Viera v Ježiša a vianočné tradície na Slovensku

Vianoce, jedny z najväčších a najkrajších kresťanských sviatkov v roku, sa slávia v mnohých krajinách po celom svete. Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Tieto sviatky majú pre veriacich hlboký teologický, duchovný a kultúrny význam. Vianoce nie sú len oslavou narodenia Ježiša Krista, ale sú aj pripomienkou jeho spasiteľskej misie. Kresťania veria, že Ježiš prišiel na svet, aby priniesol spásu a vyhlásil Božiu lásku k ľudstvu.

Adventné obdobie: Čas očakávania

Obdobie pred Vianocami sa nazýva Advent, prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi, vymedzená štyrmi nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista. Toto obdobie v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška. Počas Adventu ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych a ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami.

Symboly Adventu

• Adventný veniec: Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec, častokrát z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Postupne sa zapaľujú tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už horia všetky štyri sviečky. Umocňuje vianočnú atmosféru a je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza.
• Adventný kalendár: U detí je veľmi obľúbený adventný kalendár, ktorý prináša radosť a iskričky v očkách každý deň od 1. decembra. Každý deň si otvoria jedno okienko a v ňom nájdu nejaký malý darček, či už mlsnotku, alebo malú hračku.
• Sviatok svätého Mikuláša: Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov či iné milé prekvapenie. Tie si musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka.

Predvianočné tradície a "stridžie dni"

13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Trvali od Kataríny (25. novembra) do Tomáša (21. decembra). Viazali sa tiež na Ondreja (30. novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša (6. decembra) a Luciu (13. decembra). Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť. Sviatok Lucie bol najvýznamnejším stridžím dňom, a strach z bosoriek panoval až do zimného slnovratu.

Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní, ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela.

Štedrý deň na Slovensku

24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj "vilija" alebo "vigilija", odvodený od latinského "vigília", čo znamená predvečer sviatku.

Pôst a prípravy

Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Počas Štedrého dňa dodržiava väčšina veriacich pôst. V niektorých rodinách sa postia úplne, v iných jedia len ľahké, bezmäsité jedlá. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu.

Štedrovečerná hostina

Jedlá, ktoré sa podávajú, sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať:

• Oblátky s medom a cesnakom: symbolizujú zdravie, pokoru, srdečnosť a dobrotu, aby bola rodina zdravá a silná po celý rok. V niektorých domácnostiach sa jedia iba čisté, alebo iba s medom.
• Kapustnica: Tradičná polievka, ktorá sa pripravuje v rôznych variantoch podľa regiónu. Niekedy sa podáva aj šošovicová polievka mliečna alebo načerveno, či rybacia polievka.
• Ryba: Najčastejšie kapor alebo pstruh, vyprážaný alebo pečený.
• Zemiakový šalát: Neodmysliteľná príloha k rybe.
• Opekance (pupáky, bobaľky): Pečivo z kysnutého cesta, posypané makom a zaliate maslom.
• Vianočné pečivo: Medovníky, linecké koláčiky, vanilkové rožky, záviny plnené makom, mletými orechmi alebo tvarohom a iné sladkosti.
• Ovocie: Jablká, orechy, sušené ovocie. Niekde je zvykom konzumovať kúsok z každého ovocia, s ktorým sa delí hlava rodiny.
• Chlieb a med: Aj tie sú neoddeliteľnou súčasťou stola.

Počas Štedrej večere sa všetko jedlo pripraví na stôl a keď všetci usadnú, už sa od stola nevstáva. Zakázané to má aj matka, gazdiná, pretože ak by niekto od stola vstal, privodil by si smrť. Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko, čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.

Po večeri

Po večeri sa spievajú koledy a rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“. Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia. 25. a 26. decembra rodiny často zostávajú spolu, idú do kostola alebo navštevujú svojich príbuzných a priateľov. Na Druhý sviatok vianočný - sv. Štefana - sa konali vinšovačky či spievali koledy. V tento deň sa tiež konala zábava, prvá tancovačka po období Adventu, ktorá sa nazývala Štefanská zábava. Aj v tento deň sa dodržiavali niektoré tradície, ako napr. chodenie po domoch, kde sa dvaja za ženy prezlečení muži prezývali „kurine babi“.

