Počiatky osídlenia a založenie mesta
Myjava bola založená v roku 1586 a pôvodne ju osídlili obyvatelia utekajúci pred Turkami z južných častí dnešného Slovenska. Už predtým existoval na území dnešnej Myjavy majer Myjava, prvýkrát písomne zmienený v roku 1436. Jeho vlastník, čachtický feudál František Nádašdy, si však chránil poľnohospodársku pôdu v jeho okolí. Preto prvá dedina Myjava vznikla severnejšie, v pásme hôr na území dnešnej Starej Myjavy.
Hodnoverným dokladom o založení je rukopis Daniela Krmana "Pro memoria", kde zaznamenal: „Mijava založená byla mezi horami leta Páne 1586“. Rovnaký rok založenia uviedol aj na kamennej doske na dnešnom myjavskom rímskokatolíckom kostole. Samotný názov Myjava pôvodne patril rieke, o ktorej najstaršia písomná zmienka pochádza z rokov 1262 a 1270. Pomenovanie rieky súviselo s erozno-vymývacím vplyvom na okolie.
Rozvoj osídlenia a kopaničiarska kolonizácia
Príliv utečencov do kraja bol väčší, ako mohlo uživiť územie v hornej časti Starej Myjavy. Noví osadníci začali vytvárať klčoviská aj na vzdialenejších územiach, kde vznikali tzv. kopanice. Spočiatku to bola len skultivovaná pôda, ale sťažujúci sa prístup k nej viedol k budovaniu sezónnych obydlí a hospodárskych stavieb. S rastúcim počtom prisťahovalcov a nových generácií sa dočasné obydlia menili na trvalé, čím sa okolo dediny Myjava začalo formovať rozptýlené kopaničiarske osídlenie.
Pokračujúci rozvoj kopaníc podnietila ďalšia prisťahovalecká vlna, známa ako valašská kolonizácia. Do oblasti Myjavy prichádzalo obyvateľstvo zo severného Slovenska, najmä z Oravskej a Trenčianskej stolice. Kým prví osadníci sa vyznali v obrábaní pôdy, prisťahovalci z druhej vlny priniesli znalosti z chovu dobytka, najmä oviec. To sa prejavilo v rozvoji remesiel spojených so spracovaním ovčej vlny a v odievaní miestnych obyvateľov.
Náboženské nepokoje a protihabsburské povstania
Príchod "valašských horniakov" priniesol aj znalosť používania strelných zbraní. Tieto vedomosti zohrali úlohu v roku 1621, keď sa Myjavčania pridali k povstalcom Gabriela Bethléna v obrane svojej evanjelickej viery. V odvete bola Myjava vyrabovaná, sčasti vypálená a prišlo o život 80 obyvateľov. Bola to prvá revolučná akcia Myjavčanov, ktorá sa dostala do histórie v podobe piesne "Myjava a Kozáci", publikovanej Jánom Kollárom.
V polovici 17. storočia sa menili vlastnícke pomery na Čachtickom panstve, čo ovplyvnilo aj postup osídľovania Myjavskej pahorkatiny. Prisťahovalecký prúd valašskej kolonizácie pokračoval, čo viedlo k rozvoju osídlenia v blízkosti majera Myjava a k intenzívnejšiemu osídľovaniu južných svahov Bielych Karpát. Tým sa eliminovali nároky Moravy a Strážnického panstva na toto územie a dotváral sa vejár kopaníc.
Tento rozsiahly sídelný útvar dostal v prvej polovici 17. storočia v latinsky písanom zemepise pomenovanie Magna Miava, čiže Veľká Myjava. Odvtedy Myjavu vnímali nielen ako obec, ale aj ako kraj, pre ktorý sa začalo používať spojenie "na Myjave".
Ďalší rozvoj Myjavy poznačili náboženské nepokoje a účasť Myjavčanov v protihabsburských povstaniach. V roku 1646, po povstaní Juraja Rákociho, Myjava získala v rámci Lineckého mieru náboženský ochranný list. Avšak po prijatí katolíckej viery Františkom Nádašdym ml. sa situácia opäť zmenila.
