Pojem Betlehem nesie v sebe dvojaký význam - označuje tak starobylé mesto na Blízkom východe, ako aj umelecké zobrazenie narodenia Ježiša Krista. Oba významy sú navzájom prepojené a hlboko zakorenené v kresťanskej tradícii. Táto stať podrobne rozoberá tak históriu a súčasnosť biblického mesta, ako aj pôvod a rozvoj tradície betlehemských jasličiek.
Mesto Betlehem: Kolíska Civilizácie a Viery
Mesto Betlehem je od nepamäti spájané s dôležitými udalosťami biblických dejín a dodnes je významným pútnickým miestom. Jeho názov a lokalita sú prepojené s kresťanskou i židovskou tradíciou.
Geografická poloha a biblický význam
Betlehem (arab. بيت لحم Bajt Lahm, hebr. בית לחם Bet lechem) je mesto na Západnom brehu Jordánu, 8 kilometrov južne od Jeruzalema. Prečo sa tento výjav volá betlehem? Malý Ježiško sa narodil v historickom meste tohto názvu, ktoré možno navštíviť aj v súčasnosti, aj keď s pomerne značným rizikom. Betlehem - v preklade Mesto chleba - má viac než symbolický význam.
Tóra označuje Betlehem ako mesto Dávidovo, v ktorom bol korunovaný za kráľa Izraela. Novozákonné evanjeliá označujú Betlehem ako miesto narodenia Ježiša Nazaretského. Podľa Nového zákona sa mal spasiteľ narodiť v meste Betlehem, vďaka čomu by sme ho mohli pokojne označiť za to pravé vianočné mesto. Podľa svätého písma sa Jozef s tehotnou Máriou vybrali do Betlehema, kde sa mali zúčastniť sčítania ľudu.
Oblasť Betlehemu bola nepretržite osídlená už od obdobia paleolitu. Mesto dostalo svoje pomenovanie podľa boha Lahmu. Existujú dva preklady tohto slova. Podľa jedného znamená „dom z chleba“, podľa druhého „dom z mäsa“.
Dejiny mesta od antiky po súčasnosť
Najťažšie roky obyvatelia zažili počas 2. storočia, keď sa v meste udialo veľké povstanie. Počas povstania Bar Kochby (132 - 135) bolo mesto spustošené a Rimania dali na mieste Ježišovho narodenia vybudovať svätyňu zasvätenú Adónovi. Vtedy bolo množstvo budov spustošených a Rimania ho museli stavať úplne odznova. V meste v roku 406 zomrela svätá Paula Rímska, vdova a matka piatich detí, blízka spolupracovníčka svätého Hieronima.
V roku 529 bolo mesto vyplienené Samaritánmi, no onedlho bolo obnovené. V roku 637 mesto dobyl arabský chalífa Umar ibn al-Chattáb a v 1099 sa mesta zmocnili križiaci, ktorí ho opevnili a nahradili jeho pravoslávne duchovenstvo rímskokatolíckym. To bolo vyhnané po ovládnutí Betlehema sultánom Saladinom.
Po páde Osmanskej ríše počas prvej svetovej vojny pripadlo mesto pod správu Spojeného kráľovstva v rámci Britského mandátu v Palestíne. Na základe rozhodnutia OSN o rozdelení Palestíny z roku 1947 mal Betlehem pripadnúť arabskému štátu, no po izraelskej vojne za nezávislosť zostalo po roku 1948 pod jordánskou správou. To sa zmenilo v roku 1967, kedy v šesťdňovej vojne dobyl územie západného brehu Jordánu Izrael.