Zvyky a symbolika štedrovečerného stola

Vianočné tradície a zvyky sú hlboko zakorenené v slovenskej kultúre. Naši predkovia verili, že vďaka tradíciám a zvykom im nebude chýbať šťastie, zdravie, peniaze a dostatok úrody. Medzi najznámejšie patria:

• Karpia šupina: Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
• Hádzanie orechov: Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb, čo má takisto zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok.
• Medový krížik na čele: Medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu. Gazdiná alebo stará mama si namočí prst do medu a urobí ním každému krížik na čelo predtým, ako spoločne usadnú k štedrovečernému stolu. Tento rituál má odohnať zlé sily.
• Krájanie jabĺčka: Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví. Ak je narezané jabĺčko červivé alebo jeho tvar pripomína kríž, rodinu čaká choroba alebo smrť.
• Tanier navyše: Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných alebo pre blížneho v núdzi. Pripomína všetkým počas Štedrej večere, že hosť do domu je Boh do domu a aké potrebné je pomáhať druhým.
• Svieca na stole: Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc. Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
• Reťaz okolo stola: Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola. Verilo sa, že ak sa omotá niť okolo štedrovečerného stola, domu sa v nasledujúcom roku vyhnú zlodeji.
• Modlitba: Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
• Betlehemské svetlo: Pred štedrou večerou môže rodina navštíviť svätú omšu, z ktorej si odnáša domov betlehemské svetlo. S ním si zapáli doma štyri sviečky na adventnom venci.
• Minvca pod tanierom: Medzi časté vianočné zvyky na Slovensku patrí dať si pod tanier mincu, aby si rodina zabezpečila bohatstvo na ďalší rok.
• Vianočné vinše: Recitovanie vianočných vinšov.

Historický vývoj a pôvod vianočných tradícií

Vianoce sú zrejme najkrajšie obdobie v roku, pričom ich sprevádza množstvo rôznych zvykov a tradícií. Mnohé pochádzajú ešte z pohanských čias, mnohé sú skôr novotami posledných storočí. Kresťanská oslava narodenia Ježiša Krista má na Slovensku spojitosť s pôvodnými sviatkami slovanského pohanstva, najmä so slávením zimného slnovratu, takzvaného Kračúna. Tieto tradície sa prirodzene vyvíjali a počas storočí boli dopĺňané novými vplyvmi zo zahraničia.

Vianočný stromček

Zdobenie stromčekov sa zrodilo v nemeckom mestskom prostredí niekedy v 16. storočí, pričom sa prv rozšírilo najmä medzi protestantmi. Najstaršia zmienka vraj pochádza z roku 1507 či 1510, avšak viac detailov máme v brémskej kronike z roku 1570. Tento zvyk sa postupne šíril od mešťanov a remeselníkov k šľachte, neskôr i k bežným poddaným. Na Slovensko začali vianočné stromčeky prenikať približne koncom 18. storočia, ale medzi pospolitý ľud sa rozšírili až koncom 19. storočia. Katolíci prv zdobenie stromčekov neuznávali, cirkev to považovala za pohanské rituály. Je však známe, že zelená farba bola vo väčšine kultúr farbou života, podobne ako samotné stromy. Neopadavé ihličnaté stromy boli preto prirodzeným terčom rôznych obradov už u najstarších národov, najmä vďaka svojej zelenosti aj počas zimy. Na mnohých miestach však súbežne fungovali aj staršie zvyky, ako spomínané zdobenie vetvičkami či vešanie slameného stromčeka nad stôl.

