Vianočné sviatky sú spojené s množstvom tradícií a zvykov, ktoré mnohí ľudia dodržiavajú dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala.
Pôvod a význam Vianoc
Vianoce, ako ich poznáme dnes, sú výsledkom stáročí tradícií, ktoré sa neustále prispôsobovali a obohacovali. Zdobenie stromčeka, vešanie svetielok, pečenie tradičného vianočného pečiva, spomienka na narodenie Ježiška v kostoloch, návštevy vianočných trhov, nakupovanie darčekov - to všetko sú úkony, ktoré už odmalička spájame s najkrajšími sviatkami v roku. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo to všetko robíme?
Podľa historických záznamov sa prvé Vianoce oslavovali približne v 4. storočí. Nie je to však zďaleka jediný sviatok, ktorý si v minulosti ľudia v decembri pripomínali. Ešte pred narodením Ježiša sa ľudia stretávali, aby oslávili zimný slnovrat. V Nórsku oslavovali tzv. Yule, Nemci v tom čase volali na slávu boha Odina, Rimania oslavovali Saturnálie, počas ktorých uctievali Saturna, boha poľnohospodárstva. Následne 25. decembra sa konali tzv. Juvenálie, oslavy na počesť detského boha známeho pod menom Mithra.
V čase, keď sa rodilo kresťanstvo, sa narodenie Ježiša Krista neoslavovalo - hlavným sviatkom bola Veľká Noc, teda jeho zmŕtvychvstanie. Po prečítaní Biblie dokonca zistíte, že konkrétny dátum narodenia Ježiška sa neuvádza. Predpokladá sa však, že by to malo byť 6. januára, teda v čase, kedy Vianoce oslavuje pravoslávna cirkev. Zmena prišla až s pápežom Júliusom I., ktorý v 4. storočí rozhodol, že Vianoce, teda narodenie Ježiša Krista, budeme oslavovať 24. decembra. Do roku 432 sa Vianoce stihli rozšíriť do Egypta a v stredoveku už tento sviatok oslavovali ľudia po celom svete, čím sa pohanské slávnosti dostali do úzadia. Od tohto času sa teda narodenie Ježiša Krista oslavuje 24. decembra a 6. január sa stal dátumom príchodu Troch Kráľov.
Samotné slovo Vianoce nesie v sebe historický odkaz na duchovný rozmer tohto sviatku. Pochádza zo staronemeckého výrazu „den wihen Nachten“, ktorý sa prekladá ako sväté noci. Tento výraz vznikol v období, keď boli Vianoce považované za čas pokoja, rozjímania a osláv narodenia Krista. Jazyková evolúcia postupne zjednodušila tento starobylý termín na známe Vianoce.
Vianočné tradície na Slovensku
Slovenské vianočné zvyky a tradície patria k tým najkrajším na svete. Každá obyčaj má navyše v miestnom folklóre svoj význam. Niektoré zo zvykov prinášajú šťastie a lásku, iné veštia budúcnosť a mnohé súvisia s naším zdravím.
Prípravné obdobie: Advent a "stridžie dni"
Obdobie pred Vianocami je známe ako advent, v rámci neho však boli vyčlenené dni, ktoré mali ešte väčší magický význam ako ostatné. Vianoce ako si ich predstavujeme dnes, fungujú len posledných 80 - 100 rokov. Naši predkovia prikladali obrovský význam symbolike, posvätnosti určitých vecí, ale praktizovali aj magické úkony a boli veľmi poverčiví. Obdobie Vianoc bolo od dávneho stredoveku spojené s novým začiatkom, znovuzrodením.
Kľúčové dni pred Vianocami:
- 13. december - Sviatok svätej Lucie: Obdobie od Lucie do Vianoc symbolizovalo jeden z mesiacov roka. Aké bolo v konkrétny deň počasie, také malo byť v danom mesiaci nasledujúci rok. S týmto sviatkom sa spájala aj ľúbostná mágia. Mladé dievčatá si na 13 lístočkov písali mená chlapcov a postupne ich spaľovali, aby zistili, za koho sa vydajú.
- 24. december - Štedrý deň (Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň, Kračun): Tento deň bol začiatkom sviatkov zimného slnovratu. Podľa starých svetonázorových predstáv bol prvým dňom, počas ktorého sa uskutočňovali rôzne magické úkony, ktoré mali ovplyvniť budúcnosť. Verilo sa, že akú náladu má človek, alebo ako sa správa v tento deň, taký bude po celý rok. Na Štedrý deň sa dodržiaval pôst do východu prvej hviezdy.
Štedrovečerný stôl a jeho symbolika
Najväčšia pozornosť sa v minulosti venovala štedrovečernému stolu, ktorý bol vnímaný ako posvätný. Na Štedrý večer sa na stôl prestrel biely obrus, posypal sa makom, obilím či iným symbolom hojnosti. Bežné bolo zväzovanie nôh stola reťazou so zámkom, čo malo zabezpečiť súdržnosť rodiny.