Myjava zažila ďalšiu pohromu v roku 1663, keď ju turecko-tatárske vojsko trikrát vyrabovalo, vypálilo a odvlieklo alebo usmrtilo 707 obyvateľov. Nová vlna rekatolizácie, spojená s odoberaním evanjelických kostolov, nastala po Wesselényiho sprisahaní (1671 - 1681). Táto perzekúcia zasiahla aj senickú a turolúcku vzburu, ktorá bola kruto potlačená, pričom 12 Turolúčanov skončilo na šibeniciach.
Odpoveďou na teror bolo sústreďovanie prenasledovaných odbojníkov na myjavských kopaniciach a prepadávanie predstaviteľov feudálno-cirkevnej moci. V roku 1704 sa obyvatelia kraja pripojili k povstaniu Františka Rákociho II., za čo bola Myjava štyrikrát vyrabovaná a vypálená. Tunajší kňaz Daniel Krman sa zachránil útekom a neskôr bol zvolený za evanjelického superintendenta. Po Satmárskom mieri v roku 1711 sa Krman vrátil na Myjavu, ktorá sa stala sídlom biskupa. Dokončil nový chrám a preniesol sídlo obce z pôvodnej Starej Myjavy na územie dnešného mesta.
Obdobie osvietenstva a národného obrodenia
Po povstaní Františka Rákociho II. bola Myjava rozvrátená, čo viedlo k migrácii jej obyvateľov do južných oblastí Slovenska, Vojvodiny a Maďarska. V týchto oblastiach sa dodnes zachovalo myjavské nárečie.
Vďaka Danielovi Krmanovi na Myjave vznikli tri nové cechy - ševcovský, tkáčsky a mäsiarsky. Zároveň boli položené základy najvýznamnejšieho myjavského remesla - pytlikárstva, výroby osievacích mechov pre mlyny, ktoré malo odbyt na celom území Rakúsko-Uhorska.
V roku 1729 však opäť zosilnela rekatolizácia. Daniel Krman bol obvinený zo vzbury a cisár Karol VI. ho doživotne uväznil. Po jeho smrti jezuiti vyhlásili, že na smrteľnej posteli konvertoval na ich vieru, a pochovali ho s veľkou pompou v bratislavskom Dóme sv. Martina.
V roku 1731 vrchnosti definitívne odobrali myjavský kostol evanjelikom a zakázali tunajšiu evanjelickú cirkev. Nepomohli ani príhovory zahraničných panovníkov. Cisár Karol VI. a Mária Terézia zostali voči Myjavčanom neoblomní.
Takmer dvestoročný náboženský útlak skončil až nástupom cisára Jozefa II. Vďaka jeho reformám a Tolerančnému patentu si Myjavčania obnovili evanjelickú cirkev a v roku 1785 postavili nový evanjelický chrám.
V rovnakom čase sa uskutočnilo prvé sčítanie ľudu v Uhorsku. Na Myjave žilo 8387 obyvateľov, čím sa stala štvrtou najľudnatejšou obcou na území dnešného Slovenska.
V 40. rokoch 19. storočia sa kraj Myjavskej pahorkatiny stal jedným z najvýznamnejších centier slovenského národného hnutia. Keď sa vláda v Pešti postavila proti tomuto úsiliu, pod vedením J. M. Hurbana, Ľ. Štúra a M. M. Hodžu sa vo Viedni utvoril dobrovoľnícky zbor, ktorý prekročil hranice Uhorska. Myjava a okolitý kraj sa stal centrom prvého Slovenského povstania.
19. september 1848 bol historickým dňom, kedy na verejnom zhromaždení ľudu na Myjave bola oficiálne vyhlásená Slovenská národná rada za predstaviteľku politickej a vojenskej moci Slovákov. Povstanie pokračovalo na Brezovej pod Bradlom, avšak taktizovanie Viedne a nedostatočná výzbroj povstalcov spôsobili, že museli ustúpiť. Poslednú bitku vybojovali na Myjave, pri kopanici Klasovitý, 28. septembra 1848.
