Odborné publikácie uvádzajú, že pôvodný renesančný kaštieľ v Jablonici bol postavený koncom 16. storočia. Podľa rukopisu Dr. Gábriša "Dejiny Jablonice a jablonickej fary" z roku 1952, stál pravdepodobne na mieste bývalého vodného hradu, ktorý obklopovala priekopa a valy. Kaštieľ však pri pustošení mestečka Turkami v roku 1663 vyhorel.
Význam rodu Aponiovcov v histórii kaštieľa
V dejinách tohto objektu zohrali významnú úlohu Aponiovci. Rod Aponiovcov, patriaci k starobylým uhorským rodom, získal podiel na Korlátskom panstve (ktorého bola Jablonica súčasťou) sobášnou politikou. Na začiatku 16. storočia sa Peter Aponi zosobášil so Zuzanou Korlátköyovou, ktorá pochádzala z rodu vlastniaceho spomenuté panstvo Korlát. Po smrti Žigmunda Korlátköyho v roku 1546 sa vďaka možnosti dedenia panstva po ženskej línii otvorila pre Aponiovcov možnosť zisku majetkového podielu a istého majetkového vzostupu pre ich formujúcu sa korlátsku vetvu. Jej významným predstaviteľom bol Blažej Aponi - prísediaci kráľovského súdu, župan Tekovskej stolice, ktorý bol kráľom Ferdinandom II. v roku 1624 povýšený do barónskeho stavu.
Kaštieľ v období protihabsburských povstaní
Ďalšiu zmienku o kaštieli máme až zo začiatku 18. storočia, keď sa jablonický kaštieľ stal útočiskom cisárskeho generála Ritschana a jeho vojakov. Dňa 27. mája 1704 sa totiž odohrala v rámci posledného protihabsburského povstania Františka II. Rákociho veľká bitka pri Smoleniciach, počas ktorej bol zbor generála Ritschana zatlačený do lesov Malých Karpát a zdecimovaný. Jeho zvyšky sa utiahli do kaštieľa v Jablonici a tam sa po krátkom obliehaní vzdali povstalcom. Táto epizóda sa spomína aj v známom diele Mateja Bela "Notitia Hungariae novae". V roku 1704 mal kaštieľ šindľovú strechu, ktorá bola strhnutá, aby sa zamedzilo vzniku požiaru.
Návrat Aponiovcov a prvé súpisy majetku
Aponiovci sa k podielom na panstve Korlát opätovne dostali až približne po sto rokoch. Ovplyvnili to dve zásadné okolnosti: klauzula zo 16. storočia o možnosti dedenia ženami a smrť Ladislava Korlátköyho v roku 1754 alebo 1755. Dedičkou sa stala jeho manželka Juliana Ottliková, ktorá v roku 1755 rozhodla o rozdelení majetku medzi svoje dve dcéry a ich manželov. Juliana užívala kaštieľ v Jablonici do svojej smrti, niekedy do roku 1772. Následne sa vlastníkmi Jablonice stali bratia Pavol a Ján Aponiovci, synovia jednej z Julianiných dcér - Terézie a Jána Aponiho.
Pri spisovaní pozostalosti po Juliane boli zaznamenané aj miesta uloženia jednotlivých predmetov v jablonickom kaštieli. Zo súpisu sa dozvedáme, že sa v ňom nachádzali nasledujúce miestnosti:
- veľká rondelová izba
- izba Bossányovej
- modrá izba
- veľká zelená rondelová izba
- schreibzimmer
- červená izba
- malá zelená izba
- veľká zelená izba
- horná palota
- fraucimer
- kaplánova izba
- dolná palota
- svetlá alebo kamenná izba
- izba pána Révaya
Okolo roku 1770 vzniklo aj ocenenie kaštieľa a priľahlých stavieb, ich cena bola vyčíslená na 20 000 zlatých.
Deľba majetku a inventár obrazov
V roku 1784 prišlo k deľbe majetkov medzi bratmi, kaštieľ v Jablonici sa stal rezidenciou Pavla Aponiho. Obaja bratia zároveň súhlasili, že sa budú spoločne podieľať na jeho oprave, a to sumou 4000 zlatých. Z 25. augusta 1784 pochádza súpis predmetov, ktoré v kaštieli na čas zanechal Pavol Aponi. Vyhotovil ho provizor Jozef Nemak. Ide pritom najmä o výpočet obrazov, ktoré sa nachádzali umiestnené spolu v štyroch izbách. Okrem nich sa spomínajú dve veľké zrkadlá. Spolu je v inventári zachytených 36 obrazov.