Súčasný Betlehem: Demografia, kultúra a turizmus
V súčasnosti žije v Betleheme vyše 27 000 obyvateľov. Kresťanská tradícia je tam stále silná, ale už nie tak dominantná. Väčšiu časť obyvateľstva tvoria moslimovia a kresťania sú tam už len v menšine. Mesto patrí pod správu Palestíny. V tejto lokalite je jedným z turisticky najvyhľadávanejších miest. Nachádza sa len 10 kilometrov od Jeruzalema a niečo vyše hodiny cesty od Tel Avivu. Vďaka tomu môžete jeho návštevu spojiť s dovolenkou v iných zaujímavých mestách. Stačí len prejsť cez hranice a už sa môžete pustiť do skúmania Betlehema. Bohatá história silno kontrastuje s moderným duchom mesta.
Pokiaľ si chcete z Betlehemu doniesť pekný suvenír, kúpte si nejaký výrobok z olivového dreva. Domáci majstri sú vynikajúci drevorezbári, ktorí sa špecializujú najmä na malé sošky a pomôcky do domácnosti z tohto dreva. Veľmi obľúbené sú malé betlehemy, ktoré zachytávajú príchod Ježiška na svet.
Slávnostné obdobie odštartuje postavenie vianočného stromčeka, ktorý sa nachádza na námestí oproti kostolu Chrámu narodenia Pána. Hlavná svätá omša sa usporadúva 25. decembra o polnoci, aby tak priamo oslávili príchod spasiteľa na svet. V tento sviatok viaceré rodiny organizujú malú púť ku kostolu. Veľmi milou udalosťou je spojenie rôznych náboženstiev a kultúr. Na pochod sa pridávajú domáce moslimské rodiny, ale aj turisti z celého sveta, ktorí majú niekedy iné vierovyznanie.
Betlehem nie je významným pútnickým miestom iba pre kresťanov. Aj pre židov je to tretie najsvätejšie miesto ich viery. Podľa legiend práve pri vstupe do tohto mesta nájdete hrob Ráchel, ktorá bola manželkou Jákoba a označuje sa ako pramatka izraelského národa. Tento pár mal dvanásť synov, ktorí vytvorili dvanásť izraelských kmeňov.
Chrám narodenia Pána: Najstarší nepretržite používaný kostol na svete
Po obsadení Betlehema Rimanmi bola čiastočne potlačená domáca kultúra, ale aj náboženstvo. Kvôli tomu sa v tomto období nepodarilo postaviť alebo uchovať žiadnu pamiatku, ktorá by pripomínala Ježiša Krista. Až keď sa dostal k moci Konštantín Veľký, rozhodol sa na popud svojej matky vybudovať kostol, ktorý by oslavoval narodenie spasiteľa. Posledné práce na Chráme narodenia Pána ukončili v prvej polovici 4. storočia. Odvtedy je najstarším nepretržite používaným kostolom na svete.
Podľa Nového zákona sa malý Ježiško narodil v maštali. No vedci toto tvrdenie odmietajú kvôli tomu, že v minulosti bolo iné usporiadanie domov a keď prišiel na svet v dolnej časti pri zvieratách, bola to len akási skromná obývačka, ale nie samotná maštaľ. Túto teóriu narúša aj samotné miesto, ktoré sa dnes popisuje ako tá časť Betlehemu, kde sa mal narodiť spasiteľ.
Betlehem ako Vianočný Symbol: Jasličky a Tradícia ich Stávania
Betlehem (iné názvy: jasle, betlehemské jasle; trochu expresívne jasličky, betlehemské jasličky) je umelecké, často priestorové, vyobrazenie znázorňujúce Svätú rodinu pri narodení Ježiša. Práve narodený Ježiško leží v chlieve (príp. v jaskynke) na sene v jasliach (t. j. kŕmidle pre dobytok) a Panna Mária a svätý Jozef ho opatrujú. Predobraz výjavu sa viaže k vianočnej omši.