Symboly a zvyky pri štedrovečernom stole:
- Šupina z kapra: Vložená pod obrus symbolizuje peniaze a hojnosť, zabezpečuje, aby v nasledujúcom roku nechýbali peniaze.
- Oblátka s medom a cesnakom: Tradičná súčasť štedrej večere. Cesnak mal odháňať zlých duchov.
- Medový krížik na čele: Symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu. Gazdiná ho robila medovým prstom všetkým členom rodiny.
- Krájanie jabĺčka: Pokiaľ sa v strede vytvorí hviezda, znamená to zdravie členov rodiny. Jablko sa nakrájalo na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny, a každý zjedol svoj kúsok.
- Orechy: Hádzanie orechov do rohov izieb alebo rozlúsknutie orecha (zdravý orech znamenal zdravie na budúci rok).
- Prázdny tanier: Jeden tanier s príborom navyše prestretý pre náhodných pocestných, či zosnulých.
- Svieca: Symbol Vianoc, ktorá mala horieť na stole. Podľa smeru dymu sa veštilo zdravie.
- Reťaz: Omotaná okolo stola symbolizuje súdržnosť rodiny.
- Modlitba: Vzhľadom na kresťanský charakter sviatku by nemala chýbať.
Vianočné jedlá
V minulosti sa na stole objavoval predovšetkým hubový kuba, kaša na sladko, kapor na čierno, strukoviny, opekance s makom, kapustnica, kysnuté koláče a vianočný chlieb. V oblasti Partizánskeho bol obľúbeným koláčom štedrák. Večera mala často až sedem chodov. Dnes sú neodmysliteľnou súčasťou aj zemiakový šalát, vyprážaný kapor a rôzne druhy pečiva.
Tradičné vianočné pokrmy:
- Opekance s makom/orechmi
- Kapustnica (s hríbmi)
- Ryba (kapor ako symbol kresťanstva a pôstne jedlo)
- Zemiakový šalát
- Vianočka
- Medovníky a iné vianočné pečivo
- Štedrák (kysnutý, plnený lekvárom, orechmi, makom a tvarohom)
- Pupáky, bobaľky
Darčeky a Vianočný stromček
Zdobenie stromčeka patrí k najobľúbenejším tradíciám. Tento zvyk siaha až do pohanského uctievania stromov, ktoré kresťania prebrali. Pôvodne sa ozdobovali listnaté stromy. Zdobený stromček ako súčasť Vianoc sa na slovenský vidiek dostal až začiatkom 20. storočia. Pôvod darčekov nie je úplne jasný, no tradícia siaha minimálne do antiky. V minulosti sa darčeky rozdávali aj v najchudobnejších rodinách. Dnes deťom v našich končinách darčeky nosí Ježiško, inde je to Santa Claus, Dedo Mráz či Otec Vianoc.
Vianočné stromčeky s LED osvetlením sú novinkou posledných rokov. Vianočné osvetlenie je zabudované priamo v konároch stromčeka vďaka čomu už nikdy nebudete mať starosť s vešaním svetielok na stromček. Každý stromček je vybavený SMART adaptérom a tak môžete svoje osvetlenie na stromčeku ovládať jednoducho pomocou aplikácie, ktorú si stiahnete do mobilu.
Koledovanie a iné zvyky
Po večeri sa spievali koledy a rozbaľovali darčeky. Miestni koledníci chodili už na Štedrý večer alebo na druhý deň. Obdarúvanie členov rodiny do našich končín dorazilo až koncom 19. storočia, predtým sa ako dary vnímali práve vinše koledníkov a výslužky pre nich.
Medzi ďalšie obľúbené tradície patrilo napríklad púšťanie lodičiek vo forme orechových škrupín so sviečkou, ktoré veštili budúcnosť. Hádzanie črievičkou za chrbtom malo predpovedať odchod z domu a svadbu.
Liatie olova, ktoré má pôvod v starovekom Grécku a u Keltov, slúžilo na veštenie budúcnosti z tvaru odliatku.
Vianočné piesne, tzv. koledy, majú svoje korene v stredoveku. Slovenským ľudovým piesňam často dominuje pastorálna tematika a obyčajný život dedinských ľudí.
Vianočné trhy sú neodmysliteľnou súčasťou príprav na sviatky, ponúkajú tradičné pokrmy, nápoje, remeslá a dekorácie.
Vianočné tradície vo svete
Mnoho tradícií sa od tých slovenských líši, no niektoré prvky sú univerzálne. Rôzne krajiny majú svoje špecifické zvyky spojené s jedlom, darčekmi a oslavami.
Európa
- Grécko: Okrem vianočného stromčeka zdobia obyvatelia aj drevené lode. Vo svojich domovoch majú misku so svätenou vodou a bazalkou, ktorou pokropia miestnosti. Grécke deti dostávajú darčeky až 31. decembra.
- Taliansko: Vianočným stromčekom je zásadne jedlička. Štedrá večera 24. decembra nie je taká významná ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný. Darčeky v Taliansku rozdáva striga La Befana.
- Ukrajina: Vianoce oslavujú 6. januára. Tradičným symbolom je tzv. ... (v texte nie je dokončený).