Zo súpisu vyplýva, že v prevažnej väčšine išlo o portréty. Spomenieme napr.:
- 13 obrazov zachytávajúcich členov panovníckej dynastie (malowanich family rakuskeho domu obrazu)
- dva obrazy iných šľachtických rodov (family groffuw Zamburgh, family groffuw Hermejnstain - ide pravdepodobne o rod Herberstein, s ktorým boli Aponiovci v príbuzenskom vzťahu - pozn. aut.)
Pri viacerých obrazoch nebolo špecifikované, čo alebo koho zachytávajú. Uvádza sa len, že sú maľované na skle alebo zasklené.
Klasicistická prestavba a verejná dražba
Za Jozefa Aponiho st. (1784 - 1853) prišlo ku klasicistickej úprave kaštieľa. Jeho podobu po prestavbách zachytil inventár z 27. septembra 1832, podľa ktorého sa na poschodí nachádzalo 19 panských izieb, „šafárska kuchyňa, horné chodby a posteľná chodba“. Na prízemí boli umiestnené priestory, slúžiace na zabezpečenie chodu kaštieľa:
- kancelária
- kuchárske skladisko
- kapustná komora
- špajza
- dvojitá práčovňa
- práčovňa
- služobnícka izba
- vrátnikova izba
- uzavretý komín
- ďalšia špajza
- mliečna komora
- úradnícka izba
- kuchyňa
- chodby
V prípade tohto inventára ide v podstate o súpis nábytku a iného zariadenia z kaštieľa, ktorý bol predaný na verejnej dražbe. Obsahuje počet predmetov ponúknutých na predaj z jednotlivých miestností, hodnotu, na ktorú boli ocenené, sumu, za ktorú boli predané, ako aj meno kupca. Hodnota predávaného mobiliáru bola vyčíslená na 2230 zlatých 58 grajciarov.
Ako príklad zariadenia jednej z izieb môžeme uviesť predmety predané z izby označenej číslom 1. Išlo o:
- skriňu so zásuvkami
- písací stôl (sekretár)
- stôl označený ako eingelegter
- bližšie nešpecifikovaný stôl
- nočný stolík
- umývadlo
- posteľ
- pľuvadlo
- kanapu s kreslom a dvoma leňoškami
- sklené nádoby
- dva svietniky
- zrkadlo
- čalúnený nočník
Hodnota týchto predmetov bola stanovená na 106 zlatých 24 grajciarov, pričom na dražbe ich predali za celkovú sumu 102 zlatých 27 grajciarov. Najviac kupci zaplatili za kanapu s kreslom a leňoškami - 28 zlatých a zrkadlo - 20 zlatých. Medzi najdrahšie predávané predmety z kaštieľa (z iných miestností) jednoznačne patrilo forte piano, ktoré vydražil istý Egry za 102 zlatých.
Sčítanie obyvateľstva v roku 1869
V Uhorsku sa k 31. decembru 1869 uskutočnilo sčítanie obyvateľstva. Napriek tomu, že sčítacie hárky sa nám nezachovali kompletne pre celé územie, pre Nitriansku stolicu, kam Jablonica administratívne spadala, ich máme zachované a prístupné dokonca online. Kaštieľ je v ňom označený popisným číslom 1. Podľa sčítacích komisárov sa v ňom nachádzalo v tomto roku:
- 28 izieb
- 4 komory
- 2 kuchyne
- 1 sieň
- 4 maštale
Domácnosť, ktorá v ňom bývala, tvorilo 7 osôb:
- Gróf Ľudovít Aponi, slobodný statkár, narodený v roku 1801 v Jablonici.
- Gróf Gustáv Aponi, vdovec, narodený v roku 1804 v Oponiciach.
- Komorná Jozefína Hasáková z Oponíc.
- Kľúčiarka Anna Bartová z Trnavy.
- Kuchárka Mária Hladiková z Moravy.
- Pisár Július Huber z Bratislavy.
- Sluha Karol Sloboda z Kovariec.
Poslední Aponiovci a zmena vlastníctva
Posledným šľachtickým majiteľom kaštieľa, ktorý inicioval jeho rozsiahle úpravy pred rokom 1899, bol gróf Anton Aponi (1852 - 1920). Vznik ČSR a nové usporiadanie spoločnosti prinieslo aj zmenu vlastníka kaštieľa. V roku 1928 ho kúpil Cyril Zbořil z Přerova na Morave. Keďže sa vďaka nehospodárnemu nakladaniu s majetkom zadlžil u Olomouckej banky (sporiteľne), táto prevzala jeho majetok vrátane kaštieľa.