Počiatky tradície: Svätý František z Assisi
Pre vznik tradície jaslí má význam udalosť z roku 1223, kedy pozval taliansky šľachtic Giovanni di Velita Františka z Assisi, aby strávil Vianoce na jeho panstve. Budúci svätec si vraj želal vidieť, ako práve narodený Ježiško leží v núdzovom príbytku v chlieve na sene v jasličkách a rozhodol sa, že tento výjav zobrazí. Vybral si preň jaskynku na vrchole skalnatého kopca pri dedinke Greccio, ktorú upravil ako kaplnku a usporiadal v nej výjav narodenia Pána. Sem pozval v noci 24. decembra dedinčanov zo širokého okolia. O polnoci sa rozozneli zvony a kopec sa rozžiaril mnohými svetlami z pochodní prichádzajúcich ľudí. V jaskynke boli jasle, oslík a teliatko, pri ktorých slúžil kňaz omšu a František čítal úryvky z Lukášovho evanjelia, ktoré jediné podrobnejšie opisuje Kristove narodenie.
Autorom prvého betlehemu bol údajne František z Assisi, ktorý nechal postaviť jasličky v jaskyni na pahorku neďaleko talianskeho Greccia a pred týmto živým betlehemským výjavom slúžil prvú polnočnú omšu. Bol to vlastne prvý betlehem a navyše živý, lebo prítomné v ňom boli postavy Márie, Jozefa v spoločnosti zvierat. Týmto nezvyčajným gestom si chcel nielen uctiť a pripomenúť narodenie Spasiteľa, ale upriamiť pozornosť aj na vtedajšiu chudobu obyčajných ľudí a poukázať, že Spasiteľ prišiel na svet tiež v takých podmienkach. Z tejto iniciatívy vzniká aj tradícia obdarovávania, čo pripomínalo božiu štedrosť lásky medzi ľuďmi. Podľa ťažiskovej súčasti tohto výjavu dostali betlehemy neskôr pomenovanie aj jasličky. Veriacim sa to zapáčilo a začali ho napodobovať.
Historický vývoj a šírenie jasličiek
Zobrazenie biblického príbehu o Kristovom narodení, symbol Vianoc, sa objavuje už v ranokresťanských nástenných maľbách. V zdramatizovanej podobe ako kulisa ranostredovekých liturgických vianočných hier s postavami dieťaťa ležiaceho v jasliach, Panny Márie, svätého Jozefa, klaňajúcich sa pastierov a Tromi kráľmi. Do kostolov sa dostali jednotlivé figúrky najprv v stvárnení živých osôb, v stredoveku sa začali betlehemské hry. „Bolo tam menšie množstve figúrok, ktoré zobrazovali narodenie Pána Ježiša alebo klaňanie troch kráľov, no a potom to prešlo v 16. storočí už na samostatnú zostavu figúrok a do kostolov ju ako celok dostali františkáni a jezuiti,“ loví v histórii etnografka M. Pavelčíková.
Stavanie samostatných kostolných betlehemov rozšírili v 16. storočí v Európe františkáni a jezuiti. V Čechách sa prvé jasličky objavili v Prahe v 16. storočí u jezuitov. V 18. storočí však cisár Jozef II. vydal zákaz vystavovania betlehemov v kostoloch, aby farebné figúrky veriacich neodvádzali od sústredenej modlitby. Po jozefínskych reformách (1782 - 1804) platil v Rakúsko-Uhorsku zákaz, podľa ktorého sa stavanie betlehemov v kostoloch vyhlásilo za nedôstojné pre cirkev. Obľuba stavania betlehemov sa vtedy preniesla do šľachtických, meštianskych a ľudových domácností, kde sa betlehemy v čase Vianoc kládli do kultového kúta izby. Ľudia sa však nechceli roztomilých jasličiek vzdať, preto si začali vytvárať vlastné domáce betlehemy, v ktorých sa české ľudové motívy miešali s exotickými zvieratami a palmami.
