Čo je Advent a jeho význam
Advent alebo adventné obdobie (z lat. adventus - príchod) je prvá časť liturgického roka v západnej liturgickej tradícii. Vymedzený je štyrmi nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a predstavuje obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. V teologickom zmysle sa advent vyznačuje dvojakým očakávaním - sviatku narodenia Ježiša Krista a jeho druhého, eschatologického príchodu na konci čias (parúzia). Nezábudá sa ani na osobitnú úctu Ježišovej Matky, napríklad prostredníctvom tzv. rorátnej svätej omše v dňoch do 16. decembra.
Adventné obdobie má kajúci charakter, ale nie je to čas pokánia v tom istom zmysle ako Veľký pôst. Počas adventu sa napríklad stále spieva Aleluja. Obdobie prípravy na slávenie Narodenia Pána sa v 4. storočí dostalo z kresťanského Východu do Galie a Španielska. Odtiaľ pochádza zvyk spájať advent s eschatologickým očakávaním Krista na konci časov.
V Galii sa od 5. storočia advent začínal už na sviatok svätého Martina a v Španielsku 24. novembra. Vianočná doba, v širšom zmysle vrátane adventu, sa od 4. storočia pohybovala medzi 11. novembrom a 6. januárom, na ktorý pôvodne pripadala oslava narodenia Ježiša Krista (dnes slávnosť Zjavenia Pána čiže Epifaneia). Začiatky adventu siahajú do 4. storočia, kedy sa oslavoval určitý počet (2 až 6) adventných nedieľ.
V ľudovej kultúre Slovenska má advent magický charakter začiatku, kedy môžu pozitívne či negatívne ovplyvniť budúcnosť nadprirodzené sily (stridžie dni). Advent sa začína prvou adventnou nedeľou, teda nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom, a je zároveň začiatkom cirkevného roka. Končí sa po západe slnka na Štedrý večer, teda na vigíliu Sviatku Narodenia Pána.
Pre mnohých ľudí je advent obdobím zhonu, zháňania darčekov, upratovania a pečenia koláčov. Je však dôležité pamätať na hlavný účel adventu: obdobie pokoja, rozjímania, dobročinnosti a upokojenia. Samotné slovo „advent“ pochádza z latinčiny, kde „adventus“ v preklade znamená príchod, a odkazuje na príchod Spasiteľa. Pre kresťanov je teda advent v znamení čakania na príchod Spasiteľa a duchovných príprav na Vianoce.
Štruktúra a časovanie Adventu
Advent ako prvé obdobie cirkevného čiže liturgického roka má dĺžku vymedzenú štyrmi adventnými nedeľami. Po štvrtej adventnej nedeli nasledujú Slávnosti Narodenia Pána - 25. decembra. Prvá adventná nedeľa môže pripadnúť na niektorý deň medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Posledná, teda štvrtá nedeľa, môže vyjsť aj na 24. december.
Zmienky o adventných bohoslužbách nájdeme už od 5. storočia v Ravenne, v 6. storočí v Ríme. Počet nedieľ sa často líšil a advent sa slávil 4 až 6 nedieľ pred Vianocami. Až pápež Gregor Veľký stanovil jasný počet štyroch nedieľ.
Adventné obdobie je rozdelené na dve časti. Prvá časť, do 16. decembra, kladie dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista na konci vekov. Druhá časť, ktorá začína 17. decembra, je zameraná na prípravu veriacich na stretnutie s Kristom pri jasliach.
Pravoslávna cirkev aj gréckokatolícka cirkev majú dodnes šesťtýždňové prípravné obdobie pred sviatkom Narodenia Pána. Toto obdobie sa tradične nazýva Filipovka, trvá od 15. novembra do 24. decembra a zachováva si charakter pôstu. Zároveň Filipovka nepredstavuje začiatok cirkevného roka, ktorý sa na Východe začína 1. septembra.
Symbolika a tradície spojené s Adventom
Liturgickou farbou Adventu je fialová. Tretia adventná nedeľa je tzv. nedeľou radosti (Gaudete) a liturgickou farbou v tento deň môže byť ružová.
Adventný veniec
Symbolom Adventu je adventný veniec, ktorý má štyri sviece podľa počtu adventných nedieľ. Jeho kruhový tvar symbolizuje večnosť. Za vznikom adventného venca stojí nemecký evanjelický kňaz a vychovávateľ Johann Hinrich Wichern v 19. storočí. Pôvodne mal veniec dvadsaťštyri sviečok, ktoré sa každý deň zapálili, aby deti mali jasnú predstavu o blížiacich sa Vianociach. Neskôr sa tradícia rozšírila aj do bežných domácností a z ekonomických či praktických dôvodov sa počet sviečok zredukoval na štyri - pre každú adventnú nedeľu jednu.
