Fašiangy sú obdobím radosti, veselosti a bujarých osláv, ktoré predchádzajú dlhému pôstu. Pre deti je to čas plný masiek, zábavy a, samozrejme, aj špeciálnych riekaniek a vinšov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto tradície. Tieto verše nielenže prinášajú smiech a zábavu, ale zároveň deťom približujú ľudové zvyky a udržiavajú pri živote bohaté kultúrne dedičstvo.
Tradícia fašiangových vinšov a kolied
Počas fašiangov sa zachovali mnohé obyčaje, pri ktorých deti a žiaci chodili po domácnostiach, vinšovali a za to dostávali rôzne dary. Tieto vinše sú často spojené s cirkevnými sviatkami alebo jednoducho oslavujú hojnosť a radosť.
Vinše spojené so svätým Blažejom
Deň svätého Blažeja, ktorý pripadá na 3. februára, je tradične spojený s vinšovaním. V minulosti v tento deň žiaci obchádzali domy, podobne ako koledníci, a pripomínali si pamätný deň svätého Blažeja. Dostávali za to odmeny, ktoré im mali „nahradiť stratu“ z pôstneho obdobia.
Napríklad jeden z vinšov z Kostolného hovorí:
„Na svätého Blažeja má ísť furman zo dvora,
Na svätého Blažeja pamiatka sa činí,
tomu sa to oznamuje, kto o tom nevie.“
Iný vinš pripomína biskupa Blažeja, ktorý:
„...horlivým biskupom bol v meste Cesareje.
Evanjelium kázal, Krista smelo vyznával
pred dobrými, zlými, ukrutnými tyranmi.“
Žiaci sa často predstavovali ako „školskí husári“, ktorí nepotrebujú šable, lebo bojujú s knižkami. Prosili o štedré dary:
„Na Blažeja veľmi málo sme dostali,
sotva sme halušky čím omastiť mali,
a tak sa dúfame, že nám tú stratu nahradíte,
keď žiakov svojich odmeníte.
My vďačne berieme i nielen slaninu,
ale i podrebria, sadla, šoldrovinu,
ba áno, do nášho malého košíčka
udeľte nám zo dve alebo tri vajíčka.
S tým si, verte, naskrze nič nezúbožíte,
ale žiakov, žiačky pekne odmeníte.
Vyzískate si tiež u Boha odplatu
a raz v nebesiach budete plesať.“
Fašiangy Turíce
Vinše o štedrosti a hojnosti
Mnohé fašiangové vinše sú prepletené žiadosťami o jedlo a vyjadrením nádeje na bohatú úrodu. Obľúbeným motívom je kocúr na slanine alebo na komíne, ktorý symbolizuje hojnosť a túžbu po dobrotách.
Typickým príkladom je riekanka, ktorá sa zachovala v rôznych obmenách:
„Ej, tam hore na komíne, sedí kocúr na slanine,
choďte že ho dolu zohnať, aj my si sami odrežeme.
Naša kapsa úbohá, všetko berie, čo Boh dá,
aj slaninu, aj rebrá, aj vajíčka do sotra.“
Z Hontu pochádza vinš, ktorý takisto zdôrazňuje prosbu o dary:
„Prosím pekne, ponížene, dajte dary z vašej zeme,
zrnca, vajce i kapusty, z ktorých máte iste dosť.
Pánboh zaplať a viac nakladajte.
Zbohom ostávajte a sa nehnevajte,
že sme vzali, čo ste nám dali.“
A z Dolného Nričova je známa aj vtipná hrozba:
„Máte kočky na slanine, choďte si ich zohnať a nám kus odrezať.
Ak nám málo odrežete, hlboko sa porežete - budete banovať.