Figúry sa prechodom od kostolných betlehemov k betlehemom v domácnostiach zmenšovali od postáv v životnej veľkosti až k malým soškám. Osobitým typom boli prenosné betlehemy, prispôsobené koledovým obchôdzkam. Veľký betlehem nosilo viac koledníkov (Prešov, Čičmany), častejšie boli betlehemy menšie, ktoré nosil jeden koledník. S miniatúrnymi betlehemami, zavesenými na krku, chodili koledovať slovenskí drotári.
V procese zľudovenia sa betlehemské výjavy sekularizovali, dopĺňali postavami z domáceho prostredia (pastieri, muzikanti, figúrky v kroji) a architektonickými prvkami.
Pravdivý príbeh o narodení Ježiša | Celý film
Materiály a techniky výroby
Betlehemy boli a sú vytvárané z najrôznejších materiálov: z dreva, keramiky, papiera, perníku, ale i piesku, snehu či ľadu. Na stavbu betlehemov sa používali rozmanité techniky a materiály: figúrky z drevených pomaľovaných dosiek (kostolné betlehemy na Orave); vystrihnuté z farebných papierových archov (sériovo vyrábané v Rakúsku, Morave, Čechách a dovážané na Slovensko); plastické polychrómované drevené figúrky, ktorých neprofesionálna rezbárska výroba bola rozšírená a živá v okolí Banskej Štiavnice, Novej Bane; sadrové, voskové, obliekané a pohyblivé mechanické figúrky (dodnes sa vyskytujú v kostolných betlehemoch). Sporadicky sa vyrábali keramické betlehemy (Pukanec).
„Vtedy už má betlehem rôzne varianty aj materiálové. Od najmenších papierových skladacích, ktoré sa vyrábajú dodnes, po tie z včelieho vosku. Potom pribúdajú figúrky z dreva, neskôr zo sadry,“ priblížila nám históriu betlehemov riaditeľka Ľubovnianskeho múzea Monika Pavelčíková. Mal som možnosť v roku 1994 zúčastniť sa rozsvietenia vianočného stromu, ktorý Vatikánu a svätému otcovi Jánovi Pavlovi II., zakladateľovi tejto tradície, darovalo Slovensko. Bol to jeden z najkrajších a z najvyšších vianočných stromov v Ríme. V jeho blízkosti sa nachádza umelecky mimoriadne vzácny betlehem, ktorého tvorbe sa každoročne venujú najvýznamnejší umelci. Najbohatšie betlehemy sa však stavali vo františkánskych a jezuitských chrámoch, kde postavy v životnej veľkosti boli zaodievané aj do bohatých šiat. To pravdepodobne inšpirovalo cisára Jozefa II. k rozhodnutiu zakázať stavby betlehemov v kostoloch pre ich neúmernú honosnosť.
Tvorbou betlehemov sa zaoberali profesionálni rezbári a maliari, ale aj nadaní amatéri. Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia boli veľmi obľúbené vystrihované betlehemy českých maliarov, hlavne Mikoláša Aleša, ktorý bol veľkým milovníkom jasličiek a odporcom vianočného stromčeka. Ozdobenému stromčeku zazlieval, že ruší a odťahuje pozornosť od betlehema. Dnes betlehem vnímame ako okrajovú záležitosť, skôr ako dekoráciu a doplnok vianočného stromčeka. Aj napriek tomu v niektorých oblastiach betlehemárske tradície pretrvali mnoho generácií a stále patria k rodinnému striebru.
Postavy a ich symbolika v betlehemskom výjave
V centre betlehemského výjavu stojí Mária s Jozefom a božské dieťa položené do jasličiek. Hlavnú scénu dopĺňa osol, vôl a letiaci anjel s posolstvom Gloria in excelsis Deo, teda Sláva Bohu na výsostiach. Hlavnú scénu dopĺňajú pastieri s ovečkami, traja králi so sprievodom a celý rad ľudí prinášajúcich dary, muzikantov, remeselníkov, zvierat, domčekov…
Ako „darcovia“ sa označovali figúrky nesúce práve narodenému dieťaťu rôzne dary. Kým chudobní dedinčania sa prichádzajú podeliť o posledný kus chleba alebo ovčiu kožušinku, traja králi nesú cenné dary: zlato, kadidlo a myrhu. Hoci v betlehemoch zobrazujeme figúrky Gašpara, Melichara a Baltazára v honosnom rúchu, v skutočnosti sa Ježiškovi neprišli pokloniť králi, ale učenci z ďalekých východných končín. A je dosť možné, že neboli iba traja.