V tradičnej ľudovej kultúre bol advent časom pokoja. Posledná veselica pred adventom sa konala na Katarínu a ďalšia až po Vianociach - na Štefana. S adventom sa predovšetkým spája mnoho tradícií a zvykov.
Adventný veniec môžeme využiť nielen ako dekoráciu domácnosti, ale aj ako symbol, ktorý každý večer spojí rodinu v spoločnej modlitbe či rozhovore. Rodičia môžu zapaľovanie novej sviece v sobotu večer alebo v nedeľu zdramatizovať a urobiť z toho malú rodinnú slávnosť. Pred prvou adventnou nedeľou si poobede môžete sadnúť spolu s deťmi a vyrobiť si rodinný adventný veniec.
Najčastejšie sú tri sviečky modré alebo fialové a jedna ružová. Fialová farba symbolizuje upokojenie a pokánie.
- 1. na prvú adventnú nedeľu sa zapaľuje prvá fialová sviečka, tzv. Svieca prorokov.
- 2. na druhú adventnú nedeľu sa zapaľuje druhá fialová sviečka, tzv. Betlehemská, ktorá reprezentuje lásku a predstavuje Ježiškove jasličky.
- 3. na tretiu adventnú nedeľu sa zapaľuje ružová sviečka, tzv. Pastierska, ktorá vyjadruje radosť z toho, že pôst je takmer na konci.
- 4. na štvrtú adventnú nedeľu sa zapaľuje posledná fialová sviečka, tzv. anjelská.
Ďalšie adventné tradície
Rorátne sväté omše sú krásnou tradíciou počas Adventu. Zvyčajne sa začínajú v skorú rannú hodinu, ešte za tmy. Na roráty, ale aj počas celého Adventu, sa odporúča vziať si so sebou katolícky spevník, či už v knižnej podobe alebo ako aplikáciu v mobile.
V našej rodine sa ako veľmi dobrá pomôcka osvedčil adventný veniec. Martuška nachystá každý rok veľmi krásny a originálny veniec. Na prvú adventnú nedeľu ho prinesieme do chrámu a dáme si ho posvätiť. Ak je to možné, je veľmi dobré urobiť si so svojou rodinou, prípadne s ďalšími rodinami z vašej farnosti či z vášho spoločenstva, úvod do Adventu - spoločnú modlitbu s krátkou katechézou a povzbudením. Dobrou príležitosťou je vigília prvej adventnej nedele, čiže v sobotu večer.
Kľúčová je spoločná modlitba v rodine. Mnohí hlboko prežívajú každodennú večernú modlitbu. Zapália si sviece na adventnom venci, spievajú pieseň „Už je čas, príď medzi nás, čakáme ťa“, čítajú si evanjelium z nasledujúceho dňa. V každodenných modlitbách sa často používajú modlitby spojené s tajomstvom tohto obdobia - Anjel Pána či desiatok radostného svätého ruženca, najmä „ktorého si, Panna, z Ducha Svätého počala“.
Sviatok svätej Barbory (4. decembra) sa spája s tradíciou "barborek" a rezanie vetvičiek stromov, ktoré potom môžu do Vianoc vyrásť. Najčastejšie sa jedná o vetvičky z čerešne, ale vhodné sú napríklad aj vetvičky gaštanu.
Deťmi obľúbenou a zároveň obávanou tradíciou je Mikuláš spolu s čertom a anjelom. Svätý Mikuláš je reálnou postavou, ktorá sa narodila na území dnešného Turecka do rodiny rybárov. Po tom, čo Mikuláš osirel, rozdal všetok svoj majetok chudobným, a preto je symbolom štedrosti. Tradícia, ktorú poznáme dnes, vznikla zhruba v 10. storočí.
Neoddeliteľnou súčasťou adventu je tiež imelo. Má prinášať do rodiny šťastie a požehnanie. Podľa keltskej tradície imelo nesie tiež plodnosť.
Pečenie medovníčkov je ďalšou obľúbenou aktivitou. Tradícia medových perníkov siaha u nás až do 12. storočia. Medovníčky sa dajú využiť aj ako ozdoby na stromček.
Ako si spríjemniť dlhé čakanie na Štedrý deň? Predovšetkým deti si obľúbili adventný kalendár. Môže mať mnoho podôb od klasického štvorcového s čokoládou po nástenný v tvare vianočného stromčeka a s vreckami plných darčekov na každý deň.
