Evanjelista Matúš je jediným pisateľom Nového zákona, ktorý podáva správu o hviezde, ktorú mudrci videli pri Ježišovom narodení. Táto správa podnietila diskusie a hypotézy o jej pôvode a význame, ktoré sa snažia objasniť nielen teológovia, ale aj astronómovia.
Biblický kontext Betlehemskej hviezdy
Podľa Evanjelia podľa Matúša (Mt 2, 1-2), keď sa za čias kráľa Herodesa v judskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu. Pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“
Je dôležité zdôrazniť, že ide o biblickú správu, nie o vedecké pozorovateľné dáta z obdobia pred viac ako 2 000 rokmi. Celý príbeh by mal byť primárne chápaný v kontexte biblistiky a teológie. Avšak, ak pripustíme možnosť, že išlo o prirodzený jav, môžeme sa pokúsiť o astronomické vysvetlenie.
Výraz „mudrci“ (v gréčtine magoi) zvyčajne označoval vzdelaných babylonských alebo perzských kňazov. Predpokladá sa, že išlo o učencov z oblasti Perzie, kde sa astronómiou zaoberali už od 5. tisícročia pred naším letopočtom. Keď prišli za vlády kráľa Herodesa Veľkého (37 - 4 pred Kr.) do Jeruzalema, tvrdili, že videli na východe hviezdu novonarodeného kráľa. V Jeruzaleme o hviezde nič nevedeli, čo mohlo byť spôsobené tým, že ju nevideli, alebo jej neprikladali význam.
Herodes si po porade s kňazmi zavolal mudrcov a vypytoval sa ich na hviezdu. Potom ich poslal do Betlehema, kde sa podľa prorokov očakávalo narodenie Mesiáša. Po tom, ako sa mudrci nevrátili, Herodes rozkázal pozabíjať všetkých chlapcov v Betleheme a okolí od dvoch rokov nadol, aby si bol istý, že odstráni možného konkurenta na kráľovský trón. Herodes bol známy svojou krutosťou; nechal popraviť aj vlastných synov.
Časové vymedzenie Ježišovho narodenia
Samotná cesta mudrcov z Perzie do Jeruzalema mohla trvať približne tri mesiace, spolu s prípravou aj dlhšie. V tom čase už dieťa s matkou nenašli v jaskyni, ale v dome, pretože od Ježišovho narodenia uplynulo minimálne 40 dní, kedy Jozef s Máriou išli s dieťaťom do Jeruzalemského chrámu (Lk 2, 22 - 38). Po návšteve mudrcov museli Jozef s Máriou a Ježišom pomerne rýchlo utiecť do Egypta, aby unikli Herodesovi.
Zažité predstavy o putujúcich mudrcoch za svetlom hviezdy po púšti a návšteve v jaskyni nie sú založené na biblických správach, ale skôr na umeleckom zjednodušení a spojení viacerých udalostí do jedného obrazu.
Evanjelista Lukáš, podľa tradície lekár, poskytuje ďalšie cenné informácie o historickom pozadí Ježišovho narodenia. V druhej kapitole svojho evanjelia uvádza, že v čase pôrodu Márie boli v Betleheme kvôli sčítaniu ľudu za vlády cisára Augusta (30 pred Kr. - 14 n. l.) a rímskeho správcu v Sýrii a Palestíne Kvirínia (10 - 8 pred Kr. až 6 - 7 n. l.). Kvirínius nariadil dve sčítania ľudu v Palestíne; Lukáš hovorí o prvom. Tertulián spomína Ježišovo narodenie za vlády miestodržiteľa Saturnina, ktorý pravdepodobne dokončil prvé Kviríniovo sčítanie ľudu.
Tieto pramene bližšie určujú čas Ježišovho narodenia niekedy medzi rokmi 8 a 4 pred Kr. Dnešné poznatky naznačujú, že mních Dionysius žijúci v 6. storočí chybne stanovil rok narodenia Krista ako počiatok nášho letopočtu, keď sa pomýlil približne o 6 - 7 rokov.