Na pútnických a iných rušných miestach a námestiach sa uchytila tradícia živých betlehemov, ktorých postavy i zvieratá sú autentické. Špecifikum predstavujú hrané scénky v betlehemoch.
Významné betlehemy na Slovensku a v Čechách
K najcennejším a najobdivovanejším betlehemom v Čechách patrí unikátny mechanický betlehem z Třebechovíc pod Orebom, dielo ľudových rezbárov Josefa Probošta a Josefa Kapuciána a autora mechanizmu Josefa Frimla. Třebechovický betlehem bol ako jediný betlehem v Českej republike vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
V oblasti Krkonôš a Orlických hôr, ktoré patrili k najvýznamnejším betlehemárskym regiónom, bývali výjavy s jasličkami také rozmerné, že sa sotva zmestili do izbice. Preto ich ľudia stavali na dosky podopreté drevenými kozami a prespávali pod nimi. Každý rok sa betlehemy dopĺňali o nové postavičky a ich majitelia sa predháňali, kto má početnejší betlehemský výjav.
Rajecký betlehem v Rajeckej Lesnej môžeme považovať za učebnicu dejepisu i zemepisu, zrkadlo umu a umenia rezbárskych tradícií v Rajci. Dielo je dlhé 8,5 metra, široké 2,5 metra a 3 metre vysoké. Spolu je tu rozmiestnených 300 postáv, ktorých sa viac ako polovica pohybuje. Slávnostné verejné otvorenie tohto pozoruhodného diela sa uskutočnilo 26. novembra 1995, keď bola verejnosti sprístupnená prvá časť - oblasť Stredoslovenského kraja. Oblasť Západoslovenského kraja bola inštalovaná v novembri 1996 a o rok neskôr doplnením Východoslovenského kraja sa dielo skompletizovalo.
Banskoštiavnický betlehem zobrazuje vývoj, históriu a tradície jedného z najkrajších miest na Slovensku v rezbárskej podobe. Jeho tvorba stále pokračuje, dosiaľ však spodobuje jednotlivé časti mesta. Je rovnako sprievodcom históriou tohto výnimočného mesta a profesiami, ktoré ho charakterizovali - povrchovú ťažbu, ryžovanie zlata, ťažbu a vyvážanie rudy z bane, drvenie rudy, triedenie, nahrievanie, spracovávanie zlata a striebra, razenie mincí, banský gápeľ, rumpáľ, banské vetranie. Ťažiskom však je narodenie Ježiška v jeho historickej podobe, so všetkými známymi postavami. Jeho rozmery sú ešte ohromujúcejšie - dĺžka 21 metrov, šírka a výška rovnaká ako v Rajeckej Lesnej. Zahŕňa 800 postavičiek, z toho 400 je pohyblivých, v spodnej časti premáva dokonca vláčik - známa štiavnická Anča. Prvú, čelnú časť betlehemu sprístupnili 15. 12. 2007, pravú stranu 15. 3. 2008 a ľavá strana drevorezby pribudla 13. 12.