Darovanie darčekov

Darovanie darčekov na Vianoce taktiež pochádza z nemeckých krajov, údajne priamo od reformátora Martina Luthera (1483 - 1546). Pôvodne sa totiž dávali dary deťom na sviatok svätého Mikuláša 6. decembra. Svoje ratolesti preto obdaroval v predvečer slávenia dňa narodenia Krista. Ako darcu darčekov nahradil svätého Mikuláša samotným svätým Kristom, z ktorého sa časom stal malý Ježiško (Christkind, po nemecky doslova detský Kristus). Tento zvyk sa podobne ako stromček neskôr rozšíril aj do katolíckych krajín. Darčeky pod stromček sa u nás začali dávať zhruba od začiatku 20. storočia. Ešte pred sto rokmi išlo väčšinou o jednoduché hračky, ktoré vyrábali sami rodičia, nejaké exotické ovocie alebo v lepších rodinách mohli ľudia dostať knihu. Po prvej svetovej vojne dostávali dievčatká handrové bábiky, chlapci doma zhotovené drevené hračky. Plietli sa šály, rukavice, svetre, darovali topánky.

Kapor a šalát

Štedrovečerná hostina, respektíve také veci ako vianočný kapor či šalát, sú ešte mladšieho rázu. Kaprie šupiny či samotný kapor prišiel vo veľkom na územie Slovenska až po druhej svetovej vojne, predtým sa preferovali ryby z tuzemských riek. Koniec koncov, ešte v 19. storočí si máloktorý roľník vedel predstaviť takú bohatú večeru v predvečer Kristových narodenín, veď 24. decembra sa mal držať pôst. Treba však mať na pamäti, že platí staré príslovie: „Iný kraj, iný mrav.“ Na Slovensku boli a zrejme aj sa budú Vianoce sláviť skutočne rôznorodo. Závisí to zvyčajne od vierovyznania či od miesta pobytu. Dôležité bolo a stále je, aby bola rodina na sviatky pohromade.

Teologický a liturgický význam Vianoc

Vianoce sú jedným z najvýznamnejších sviatkov v kresťanskom kalendári, ktorý oslavuje narodenie Ježiša Krista. Tieto sviatky sú obdobím duchovného rastu, rodinnej jednoty, kultúrneho bohatstva a altruizmu. Pre veriacich sú Vianoce oslavou lásky, pokoja a nádeje, ktoré nám Kristus priniesol do našich životov.

Kristovo narodenie a jeho význam

Na Vianoce kresťania slávia narodenie Ježiša Krista. Sú to sviatky, kedy veriaci kresťan vyznáva azda najintenzívnejšie: „Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom: skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom.“ Je to teda deň, kedy si veriaci kresťania pripomínajú historický okamih narodenia vteleného večného Slova, Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky.

Vianoce sa často spájajú so symbolikou svetla, ktorá predstavuje Ježiša ako svetlo sveta. V evanjeliu podľa Jána sa píše: „Ja som svetlo sveta. Kto ma nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života“ (Ján 8:12).

Vianoce sú časom duchovného obrodenia a reflexie. Mnohí veriaci sa počas tohto obdobia zameriavajú na modlitbu, pôst a osobné zamyslenie. Jedným z najdôležitejších aspektov Vianoc je aj dôraz na milosrdenstvo a dobročinnosť. Pre veriacich môžu Vianoce predstavovať aj čas osobnej obnovy viery, kedy sa môžu zamyslieť nad svojou duchovnou cestou.

Dátum a pôvod slávenia

Presný dátum narodenia Pána známy nie je. Slávenie 25. decembra ako dňa narodenia Ježiša Krista je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Niektoré skupiny veriacich oslavujú vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára v januári (Štedrý deň 6. januára a samotná slávnosť Narodenia Pána 7. januára).

Ďalšou z interpretácií stanovenia dátumu Vianoc je dejinne - náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Podľa nej kresťania pôvodne pohanský sviatok Natalis Solis invicti (Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka), ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu, použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - Slnka na základe biblických citátov, napríklad ako Slnko spravodlivosti - Sol iustitiae alebo Lux Mundi - Svetlo sveta. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Sv. Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete od Trácie po Cádiz.

Liturgické aspekty Vianoc

Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa pripomínalo na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia.

Od 6. storočia na slávnosť Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: omšu v noci (tzv. polnočná); omšu na úsvite (tzv. pastiersku) a omšu vo dne. Pápež Benedikt XIV. (1740 - 1758) pripisoval týmto trom svätým omšiam symboliku trojakého zrodenia Ježiša Krista: od večnosti v lone Nebeského Otca, telesne a v čase z Panny Márie v Betleheme a duchovne v našich srdciach.

