Spracovanie vyučovacej hodiny a inovatívne nápady

Metódy na efektívne ukončenie vyučovacej hodiny a zisťovanie vedomostí

Okrem samotného priebehu vyučovacej hodiny je podstatný aj jej záver. Na bežné zisťovanie toho, čo sa žiaci naučili, sa používajú testy, písomky a ústne skúšanie. Vďaka tomu väčšinou učiteľ zistí, čo žiaci vedia, či nevedia, a čo je potrebné ešte raz vysvetliť. Testovanie vedomostí žiakov však často prichádza neskôr, väčšinou po prebratí celého tematického celku. Ako teda zistiť priebežne, či žiaci chápu učivo alebo ako sa na hodine cítili? Môžete na to využiť rôzne aktivity. Nezabudnite si vymedziť na takéto opakovanie aspoň 7 - 10 minút.

Praktické aktivity na opakovanie a preverenie pochopenia

Reťazové skúšanie

Pred tabuľu príde napríklad päť žiakov. Do skúšania učiteľ nezasahuje. Prvý žiak dá otázku druhému. Ten odpovie na ňu. Keď odpovie, dá otázku tretiemu. A tak sa v skúšaní stále pokračuje.

Vzájomné skúšanie skupín

Ďalšou aktivitou môže byť vzájomné skúšanie skupín. Učiteľ rozdelí žiakov do skupín. Za určitý časový limit si každá skupina pre inú skupinu pripraví niekoľko otázok z preberaného učiva.

Trieda skúša žiaka

Pri tejto aktivite trieda skúša žiaka. Toto skúšanie prebieha tak, že jeden žiak príde pred tabuľu a ostatní žiaci mu dávajú otázky z učiva, s ktorým sa zoznámili na vyučovaní. Žiaci majú zavreté knihy aj zošity.

Zhrnutie informácií v skupine

Učiteľ rozdelí žiakov do skupín. Každá skupina napíše na papier všetko, čo si zapamätali z hodiny. Po uplynutí časového limitu svoje poznámky prečítajú pred triedou. Takto učiteľ veľmi rýchlo zistí, čo si žiaci zapamätali, a tým, že poznámky z učiva sú niekoľkokrát za sebou čítané, si to ešte viac zopakujú.

Jedno slovo, jedna veta

Učiteľ rozdá žiakom malý papierik, na ktorý napíšu jedno slovo alebo vetu, ktorá ich najviac z učiva zaujala. Po napísaní učiteľ na základe časových možností vyvolá niekoľko žiakov, vyzve ich, aby prečítali, čo napísali, a aby to zároveň vysvetlili. Druhá možnosť spočíva v tom, že žiaci napíšu, čomu nerozumeli.

Voľné písanie

Povedzte žiakom, aby za určitý čas napísali do zošita všetko, čo si zapamätali z hodiny. Občas si môžete zošity pozbierať a prečítať, čo napísali. Ak máte menej času, povedzte aspoň niekoľkým žiakom, aby svoje vety prečítali nahlas.

Skúšanie v kruhu

Všetci žiaci sa postavia do kruhu. Prvý dá otázku druhému. Ten zodpovie a dá otázku tretiemu.

Vyber si otázku

Pri tejto aktivite si učiteľ vopred pripraví otázky z učiva, ktoré na hodine vysvetľoval. Každý žiak si vytiahne jednu otázku a pokúsi sa na ňu odpovedať. Ak máte viac času, môžete žiakov rozdeliť do skupín a povedať im, aby pripravili pracovný list s otázkami, ktoré súvisia s preberaným učivom. Na začiatku ďalšej vyučovacej hodiny si skupiny pracovné listy medzi sebou vymenia a odpovedajú na otázky.

Kartičky s nápisom ÁNO - NIE

Ak máte na konci hodiny veľmi málo času, môžete využiť vopred pripravené kartičky, ktoré majú žiaci po celý školský rok umiestnené v zošite.

Príklad spracovania vyučovacej hodiny: Dejepis - Svetové vojny

Nasledujúci príklad detailne opisuje metodiku spracovania vyučovacích hodín dejepisu pre 3. ročník, zameraných na formovanie mocenských blokov a priebeh Prvej svetovej vojny.

