V dnešných domácnostiach si Vianoce často predstavujeme ako čas plný ligotavých stromčekov, darčekov, vône kapustnice a kapra, či známych melódií z rádia. Avšak, ako vyzerali Vianoce v časoch našich predkov? Naši predkovia prikladali obrovský význam symbolike a posvätnosti, pričom praktizovali aj magické úkony a boli veľmi poverčiví. Obdobie Vianoc bolo už od dávneho stredoveku spojené s novým začiatkom a znovuzrodením. Kedysi sa v týchto dňoch oslavoval slnovrat - znovuzrodenie slnka, ktorý bol neskôr vplyvom kresťanstva nahradený oslavou narodenia Ježiša Krista.
Kresťanstvo síce významne ovplyvnilo oslavu mnohých sviatkov, no jeho stredovekú podobu radikálne nemenilo. Skôr prispôsobilo existujúce tradície učeniu viery. Cirkev v podstate odobrila aj praktizovanie mágie, najmä v predvianočnom a vianočnom období, známej ako „mágia počiatku“. Išlo o magické úkony, ktoré mali pozitívne ovplyvniť budúcnosť domácností a ich obyvateľov. Je dôležité si uvedomiť, že sa bavíme o tradičných zvykoch Slovenska, ktoré sú extrémne rozmanité. Mnohé zvyky sa líšili dokonca podľa dedín, no existovali aj tie, ktoré mali všade podobný charakter. Dnes často vnímané Vianoce fungujú len posledných 80 až 100 rokov.
Pôvod a vývoj Vianoc
Vianoce ako deň narodenia Ježiša Krista sa začali oslavovať až v 4. storočí. Dátum 25. december oficiálne stanovil pápež Július I. s cieľom absorbovať a prekryť pohanské sviatky, ako boli rímske saturnálie a oslavy kultu boha Slnka Mitra, ktoré pripadali na obdobie po zimnom slnovrate. Prvá zaznamenaná oslava Vianoc 25. decembra pochádza z roku 336. Pravoslávne cirkvi, ktoré sa stále riadia juliánskym kalendárom, oslavujú Vianoce 6. januára, čo je o 13 dní neskôr ako v gregoriánskom kalendári.
Indoeurópske národy, ku ktorým patríme aj my, v predkresťanskom období oslavovali sviatky zimného slnovratu, často v mesiaci december. Tým sa vlastne nadviazalo na staršie tradície. Vianočný stromček má svoje korene v starovekých germánskych sviatkoch uctievania stromov. Kresťania ho dlho zakazovali, keďže sa netýkal priamo oslavy narodenia Ježiša. Na Slovensko sa udomácnil koncom 19. storočia. Tradičné vianočné betlehemy spopularizoval František z Assisi v roku 1223 živým betlehemom v talianskom Grecciu, čím chcel veriacim priblížiť atmosféru Vianoc a chudobu, v ktorej sa Ježiš narodil.
Predvianočné obdobie a stridžie dni
Obdobie pred Vianocami poznáme ako advent. V rámci neho boli vyčlenené dni s ešte väčším magickým významom, známe ako stridžie dni. Patrili sem sviatky Kataríny, Ondreja, Barbory a Lucie (13. december). Tieto dni boli spojené s poverami a obradmi, ktoré mali chrániť pred zlými démonmi a zabezpečiť dobrú budúcnosť. Sviatok svätej Lucie bol spojený s ľúbostnou mágiou, kde si dievčatá veštili budúceho manžela.
Počas predvianočného obdobia každý deň od Lucie až do Štedrého dňa symbolizoval jeden mesiac roka. Počasie v daný deň predpovedalo počasie na nasledujúci rok. Ľudia si dávali pozor, aby nič nepôžičali a v niektoré dni nesmela do domu ako prvá vstúpiť cudzia žena. Prípravy na Vianoce, ako upratovanie, pranie či rúbanie dreva, museli byť dokončené do Štedrého dňa. Po tomto termíne až do Troch kráľov platil zákaz týchto činností, pretože sa verilo, že by to mohlo priniesť biedu.
Štedrý deň a jeho zvyky
Štedrý deň bol bohatý na tajuplné úkony a zvyky, ktoré mali zabezpečiť šťastie, zdravie a dostatok úrody. Gazda obviazal stromy slamou a dobytku dával do pysku oblátku s cesnakom. Gazdiná zasa prelomila prvý koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila. Pôst sa dodržiaval až do východu prvej hviezdy, ktorá signalizovala začiatok Štedrej večere.