- Anglicko: Obdobie Vianoc je skôr o večierkoch a stretnutiach s priateľmi. Darčeky nosí Santa Claus 24. decembra a nechávajú si ich vystavené až do sviatku Troch Kráľov. V Británii by ste márne hľadali darčeky pod stromčekom, nadeľuje sa do veľkých ponožiek. Na štedrovečernom stole nesmie chýbať pečená morka a slivkový puding.
- Francúzsko: O polnoci sa podáva tzv. Reviellon (budíček), ktorý symbolizuje očakávané narodenie Krista. Darčeky nosí deťom Pere Noel, ktorý ich najčastejšie necháva v topánkach pri kozube.
- Holandsko: V polovici novembra prichádza Sinterklaas (svätý Mikuláš) na lodi s darčekmi, sprevádzaný postavami černoškov - Zwarte Piet. Vrchol osláv Vianoc oslavujú 5. decembra.
- Poľsko: Zvyky sú podobné slovenským, na štedrovečernom stole je jeden príbor navyše pre neznámeho hosťa.
- Bulharsko: Na štedrovečernom stole by mal byť nepárny počet bezmäsitých jedál.
- Rumunsko: Vianoce sa nezaobídu bez tzv. Adventnej zabíjačky.
- Írsko: Na Štedrý deň dávajú do okien zapálené sviečky ako privítanie Svätej rodiny.
Ameriky a Austrália
- Argentína: Stromčeky a obydlia zdobia už od 8. novembra. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu tzv. Globos - papierové dekorácie s plamienkom.
- Mexiko: Na Štedrý deň sa zúčastňujú polnočnej omše, po ktorej nasleduje bohatá večera. Pre Mexičanov má zvláštny význam obdobie nazývané posadas (9 dní pred sviatkami), symbolizujúce putovanie Svätej rodiny. Deti milujú vianočnú hru pinata.
- Kolumbia: Vianoce sa nesú v znamení hudby, stromčekov a bohatého stola.
- Peru: Tradičným zvykom je "Chocolatadas" - podarovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom.
- Severná Amerika (USA, Kanada): Vianočné stromčeky, adventné vence, veľa svetiel a dekorácií sú neodmysliteľnou súčasťou. Týždeň pred Vianocami si deti píšu listy Santovi. Darčeky sa nerozbaľujú na Štedrý večer, ale až 25. decembra ráno. Tradičný štedrovečerný stôl zahŕňa pečenú morku, zemiakovú kašu, čučoriedkovú omáčku, slivkový puding, tekvicový koláč či ovocné koláčiky. Mnoho etnických skupín kombinuje Vianoce s inými sviatkami, napr. Afroameričania s Kwanzaa.
- Austrália: Zaujímavým zvykom je zapekanie nejakej drobnosti do pudingu.
Ako oslavujú Američania Vianoce? 5 tradícií, ktoré MUSÍTE poznať 🎄🎅🏼🎁
Ázia
- India: Kresťania (2,3 % populácie) oslavujú Vianoce ozdobovaním banánovníkov či mangovníkov.
- Filipíny: Až 90 % kresťanov slávi Vianoce. Od 16. do 24. decembra sa konajú každé ráno vianočné omše.
Afrika
- Egypt: Egypťania vyznávajúci kresťanstvo oslavujú Vianoce. Tradičná je polnočná omša, po ktorej nasleduje bohatá večera. Každý si oblieka nové šaty.
Symbolika Vianoc
Zlaté prasiatko: Viera, že sa na Štedrý deň môže na oblohe zjaviť zlaté prasiatko, ak človek dodrží pôst, pochádza ešte zo stredovekých čias. Symbolizuje šťastie a prosperitu.
Imelo: Znak túžby po šťastí pre celú rodinu. Od nepamäti sa mu pripisovala magickú moc. V staroveku bolo považované za magickú rastlinu. Bozk pod imelom, ktorý sa rozšíril z Anglicka, symbolizuje lásku, šťastie a harmóniu.
Vianočný stromček má pôvod v pohanskom uctievaní stromov. Kresťania ho prebrali a postupne sa rozvinula tradícia jeho zdobenia.
Vianočné gule: Najobľúbenejšia vianočná ozdoba, fúkaná guľa z jemného skla, má už viac ako 100 rokov. Výrobu si dal patentovať v roku 1889 Francúz Pierre Dupont.
Pohľadnice: Prvé blahoprajné lístky sa objavili v roku 1841 v Škótsku. Zvyk posielať k Vianociam pohľadnice sa čoskoro rozšíril do celého sveta.
Adventný veniec: Patrí k najstarším symbolom Vianoc v kresťanských rodinách. Prvý veniec vyrezal z dreva v roku 1838 teológ Johann Henrich Wichter. Symbolizuje nádej a hold tomu, ktorý prichádza.
Sviatok svätého Mikuláša: Oslavovaný 6. decembra, obľúbený najmä u detí. Mikuláš je známy ako bielovlasý deduško s veľkou bradou, ktorý zvykne chodiť spolu s anjelom a čertom.