Vysťahovalectvo a rozvoj v 19. a 20. storočí
Úpadok remesiel, neriešené sociálne otázky a preľudnenosť myjavského chotára priniesli novú kapitolu dejín - vysťahovalectvo do zámoria. Od roku 1890 sa stovky mladých Myjavčanov a celých rodín usídľovali v mestách na východnom pobreží USA alebo na farmách v Severnej Dakote a Texase. Najväčším strediskom tunajších vysťahovalcov sa stalo mestečko Little Falls v štáte New York, ktoré dostalo prezývku „Druhá Myjava“.
Koncom 19. storočia začal z USA prúdiť na Myjavu oživujúci kapitál, prostredníctvom ktorého sa zadlžené majetky opäť dostávali do rúk pôvodných vlastníkov. S prosperitou začala rásť aj Myjavská banka, založená v roku 1886.
Začiatkom 20. storočia sa vystupňoval národnostný útlak v Uhorsku, ktorý obzvlášť intenzívne dopadol na národne uvedomené obyvateľstvo Myjavskej pahorkatiny. Na samotnej Myjave to viedlo k zomknutiu národovcov. V roku 1901 sa pravotár Ján Valášek, ujo M. R. Štefánika, stal poslancom uhorského snemu, no zároveň bol za „predvolebné poburovanie“ na rok uväznený.
Obecné voľby v roku 1905 mali horší koniec, keď žandári zastrelili Jána Dugáčka a ťažko zranili Štefana Nemčeka. Najväčšie volebné podvody a zastrašovanie sa udiali pri snemových voľbách v roku 1906 vo vrbovskom volebnom okrese.
Prvá svetová vojna poznačila Myjavu hospodársky a mimoriadne veľkými stratami na životoch 286 mužov. Myjavčania mali tiež najväčšie zastúpenie v légach, ktoré sa pričinili o vznik Československej republiky. Významnú úlohu pri ich organizovaní a finančnej podpore zohrali aj myjavskí rodáci v USA.
Milan Rastislav Štefánik, ktorý mal po matke myjavské korene, pôsobil v Národnej rade československej v Paríži. Myjavskí rodáci JUDr. Ivan Markovič a kapitán Pavel Varsik pôsobili ako tajomník a vojenský referent v prvom správnom orgáne pre Slovensko.
Povojnových mierových rokovaní a tvorby Trianonskej zmluvy sa zúčastnil aj myjavský rodák JUDr. Ivan Krno, synovec M. R. Štefánika. Mladšia myjavská generácia pod velením poručíka Štefana Kočvaru vytvorila Pluk Slovenskej slobody, ktorý sa zapojil do oslobodzovania Slovenska.
V roku 1919 Národné zhromaždenie rozhodlo, že strategické železničné spojenie medzi Moravou a Slovenskom povedie aj severnou časťou Myjavskej pahorkatiny. Myjava sa mala stať železničným uzlom.
V roku 1935 sa na Myjave uskutočnili najväčšie vojenské manévre v dovtedajšej histórii Československa. Myjava sa stala sídlom veliaceho štábu, čo odrážalo jej strategický význam v kontexte možného nemeckého útoku.
Myjava v druhej polovici 20. storočia a súčasnosť
V roku 1937 sa začalo s výrobou armatúr, ktoré sa stali typickým produktom pre Myjavu. "Slovenská armatúrka Myjava" sa stala hlavným zamestnávateľom v okolí.
Po druhej svetovej vojne došlo k prestavbe mesta. V roku 1955 vznikli nové obce Brestovec, Stará Myjava, Poriadie, Rudník, Jablonka a Polianka. Mesto Myjava stratilo sídlo okresu a stalo sa súčasťou okresu Senica.
V roku 1980 došlo k zlúčeniu mesta s obcou Turá Lúka. V roku 1996 si Myjava opätovne získala postavenie okresného mesta.