Krásnym vianočným zvykom je tiež výroba či zostavenie betlehemu - jasličiek. Prvý betlehem sa pripisuje svätému Františkovi z Assisi. V roku 1223 taliansky šľachtic Giovanni di Velita daroval Františkovi jaskyňu v skale za mestom Greccio v Umbrii, kde si František urobil pustovňu a pripravil prvý živý betlehem, aby zdôraznil chudobu, do ktorej sa Spasiteľ narodil.
Už podľa svojho názvu - vianočka patrí k vianočným tradíciám. Skôr pekári do vianočiek náhodne zapekali mince. Ten, kto mincu potom v pečive našiel, mal byť po celý ďalší rok zdravý a minca mu predpovedala aj bohatstvo.
Tešíte sa na zdobenie vianočného stromčeka? Ešte v 16. storočí bol ale tento zvyk považovaný za pohanskú tradíciu a katolícka cirkev ho neuznávala. Zvyk zdobiť vianočný stromček pochádza z nemeckých Brém približne z roku 1570. Asi v 17. storočí začali stromčeky prenikať do bežných nemeckých domácností, najskôr v mestách, potom na dedinách. V 18. storočí sa prvýkrát objavili aj na Slovensku. Prvé stromčeky sa do izby vešali za špičku k stropu, niekedy dokonca špičkou dolu.
Tichá noc svätá noc | Vianočné piesne | Silent Night in Slovak | Christmas Carols
Text najznámejšej vianočnej koledy Tichá noc, svätá noc napísal rakúsky duchovný Joseph Mohr v roku 1816 v meste Lungau. O dva roky neskôr pôsobil v Oberndorfe pri Salzburgu. Na Vianoce 1818 požiadal miestneho organistu Franza Xavera Grubera, aby k textu zložil priliehavú melódiu. Vznikla skladba pre dve spevácke sóla, chór a gitarový sprievod, pretože organ mal poruchu. Autorovi textu, Mohrovi, sa melódia tak páčila, že ju narýchlo zaradil do polnočnej svätej omše.
Ľudová tradícia a magické čaro Adventu
V minulých časoch sa ľudia orientovali počas adventu na to, čo advent je a čo symbolizuje. Advent znamená návštevu, príchod a v týchto intenciách sa odohrával aj život. Obdobie bolo vyhradené na pripravenie sa duchovne aj hmotne na tento deň príchodu. V kresťanskej tradícii obdobie adventu trvá štyri týždne pred Vianocami, respektíve štyri nedele, pričom každá nedeľa symbolizuje tisíc rokov a spolu je to 4-tisíc rokov od stvorenia sveta podľa judeo-kresťanského mýtu do narodenia (príchodu kráľa, nového svetla) Ježiša Krista.
V vidieckom prostredí tradičnej kultúry je toto adventné obdobie spojené s ukončením tanečných zábav, prítomnosťou magických síl počas tzv. stridžích dní a realizáciou ochranných obyčajov, ľúbostného čarovania, veštenia, prosperitných magickych úkonov, obchôdzok po domoch a vykonávania magických obradov mágiou slova (vinšovaním, zariekaním) a vykonávania i zákazu niektorých prác a, samozrejme, účasťou kresťanov na adventných obradoch v kostoloch, ktoré majú názov roráty.
Zima našich predkov mala aj vďaka zaužívaným ľudovým tradíciám magické čaro a zvláštnu atmosféru. „Po Kataríne utíchla hudba a spev. Nesmelo sa tancovať, nemohli byť svadby. Počas adventu sa všetci pripravovali na narodenie Ježiša Krista. Starí aj mladí už zavčas rána chodili do kostola, modlili sa a spievali adventné piesne. Až do polnoci Štedrého dňa sa ľudia postili. Jedli len toľko, aby neboli hladní, niekde len raz za deň. Výnimka patrila starým, chorým ľuďom a deťom.“
Vo svojej známej publikácii Tradície na Slovensku: rodinné aj výročné sviatky a zvyky vysvetľuje, že rovnako ako dnes advent nemal presne určený dátum. Začínal sa prvou adventnou nedeľou, ktorá mohla byť od 27. novembra do 3. decembra, pretože štvrtá adventná nedeľa pripadala na nedeľu pred 25. decembrom, teda aj na Štedrý deň.
Naši predkovia verili, že skracujúce sa dni a dlhé zimné noci prajú negatívnym silám - najmä strigám. K ochranným praktikám patril veľký hluk: trúbenie, práskanie bičíkom alebo vyzváňanie pastierov v obciach. Ďalším ochranným prvkom boli tzv. „stridžie dni“.
Najčastejšie to boli ženy oblečené do bielych šiat alebo zakrútené v plachte, s tvárou zakrytou až po čelo a obielenou múkou. Známy bol aj zvyk nosenia ocele. Vinšovníci s malým kúskom železa obchádzali domy a želali obyvateľom zdravie a pevnosť.