Astronomické kandidáti na Betlehemskú hviezdu
Jednou z prvých hypotéz je, že Betlehemská hviezda bola kométa. Táto predstava je často znázorňovaná v umení, napríklad talianskym maliarom Giottom di Bondone, ktorý namaľoval jasličky s kométou inšpirovaný pozorovaním Halleyovej kométy v roku 1301. Európska kozmická sonda, ktorá skúmala Halleyovu kométu v roku 1986, niesla jeho meno.
Slovo „hviezda“ (v gréčtine astér) sa v Matúšovom evanjeliu používa štyrikrát. V astronomickom kontexte môže znamenať:
- Blúdiacu hviezdu (planétu)
- Vlasatú hviezdu (kométu)
- Novú hviezdu (novu alebo supernovu)
- Padajúcu hviezdu (meteor)
Neperiodické astronomické javy
Do tejto skupiny patria kométy (hoci niektoré sa pravidelne vracajú), výbuch novy či supernovy, alebo jasný meteor (bolid). Tieto javy nebolo možné predvídať a okrem niektorých komét ani spätne vypočítať. Vďaka čínskym a kórejským záznamom máme o nich na prelome letopočtov dobrý prehľad.
- Halleyova kométa s periódou 76 rokov bola pozorovaná v roku 12 pred Kr.
- Čínski astronómovia pozorovali v marci a apríli roku 5 pred Kr. kométu v súhvezdí Kozorožca.
- V apríli roku 4 pred Kr. bola zaznamenaná kométa bez chvosta v súhvezdí Orla, čo mohla byť aj nova či jasnejšia supernova.
Jasné meteory sú príliš krátke javy na to, aby boli kandidátmi na Betlehemskú hviezdu.
Všetky premenlivé nebeské úkazy, vrátane komét, boli vnímané negatívne. Nebeská sféra sa tradične považovala za symbol nemennosti a božskosti, zatiaľ čo Zem bola spojená s nestálosťou a katastrofami. Objav kométy narušil túto harmóniu.
Periodické astronomické javy
Tieto javy sa dajú predpovedať a spätne vypočítať. Patrí sem pohyb planét, ktoré starovekí ľudia nazývali „blúdiacimi hviezdami“.
- Pred 2 000 rokmi boli známe planéty Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn, viditeľné voľným okom.
Konjunkcia (tesné uhlové priblíženie na oblohe) dvoch či viacerých planét je jedným z najčastejšie uvažovaných vysvetlení Betlehemskej hviezdy. Vzájomné priblíženia planét sú o to nápadnejšie, že planéty patria k najjasnejším objektom na oblohe.
Johannes Kepler a jeho hypotézy
Ako prvý s myšlienkou konjunkcie prišiel astronóm Johannes Kepler. Pozoroval konjunkciu Jupitera, Saturna a Marsu 9. októbra 1604, na druhý deň sa na tej istej časti oblohy objavila nová jasná hviezda. Kepler, hoci chybne, považoval za zrejmé, že konjunkcia planét spôsobila objavenie sa novej hviezdy, ktorou dnes vieme, že bola supernova.
Vďaka svojim zákonom planetárneho pohybu Kepler vypočítal, že podobná konjunkcia Jupitera a Saturnu sa odohrala v roku 7 pred Kr. v súhvezdí Rýb. Išlo o tri konjunkcie Jupitera a Saturna v tom istom roku: 29. mája, 30. septembra a 5. decembra. Veľké konjunkcie v súhvezdí Rýb sa opakujú len zriedka, naposledy v rokoch 789 a 1583.
Americký astronóm R. W. Sinnott navrhol inú možnosť: veľmi tesnú konjunkciu Venuše a Jupitera v roku 2 pred Kr. Tieto planéty boli na oblohe tak blízko, že splývali do jedného nápadne jasného telesa.
Význam konjunkcií a symbolika
Ak by sme prijali vysvetlenie Betlehemskej hviezdy ako konjunkcie Jupitera a Saturnu v konkrétnom súhvezdí, pre mudrcov by to mohlo znamenať narodenie kráľa v Palestíne. Pravdepodobne poznali hebrejské proroctvá o Mesiášovi ako novom kráľovi. Keď sa po ceste z Jeruzalema znovu zjavila hviezda, zažili radosť z potvrdenia svojej predpovede.