A tá kapsa úbohá, všetko berie, čo Boh dá, i slaninu i rebrá,
i tie babské ohreblá. Za slaninu Boh zaplať, a za rebrá ešte viac.“
Vinše spojené so svätým Gregorom
Podobne ako svätý Blažej, aj svätý Gregor (12. marec) je v tradičných vinšoch spájaný so školákmi a ich verbovaním do školy. Hoci jeho sviatok spadá už po fašiangoch, niektoré vinše, ktoré sa spievajú v období okolo fašiangov, sa ho dotýkajú, čo poukazuje na prepojenosť ľudových zvykov a ich širšieho kontextu.
Z Chrestomatie je známy vinš:
„Nastal deň Gregora, slávneho doktora, preceptora,
ktorý dietky miloval, do školy verboval, vyučoval.
I my z Božej vôle vyšli sme zo školy v túto chvíľu,
aby sme verbovali, do školy volali k tomu cieľu.
Dajte nám synáčika, vrátime vám žiačika i speváčika,
dajte nám dcérku, vrátime vám žiačku i speváčku!“
Zo Sebechlieb pochádza podobný verš, ktorý zdôrazňuje dôležitosť vzdelania:
„Učiteľa veľkého, Gregora svätého, slávime my žiaci malí na pamiatku jeho.
Kto svoje dietky miluje, vedúc ich k dobrému, nech si dá žiačika do školy, nech sa učí tomu.
Ak nám žiaka nedáte, na papier nám dajte,
s jedným grošom alebo s dvoma málo zúbožíte, s jedným vajcom alebo s dvoma žiaka vymeníte.“
A z Moravských Lieskoviec sa pripája výzva matkám:
„Nastal dnes deň Gregora, slávneho doktora. On dietky miloval, do školy verboval, vyučoval.
Pretože ty milá matka, daj nám svoje dieťatko, nebožiatko,
nech sa učí pilne, umeniu literárnemu.“
Veselé riekanky o tanci a fašiangových pochúťkach
Fašiangy sú tiež časom veselých tancov a hodovania. Deti sa často tešia na tradičné jedlá, ako sú halušky alebo šúlance, čo sa odráža aj v ich riekankách.
Z Bobrovca pochádza riekanka plná hravosti a odvahy:
„Poza bučky, poza peň, stíhal som ju celý deň,
dostihol ju pri bučku, vzal jej prsteň obrúčku.
Poza bučky poza pňa, neboj sa ty dievča mňa.
Čo by som sa mala báť, nemáš ešte ani giat.
Štyri kozy, piaty cap, kto vyskočí, bude chlap.
Ja som taký zurvalec, čo vyskočím na palec.“
Riekanky z Liptova a Horehronia zas oslavujú obľúbené jedlá:
„Vtedy deti vyskakujú, keď halušky v hrnci čujú.
Ešte lepšie keď rezance, do povaly, keď šúlance.
Nechceme my opekance, ani lokšu, nie rezance.
Verte, mamko, len šúlance nech sme tučné ako škorce.
Bryndze hodne obetujte a škvarky tiež nešetrite.
Každému nadeľte misku. Nech sa rovná lánu žitka.“
A tam dole v tej doline sejú mak, také hlavy - ako kravy, to je tak.
A tam hore v tej doline sejú hrach také struky - ako ruky, to je strach!
A s maskou von utekaj, bude z teba dobrý turoň.
Kreatívne fašiangové aktivity pre deti
Okrem spevu a recitovania vinšov sú fašiangy ideálnym časom aj na rôzne kreatívne aktivity.
Omaľovánky postavičiek v rôznych kostýmoch sú ideálne na detský karneval a môžu sa využiť na mnohé spôsoby. Aktivity zamerané na precvičenie strihania, lepenia, rozlišovania farieb a tvarov sú skvelé prostredníctvom výroby fašiangových škrabošiek. Tieto "DIY" (Do It Yourself) projekty od kreatívnych rodičov môžu deťom pomôcť rozvíjať jemnú motoriku a umelecké cítenie.
Veselé pamätné listy pre deti na pamiatku na ich fašiangový karneval v materskej škole sú pekným suvenírom z tohto radostného obdobia.
Nezabudnite, že najdôležitejšie je užiť si sviatky v kruhu rodiny a priateľov. Veselé fašiangy!