Už v máji 1929 sa banka informovala u Štátneho referátu na ochranu pamiatok na Slovensku o tom, aký je jeho postoj k vývozu časti zariadenia kaštieľa mimo hraníc ČSR. Vo svojej odpovedi referát uviedol, že kladie dôraz na to, aby kaštieľ ostal aspoň z časti zariadený, pretože práve v tom spočíva jeho umelecko-historická cena ako celku.
Správa z roku 1934 a osud archívu
Z roku 1934 pochádza správa o prehliadke majetku v Jablonici, ktorú vypracoval zástupca Štátneho zemědelského archívu v Prahe. Svoju pozornosť zameral najmä na zachované archívne dokumenty, ktoré boli uložené v kaštieli, ale dozvedáme sa z nej i to, že pôvodne mali predchádzajúci majitelia v kaštieli aj knižnicu, ktorá obsahovala 1500-2000 zväzkov.
Správa uvádza: „Panství kdysi Apponyiovské a Windischgrätzké /15.000 k.j./ z pozemkové reformy koupil statkář Zbořil, když pak pro dluhy musel panství prodati, koupila je Olomoucká spořitelna. Nová majitelka rozprodává zařízení zámku a mezi tím prodala již také knihovnu, která v době návštěvy byla ještě na míste, nevelká a také obsahem zcela obyčejná zámecká knihovna, čítající asi 1500-2000 svazků. Spořitelna se chce zbaviti i zámku, čímž by mohl býti ohrožen archiv, který ostatně byl již uložen na půdě. V pěti bednách byl srovnán archiv jablonického panství. Podle přiložených elenchů měli by v něm býti spisy od r. 1240, ale nejstarší kusy jsou z části pouze kopie, některé scházejí vůbec. Je to archiv správy panství a majetku apponyiovského, Jablonice a Cerové /Korlátek/ vedený latinsky a německy. Celkem není rozsáhlý, ale důležitý. Je ovšem neúplný, některé signatury scházejí vůbec. Podle vypravivání zřízence statkář Zbořil prý si letos z archivu vybral, zejména pergamenové listiny s pečeťmi, a není zatím známo, kam je uložil. Kromě vlastního archivu ve dvou asi metrových truhlicích a také ve skříni, rovněž na půdě jest uložena novější správní registratura od r. 1900, účty i spisy, s některými priory z 19. století. Ponevadž bylo nebezpečí, že při prodeji zámku archiv bude zničen, jednal jsem s ředitelstvím Olomoucké spořitelny, aby odevzdala archiv jablonický do některého veřejného archivu. Spořitelna chtěla sice z počátku i archiv zpeněžiti, ale pak uznala důvody archivní a v říjnu 1934 odevzdala starší archiv jablonický, jak byl uložen ve zmíněných 5 bednách státnímu archivu zemědelskému. Spořitelna si ponechala pouze novou registraturu, kterou snad bude při likvidaci tohto majetku ještě potřebovati.“
Olomoucká banka v máji 1935 predala kaštieľ spolu s príslušenstvom a parkom Hospodárskemu družstvu v Senici na skladovanie obilia. Tomuto predaju predchádzala ešte v máji 1932 verejná dražba zariadenia kaštieľa, keďže Cyril Zbořil dlhoval svojim veriteľom 100 000 Kč.
Kaštieľ ako sýpka, škola a sklad
Ako sýpka slúžil kaštieľ do druhej svetovej vojny, počas nej v ňom našlo ubytovacie kapacity nemecké vojsko. Následne bol adaptovaný pre potreby základnej školy. K tomuto rozhodnutiu prišlo v roku 1947, ako sa dozvedáme zo správy povereníctva techniky. V tomto roku sa na prízemí kaštieľa ešte nachádzal veľký bohato zdobený krb z pieskovca a v dvoch ďalších miestnostiach biele rokokové pece na vysokých mosadzných nožičkách. Tieto museli byť z kaštieľa odstránené pre svoje rozmery. Z toho dôvodu sa povereníctvo techniky obrátilo na povereníctvo školstva a osvety - pamiatkový úrad, či o toto zariadenie nemajú záujem. Nakoniec bolo rozhodnuté previesť ich do Smoleníc.