Pravdivý príbeh o narodení Ježiša | Celý film
Betlehemy dnes poznáme na „ix“ spôsobov. Občas sa umelci pustia do prevedení, ktoré vyrážajú dych. Sú to kolosy s množstvom pohybujúcich sa figúrok s prepracovanou rezbárskou prácou, ale aj miniatúry, ktoré ozdobia aj tú najmenšiu domácnosť. Z verného biblického zobrazenia ich autori posunú aj do modernej podoby či prispôsobia ľuďom, kde je vystavovaný (tak ako Novej Ľubovni, kde klaňajúce sa figúrky majú oblečený kroj). Tie väčšie prevedenia tak zdobia hlavne kostoly a dostáva sa im tak zvláštnej cti, keď celý rok čakajú odložené na svoju príležitosť, aby im počas Vianoc ľudia preukázali veľkú úctu. Aj v Provinčnom dome na výstave v Starej Ľubovni sa nedávno zaskvel drevený betlehem s vyrezávanými figúrkami. Život mu vdýchol ešte na začiatku 90-tych rokov známy ľudový rezbár Staroľubovňan Michal Hutník a patrí medzi depozitárne skvosty Ľubovnianskeho múzea. „Vyrezal som už šesť betlehemov,“ pripomenul nám autor M. Hutník. „Sadu“ betlehemu tvorí až 60 figúrok plus maštaľ, jasličky... Postavy musia byť podľa ľudového rezbára verné, on sám má rád, keď figúrka vyzerá ako živá. „Tak sa mi podaril kráľ, keby mohol, aj by prehovoril,“ zastavil sa pri súčastiach svojho výtvoru. Majster ešte dnes hravo vyreže drevenú plastiku. Betlehemské figúrky ale vraj vyrezával s osobitnou úctou a bázňou, lebo vedel, že idú do kostola. „Tam som im betlehem daroval, lebo keď sa chrám staval, nemohol som pomôcť pre povinnosti,“ dodal kedysi bača, ktorého vyše 30 rokov zamestnávali práve ovečky na salaši a aj pri ich pasení vznikla prvá jeho figúrka (ako ináč pastiera) do neskoršieho betlehema. Presne tak, ako to bolo na začiatku 19. storočia, keď sa betlehemy preniesli zo šľachtických sídel do ľudovej tvorby a takpovediac zľudoveli.
Jeden mimoriadny vzácny betlehem z 18. storočia pochádzajúci zo šľachtického sídla od Sabinova, si strážia aj v Ľubovnianskom múzeu. Rovnako ho ale v ročnej periodicite vyberajú a ozdobujú vitrínku hradnej kaplnky. „Určite je v našom regióne veľa vzácnych betlehemov, ale väčšina sa dedí z generácie na generáciu a ostáva v domácnostiach,“ myslí si riaditeľka múzea a dodáva, že ak by chcel niekto nejaký starý vyhodiť, nech ho radšej odnesie múzejníkom. Vedia ho zrenovovať a uchovať pre oči všetkých návštevníkov.
Symbolika a posolstvo
Keď vstupujeme počas Vianoc do vajnorského chrámu Sedembolestnej Panny Márie, prvý pohľad padne na priestranný betlehem - symbol najkrajších sviatkov v roku. Popredné miesto im patrí najmä v liturgickom kalendári. Obľúbené sú však aj preto, že najviac oslovujú deti a mládež. Počas Vianoc ožívajú u nás ľudové tradície viac ako inokedy. S nimi sa spája aj uctievanie betlehemov približujúcich narodenie nášho Pána a potvrdzujúcich bohatosť ich tradície. Betlehemov je na Slovensku veľa, sú zaujímavé, príťažlivé a takmer všetky každoročne vzbudzujú duchovný, ale aj bežný záujem. To, že sú betlehemy prirodzenou súčasťou predvianočného a najmä vianočného obdobia, je samozrejmosťou, ktorá sa prejavuje aj tým, že sa organizujú súťaže o najkrajší betlehem - statický či živý, s účasťou živých hercov a zvierat - nachádzajúce sa na námestiach, uliciach, na vianočných trhoch a, samozrejme, v kostoloch. Vídavame ich aj na iných miestach, dokonca počas celého roka.