Štedrá večera bola výlučne rodinnou záležitosťou. Gazdiná robila deťom a mužovi na čelo krížik cesnakom namočeným v mede. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a každému dal kúsok, čo symbolizovalo súdržnosť rodiny. Tradičnými pokrmami boli opekance s makom, kapustnica, kysnuté koláče a vianočný chlieb. V oblasti Partizánskeho bol obľúbený štedrák, plnený lekvárom, orechmi, makom a tvarohom. Večera mala často až sedem chodov a všetko muselo byť na stole vyložené, aby gazdiná nemusela od neho vstať.
Vianočný stromček v dnešnej podobe sa na vidieku objavoval neskôr, domy boli zdobené slamou a ihličnatými vetvičkami. Najväčšia pozornosť sa venovala štedrovečernému stolu, ktorý bol vnímaný ako posvätný. Nohy stola sa často zväzovali reťazou so zámkom, čo malo zabezpečiť súdržnosť rodiny. Pod stolom sa nachádzala sekera pre zdravie a slama symbolizujúca narodenie Ježiša.
Tradičné jedlá na štedrovečernom stole
Na Štedrý deň sa dodržiaval pôst, ktorý končil o polnoci. Počet jedál sa líšil podľa regiónov, od minimálne troch až po dvanásť chodov na východnom Slovensku, symbolizujúcich dvanásť mesiacov v roku. Na žiadnom stole nesmel chýbať med a cesnak. Bežné boli pirohy, slíže, opekance, bobaľky s makom, oplátky, obilninové kaše, či vianočná polievka, ktorá sa líšila podľa regiónu (rybacia, strukovinová, dubáková, mliečna).
Ryba bola samozrejmosťou, najmä v katolíckych rodinách kvôli pôstu. Od 16. storočia sa na Slovensko rozšírilo rybnikárstvo a kapre sa cielene chovali na vianočný stôl. Vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom sa udomácnil až neskôr. Zemiakový šalát s majonézou je novodobá záležitosť, objavujúca sa po druhej svetovej vojne. Záver Štedrej večere tvorili koláče z kysnutého cesta plnené lekvárom, tvarohom alebo orechmi.
Vianoce v rôznych kultúrach a tradíciách
Vianoce ako sviatok pokoja a rodiny sa vyvíjali postupne. Zdobenie stromčeka má korene v pohanských tradíciách. Zdobenie imelom pochádza zo staroeurópskych mýtov. Svetielka a sviečky symbolizujú Ježiša ako svetlo sveta, no historicky oheň patril aj k oslavám rovnodennosti. Vianočné piesne a koledy sú kombináciou cirkevných a ľudových piesní, pričom k najznámejším patria Tichá noc a Jingle Bells.
Postava Santa Clausa nemá nič spoločné s pôvodným biblickým príbehom. Legenda o Santovi bola priniesta do USA holandskými osadníkmi a zmiešaná s nemeckou tradíciou rozdávania darčekov, pričom jej svetovú popularitu posilnila firma Coca-Cola. Zvyk darovania darčekov má korene v starorímskom sviatku Saturnálie. Vianočné sviatky neboli vždy rodinnou záležitosťou, v počiatkoch skôr išlo o sviatok, kedy bohatí dopriavali chudobným a deťom.
Vianoce sa ako deň narodenia Ježiša začali oslavovať vo 4. storočí. Dátum 25. december bol vybraný aj preto, aby sa prekryli pohanské sviatky. Pravoslávne cirkvi oslavujú Vianoce 6. januára podľa juliánskeho kalendára. V minulosti boli Vianoce v niektorých oblastiach, napríklad v Bostone, dokonca zakázané kvôli ich extravagantnosti a nedostatku biblického podkladu. Po roku 1948 sa u nás Vianoce oslavovali ako sviatky zimy a Ježiška nahradil sovietsky Dedo Mráz.
Origins of Christmas | History
Neexistuje jedna správna a pravdivá interpretácia Vianoc. Vianoce sú jedným z najglobálnejších sviatkov a menia sa v čase aj priestore. Pôvodný význam Vianoc sa spája s narodením Ježiša, ktorého príchod sa stal významným pre kresťanov po celom svete. Dôležité je jeho posolstvo o Božej blízkosti k ľuďom.