šarm. Rodinné príbehy a zvyky prenášané z generácie na generáciu sú to, čo robí Vianoce naozaj výnimočnými. Tradičné Vianoce sú spojené aj s pomáhaním potrebným a charitatívnymi zbierkami. S deťmi môžete vyrábať kŕmidlá pre vtáčiky, sviečky z včelieho vosku alebo postaviť betlehem, čím si prirodzene uctíte slovenské vianočné tradície a zvyky.