Ježiš sa narodil v Betleheme (hebr. Dom chleba), meste asi osem kilometrov južne od Jeruzalema, rodisku kráľa Dávida. Vo Vianočnom období Cirkev slávi tajomstvo Zjavenia Pána: jeho skromného narodenia v Betleheme, zvestovaného pastierom, zjavenia sa mudrcom od východu, ktorí v novonarodenom Ježišovi poznávajú Krista Mesiáša a klaňajú sa mu.

Vianočný čas v liturgickom kalendári

• Oktáva Narodenia Pána - Panny Márie Bohorodičky (1. januára): Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2, 21). Pôvodne bol 1. január sviatok Obrezania Pána, no pri reforme cirkevného kalendára v r. 1969 sa tento sviatok nahradil Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorou si Cirkev pripomína dôležitú úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna Božieho. Tento deň je zároveň 58. Svetovým dňom pokoja, ktorý zaviedol sv. Pavol VI. v roku 1967.
• Zjavenie Pána (6. januára): Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. Na Západe sa dôraz kladie predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli v náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár. Počas tohto sviatku sa posväcujú domy, pričom nad dvere kňaz píše výraz v tvare 20-C+M+B-25 (Christus mansionem benedicat - Kristus nech žehná tento dom).
• Krst Pána (nedeľa po Zjavení Pána): Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Od roku 1969 sa slávi osobitne v nedeľu po Zjavení Pána.

Betlehemy a vianočné piesne

K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov, ktoré zobrazujú scénu narodenia Ježiška. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v talianskom mestečku Greccio v r. 1223.

Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v Kostole sv. Mikuláša obci Oberndorf bei Salzburg. Pieseň vyvolala oduševnenie lodníkov na rieke Salzach a ich rodín, a dnes sa spieva na celom svete vo viac ako 200 jazykoch.

Vianoce v rómskych komunitách na Slovensku

Pápež František nás počas svojej apoštolskej cesty na Slovensku pozval viac sa zaujímať i o našich bratov a sestry rómskej národnosti. Napríklad v Jarovniciach, jednej z najväčších rómskych osád na Slovensku, prežívajú Vianoce v kontexte veľkorodín - fájt.

Pre Rómov počas Vianoc je najdôležitejšie mať všetkého dosť a byť ako rodina spolu. To „všetkého dosť“ sa týka najmä jedla a pitia. Darčeky nie sú prvoradé, nastupujú až po nakúpení potravín, sladkostí či napečení koláčov. Tí, ktorí chodia do kostola, sa na sviatky pripravujú aj svätou spoveďou.

Keď sa zasadá k štedrovečernému stolu, okrem sladkého sa na ňom vo viacerých rodinách nachádza aj šalát, rezne, kapustnica či niekde i ryby. Po jedle sa niekde rozbaľujú darčeky a na záver sa pripíja, tancuje a oslavuje až do rána. Inde pozerajú rozprávky alebo idú do kostola. Chudoba Svätej rodiny a jej neprijatie v Betleheme či bývanie v maštali sú Rómom obzvlášť osobne blízke. Sestry Congregatio Jesu, ktoré jedenásť rokov vykonávajú duchovnú službu v Jarovniciach, poznamenávajú, že Vianoce sú u Rómov predovšetkým o rodine a u praktizujúcich vieru aj o narodení Pána.

Vianočné zvyky vo svete

Hoci sa niektoré zvyky môžu líšiť, základná myšlienka Vianoc - stretnutie s blízkymi, rozdávanie lásky a pohostinnosť - zostáva jednotná a nemenná. Každá krajina má svoje špecifické spôsoby, ako oslavovať Vianoce, ktoré odrážajú jej kultúrne a náboženské tradície.