Stav kaštieľa pre potreby školy bol nevyhovujúci. Podľa zachovaných archívnych dokumentov bola v roku 1962 strešná konštrukcia budovy vo veľmi zlom stave, na viacerých miestach hrozilo jej zrútenie. V tom čase navštevovalo jablonickú školu, umiestnenú v kaštieli, okolo 650 žiakov z obce a okolia. Dokonca aj v čase prázdnin bola budova plne využívaná, slúžila na rekreačné sústredenie škôl. Podľa vypracovanej investičnej úlohy si oprava objektu vyžadovala náklady vo výške 400 000 Kčs.
Opis kaštieľa v 60. rokoch 20. storočia
Počas súpisu pamiatok na Slovensku, ktorý sa uskutočnil v 60. rokoch 20. storočia, navštívili pamiatkari Jablonicu a zachovaný objekt kaštieľa opísali nasledovne:
- Išlo o dvojpodlažnú trojkrídlovú stavbu na hlavnej fasáde s dvoma nárožnými, diagonálne situovanými štvorhrannými vežami.
- Z dvorovej strany mala štvorosový rizalit s veľkým barokovým portálom, z ktorého vyrastal ústredný supraportový nadstavec zakončený píniou.
- Ku kaštieľu patrila baroková hospodárska trojkrídlová budova, situovaná do veľkého priestoru dvora.
- Na voľnom priestranstve sa nachádzala aj budova beneficiátu (v tom čase v nej boli sklady), išlo o klasicistický dvojpodlažný objekt z konca 18. storočia.
- Ďalšia obytná budova bola situovaná užšou štvorosovou fasádou kolmo na cestu.
Škola v kaštieli sídlila do roku 1968. Po uvoľnení budovy kaštieľa bol tento predaný štátnemu podniku Zberné suroviny, ktorý ho využíval ako sklad koží a peria. V roku 1988 získal Miestny národný výbor hospodársku časť naspäť a obec tu zriadila Podnik obecného zastupiteľstva.
Deväťdesiate roky a postupná devastácia
Po zmene politických pomerov v roku 1989 prišlo k úprave majetkovoprávnych vzťahov a kaštieľ zostal v súkromných rukách (naďalej ho užívali Zberné suroviny Bratislava). Koncom 80. rokov 20. storočia sa plánovala obnova kaštieľa a podľa pamiatkového zámeru vypracovaného M. Havlíkom a D. Ferusovou v roku 1988 tu mal byť umiestnený Detský domov s kapacitou 90 detí. K realizácii tohto zámeru však neprišlo.
Deväťdesiate roky sa niesli v znamení ďalšieho chátrania objektu, čo dokumentuje aj správa z obhliadky kaštieľa a parku z roku 1993. Konštatuje sa v nej, že na „celom kaštieli sú viditeľné znaky dlhodobo zanedbávanej údržby…, z múru vo výške prvého poschodia vyrastá breza.“ Devastácii kaštieľa nezabránilo ani to, že bol pre svoje výrazné architektonické hodnoty zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.
Park a jeho história
Kaštieľ bol obklopený parkom, ktorý zrejme vznikol formovaním okolitého prírodného prostredia. Pôvodné druhy drevín (duby) boli dopĺňané ihličnanmi a ďalšími druhmi listnatých stromov (buk, lipa). Pre oddych boli v parku vybudované altánky (1 - 3) a umiestnený väčší počet drevených lavičiek. Veľkú pozornosť údržbe a zveľaďovaniu parku venoval posledný majiteľ z rodu Aponi, počas jeho života bol park budovaný na spôsob anglických záhrad. Pre potreby šľachtickej rodiny bolo začiatkom 20. storočia vybudované v severozápadnej časti parku tenisové ihrisko.
Súčasné iniciatívy na záchranu kaštieľa
V posledných dvoch rokoch sa objavila iniciatíva skupiny ľudí, neziskovej organizácie Zachráňme kaštieľ Jablonica, ktorí sa usilujú o zastavenie deštrukcie objektu kaštieľa a jeho následnú obnovu. Uskutočnilo sa už niekoľko brigád s cieľom vyčistiť budovu od náletových drevín a sutín, zakryla sa provizórne strecha a urobili sa ďalšie nevyhnutné kroky. V septembri roku 2017 sa konalo podujatie zamerané na propagáciu kaštieľa, spojené s kultúrnym programom.