K 31. decembru 2012 žilo v Myjave 11 893 obyvateľov. Mesto vykazuje demograficky degresívny vývoj s klesajúcou tendenciou počtu obyvateľov.
V Múzeu Slovenských národných rád v Myjave sa nachádza expozícia dokumentujúca históriu Slovenských národných rád a dejiny podbradlansko-podjavorinského regiónu.
Myjavská Cimbalovka vznikla v roku 1992 a jej repertoár tvoria piesne z Kopaničiarskeho kraja, ale aj z iných regiónov Slovenska. Folklórny súbor Kopaničiar je dlhoročným šíriteľom myjavského folklóru.
V roku 2026 si mesto Myjava pripomenie 440. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti bola vyhlásená súťaž na nové logo mesta.
Myjava je neoddeliteľnou súčasťou slovenských dejín, najmä v kontexte Slovenského národného povstania a vzniku Československej republiky. Mesto si pripomína významné udalosti prostredníctvom rôznych kultúrnych a spomienkových podujatí.
Geografické a prírodné charakteristiky
Mesto Myjava leží v centrálnej časti Myjavskej pahorkatiny, na nive rieky Myjava a jej prítokov. Susedí s Chvojnickou pahorkatinou, Borskou nížinou, Malými Karpatmi, Považským podolím a Bielymi Karpatmi.
Z geomorfologického hľadiska sa kataster mesta Myjava spolu s mestskou časťou Turá Lúka nachádza v provincii Západné Karpaty a v oblasti Slovensko-moravské Karpaty. Najväčšiu časť územia zaberá Myjavská pahorkatina.
Katastrálne územie je veľmi pestré z hľadiska pôdneho krytu. Nachádzajú sa tu nivné pôdy, fluvizeme, melanické pôdy (rendziny a pararendziny) a hnedé pôdy (kambizeme).
Klimaticky patrí katastrálne územie do mierne teplej klimatickej oblasti s horskou klímou. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8 °C. Počet dní s teplotami nad 0 °C je v nižších polohách 295, vo vyšších polohách 280 dní.
V katastrálnom území prevláda severné až severozápadné prúdenie vetrov. Priemerná maximálna rýchlosť vetrov dosahuje 60 km/h, v nárazoch 120 - 150 km/h.
Zrážková činnosť je charakteristická pre mierne vlhkú oblasť s ročným úhrnom zrážok 650 až 700 mm. Maximum zrážok je v mesiacoch jún a júl. Uzavretosť Myjavskej pahorkatiny a Bielych Karpát spôsobuje horský dažďový charakter.
Z nerastných surovín sa v katastrálnom území vyskytujú stavebný kameň, štrkopiesky a tehliarske suroviny.
Významné osobnosti a pamiatky
Daniel Krman - kňaz, spisovateľ a biskup, ktorý sa zaslúžil o vybudovanie pôvodného evanjelického kostola a podporil vznik nových cechov.
Ján Valášek - Mydlár - národovec, ktorý viedol deputáciu do Viedne na podporu národných výdobytkov.
Jozef M. Hurban, Ľudovít V. Štúr, Michal M. Hodža - osobnosti slovenského národného obrodenia, ktorí stáli na čele Slovenského národného povstania.
Milan Rastislav Štefánik - generál, politik a diplomat, ktorý mal myjavské korene.
Ján Bradáč - prvý myjavský múzejník, zberateľ a dokumentátor.
Významné pamiatky:
- Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa - pôvodne evanjelický kostol postavený v rokoch 1697 - 1729, neskôr odovzdaný katolíckym veriacim.
- Evanjelický kostol - jednoloďová barokovo-klasicistická stavba z rokov 1784 - 1785, postavený po skončení náboženského útlaku.
- Pamätník M. R. Štefánika - kubistická architektúra s reliéfmi a bustou generála z roku 1921.
- Pamätný dom pani Koléniovej - v súčasnosti Múzeum Slovenských národných rád, kde v roku 1848 sídlila Slovenská národná rada.
- Gazdovský dvor v Turá Lúka - stála expozícia typickej kopaničiarskej usadlosti z konca 19. storočia.