• Grécko: Okrem ozdobeného stromčeka majú ako symbol Vianoc aj ozdobené drevené lode. Matka rodiny raz denne ponorí kríž s bazalkou do svätenej vody a pokropí miestnosti v dome. Grécke deti dostávajú darčeky až 31. decembra.
• Taliansko: Vianočným stromčekom je zásadne vždy jedlička. Štedrá večera 24. decembra nemá taký význam ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný. V mnohých častiach Talianska prináša darčeky La Befana, dobrosrdečná čarodejnica, ktorá ich rozdáva 6. januára.
• Ukrajina: Oslavujú Vianoce 6. januára.
• Spojené kráľovstvo: Vianoce sú pre nich najmä obdobím večierkov a stretnutí s priateľmi. Vianočné darčeky im nosí Santa Claus 24. decembra a nechávajú si ich vystavené do sviatku Troch Kráľov. Tradičné jedlá zahŕňajú pečeného moriaka so zemiakmi a vianočný puding.
• Francúzsko: Štedrý večer sa oslavuje večerou Réveillon, ktorá symbolizuje očakávané narodenie Krista. Jedlá často zahŕňajú pečeného moriaka s gaštanmi, foie gras, ustrice, lososa a dezert „bûche de Noël“. Deti dostávajú darčeky od Otca Vianoc alebo Svätého Mikuláša.
• Holandsko: V polovici novembra príde Mikuláš - Sinterklaas, na bohato vyzdobenej lodi plnej darčekov, sprevádzaný postavami Zwarte Piet.
• Poľsko: Zvyky sú podobné slovenským, na štedrovečerný stôl prestierajú o jeden príbor navyše pre neznámeho hosťa. Podľa legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25. decembra hovoriť.
• Bulharsko: Na štedrovečernom stole je nepárny počet bezmäsitých jedál.
• Rumunsko: Vianoce sa nezaobídu bez tzv. Adventnej zabíjačky.
• Argentína: Zdobia vianočné stromčeky a obydlia už 8. novembra. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu papierové lucerny - Globos.
• Mexiko: Obyvatelia sa zúčastňujú polnočnej omše, po ktorej nasleduje bohatá večera, na ktorú volajú aj osamelých ľudí a ľudí bez domova.
• Kolumbia: Vianoce sa nesú v znamení hudby, stromčekov a bohatého vianočného stola, pri ktorom sa zíde rodina, kamaráti aj susedia.
• Peru: Tradičným zvykom je „Chocolatadas“ - podarovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom.
• India: Medzi vianočné zvyky patrí ozdobovanie banánovníkov či mangovníkov.
• Filipíny: Od 16. do 24. decembra sa konajú každé ráno vianočné omše.
• Egypt: Kresťania oslavujú Vianoce polnočnou omšou, na ktorú si každý oblečie nové šaty, po ktorej nasleduje bohatá večera.
• Austrália: Vianoce pripadajú na letné obdobie, oslavy sa často konajú vonku, mnohé rodiny grilujú na pláži. Zaujímavým zvykom je zapekanie drobnosti do pudingu.
• Švédsko: Jedným zo symbolov Vianoc je obrovská slamená socha kozy menom Yule.
• Guatemala: Zapália sa vatry, ktoré symbolizujú upálenie diabolských duchov.
• Katalánsko: Betlehemy dopĺňajú pozoruhodné figuríny.
• Japonsko: Vianoce nie sú tradične náboženským sviatkom, ale získali si popularitu ako sviatok lásky a štedrosti, mnohí trávia Vianoce s priateľmi alebo partnermi. Často si objednávajú vianočné menu v KFC.
• USA: Domy sú ozdobené svetielkami, vencami a nafukovacími postavičkami. Rodiny večerajú spolu a zúčastňujú sa polnočnej omše. Tradičné jedlá zahŕňajú pečeného moriaka alebo šunku, zemiakové pyré a dezert „pumpkin pie“.
• Španielsko: Vianoce sa začínajú sláviť 24. decembra večer (Nochebuena). Rodiny sa stretávajú pri slávnostnej večeri s tradičnými jedlami ako pečené jahňa, moriak, „turrón“ a „polvorones“. Darčeky sa rozdávajú 6. januára, na sviatok Troch kráľov.
• Nórsko: Štedrý večer sa oslavuje veľkou rodinnou večerou s tradičnými jedlami ako pečené bravčové rebrá. Nórske deti veria na postavu „Julenissen“, ktorá prináša darčeky.

tags: #prid #jezisko #do #srdiecka