V tom čase, a už stáročia predtým, dokázali astronómovia predpovedať polohu planét. Z Jeruzalema do Betlehema je to krátka vzdialenosť. Nadránom, pred svitaním, mohli vidieť hviezdu, ktorá sa počas silného svetla Slnka stratila, akoby zastala. Biblický text to opisuje ako radosť, keď hviezda viedla pred nimi a zastavila sa nad miestom, kde bolo dieťa.
Môj priateľ, astronóm dr. Guy Consolmagno, riaditeľ Vatikánskeho observatória, často zdôrazňuje otázku "Prečo na tom záleží?". Možno podstatná časť príbehu o mudrcoch nemá nič spoločné s hviezdou. Po stretnutí s tým, v ktorom rozpoznali kráľa, sa vrátili domov inou cestou, zmenení. Príbeh nás inšpiruje k zamysleniu nad našou vlastnou cestou, hľadaním pravdy a odvahou vrátiť sa domov so zmeneným pohľadom.
Ďalšie hypotézy a teologické vysvetlenia
V minulosti sa Betlehemská hviezda často vyobrazovala ako kométa, čo bolo ovplyvnené napríklad dielom talianskeho umelca Giotta di Bondone. Podľa astronómov sa však Halleyova kométa nemohla objaviť v čase predpokladaného narodenia Krista.
Hypotézu o konjunkcii ako prvej vyslovil nemecký astronóm Johannes Kepler. Záznamy naznačujú, že konjunkcia Saturna s Jupiterom nastala trikrát v roku 7 pred Kr. Tento úkaz mohol byť astrológmi interpretovaný ako zrodenie židovského kráľa, keďže Jupiter symbolizoval kráľovskú moc, Saturn Židov a súhvezdie Rýb oblasť Palestíny.
Jeroným Klimeš poukazuje na význam periodických konjunkcií s Mesiacom a hebrejské názvy planét, ktoré by mohli zodpovedať otázke mudrcov: „Kde je ten narodený kráľ Židov?“
Iná verzia konjunkcie, navrhnutá R. W. Sinnottom, opisuje tesné spojenie Jupitera a Venuše v roku 2 pred Kr., ktoré vytvorilo úkaz pripomínajúci veľmi jasnú hviezdu. Táto možnosť je však považovaná za menej pravdepodobnú vzhľadom na historické dáta.
Napriek tomu, že Biblická správa nie je vedeckým dokumentom, snaha o jej racionálne vysvetlenie nám umožňuje lepšie pochopiť dobový pohľad na vesmír a jeho javy.
Možnosť novy alebo supernovy
Niektorí odborníci, napríklad A. J. Teologické, považujú Betlehemskú hviezdu za zázračný, mimoriadny úkaz, ktorý dokazuje narodenie Božieho syna, nie nevyhnutne astronomickú udalosť.
Existujú hypotézy o výbuchu hviezdy - novej alebo supernove. Takýto jav by sa na oblohe objavil ako nová, veľmi jasná hviezda, viditeľná celé týždne alebo mesiace. Niektoré záznamy z Ázie naznačujú, že k podobným udalostiam v danom období došlo.
Teologické vysvetlenie
Teologické vysvetlenie považuje Betlehemské svetlo za súčasť zázraku, ktorý potvrdzuje narodenie Božieho syna. Wolfgang Trilling sa domnieva, že evanjelista nemyslel astronomickú udalosť, ale skôr priamo zázračný úkaz.
Záver a symbolika
Betlehemská hviezda zostáva jedným z najfascinujúcejších symbolov Vianoc. Či už bola výsledkom vzácnej konjunkcie planét, kométy, supernovy alebo iného nebeského javu, jej najväčší význam spočíva v symbolike nádeje, viery a hľadania pravdy. Príbeh mudrcov nás učí o túžbe po poznaní, vytrvalosti v hľadaní a o tom, ako nás stretnutie s niečím výnimočným môže zmeniť.