Hodina 1: Formovanie mocenských blokov pred Prvou svetovou vojnou

Ciele hodiny

• Žiak vie, že pred Prvou svetovou vojnou sa sformovali dva mocenské spolky (Trojspolok a Trojdohoda), ktorých existencia zasiahla do všetkých sfér ľudskej spoločnosti.
• Žiak pozná dôvody vytvárania mocenských blokov.
• Žiak vie, že Nemecko a Rakúsko-Uhorsko sformovali v roku 1879 Dvojspolok.
• Žiak vie, že Dvojspolok zabezpečoval vzájomnú pomoc v prípade vojny s Ruskom.
• Žiak pozná dôvody vzniku Dvojspolku (zhoršenie vzťahov medzi Ruskom a Nemeckom; vyostrenie rusko-rakúskych vzťahov na Balkáne).
• Žiak pozná dôvody pristúpenia Talianska k Dvojspolku (obsadenie Tuniska Francúzskom - vytvorenie Trojspolku).
• Žiak vie, že v roku 1892 bola podpísaná tajná zmluva medzi Francúzskom a Ruskom.
• Žiak vie vysvetliť dôvody uzatvorenia dohody medzi Francúzskom a Ruskom.
• Žiak vie, že po uzavretí „srdečnej dohody“ sa Veľká Británia zriekla „politiky izolácie“.
• Žiak vie, prečo Veľká Británia uzatvorila dohodu s Francúzskom (zhoršenie vzťahov medzi Veľkou Britániou a Nemeckom - rozvoj nemeckého hospodárstva, začiatok výstavby tzv. Bagdadskej železnice, budovanie nemeckej námornej flotily).
• Žiak vie, že v roku 1907 podpísali spojeneckú zmluvu Veľká Británia s Ruskom.
• Žiak pozná dôvody uzatvorenia dohody (vymedzenie záujmov v mimoeurópskych oblastiach - v Ázii).
• Žiak vie, že mocenské spolky Dohoda (Veľká Británia, Rusko a Francúzsko) a Trojspolok (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko) ovplyvňovali politiku na začiatku 20. storočia.

Príprava a motivácia

Hodina začne slovným oboznámením žiakov s cieľom a štruktúrou hodiny. Ako pomôcky budú slúžiť učebnica, meotar a fólie s mapami zobrazujúcimi európske spolky a dohody, ako aj Európu pred Prvou svetovou vojnou. Následne sa uskutoční motivačný rozhovor s hromadným ústnym opakovaním učiva z minulej hodiny, ktoré sa týkalo udalostí ako Anexia Bosny a Hercegoviny, prvá balkánska vojna, druhá balkánska vojna a albánska kríza. Žiakom budú položené otázky na vyvolanie predchádzajúcich skúseností a poznatkov:

• Aké boli príčiny anexie Bosny a Hercegoviny?
• Ako sa k anexii stavali európske mocnosti?
• Kedy vypukla prvá balkánska vojna?
• Aké boli ciele vojny? Ktoré štáty tvorili koalíciu balkánskych štátov?
• Prečo a kedy vypukla druhá balkánska vojna?
• Prečo a kedy vypukla albánska kríza?
• Ako reagovalo Rakúsko na vstup srbských vojsk do Albánska?

Po zodpovedaní týchto otázok učiteľ prejde k téme hodiny: „formovanie mocenských blokov v Európe“. Žiaci sa zamyslia, prečo sa v Európe začali formovať mocenské spolky, pričom ich učiteľ navedie prostredníctvom poznatkov z minulých hodín, týkajúcich sa situácie po Berlínskom kongrese a správania Nemecka voči ostatným štátom.

Expozičná časť: Vznik Dvojspolku a Trojspolku

V tejto fáze sa žiaci oboznámia s novými informáciami. Medzinárodné vzťahy v období nástupu imperializmu sa značne vyostrili v dôsledku nerovnomerného vývoja krajín. Po štátnom zjednotení v Nemecku (1871) došlo k dynamickému rozvoju národného hospodárstva a priemyslu, čím sa Nemecko stalo druhou najsilnejšou priemyselnou mocnosťou. Nemecká rozpínavosť, podnietená nedostatkom kolónií, viedla k boju o nové rozdelenie sveta, čo sa nepáčilo Veľkej Británii, Francúzsku (žiadajúcemu návrat Alsaska a Lotrinska) a Rusku (usilujúcemu o vplyv na Balkáne a v Ázii). Rakúsko-Uhorsko tiež chcelo ovládnuť Balkán.

V reakcii na tieto zmeny sa začali vytvárať politicko-vojenské zoskupenia. Ako prvý vznikol 7. októbra 1879 vo Viedni Dvojspolok, tajná zmluva medzi Rakúsko-Uhorskom a Nemeckom, ktorá vymedzovala vzájomnú vojenskú pomoc v prípade konfliktu s Ruskom. Dôvodom vzniku bola nespokojnosť Ruska so závermi Berlínskeho kongresu a zhoršenie vzťahov s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom.

V roku 1882 sa k Dvojspolku pripojilo Taliansko, čím sa sformoval Trojspolok. Dôvodom pre Taliansko bolo zhoršenie vzťahov s Francúzskom po obsadení Tuniska. Následne sa v roku 1883 k Trojspolku voľne pripojilo aj Rumunsko. Učiteľ so žiakmi spoločne prediskutujú mapu „Európske spolky a dohody“, aby si študenti vizuálne upevnili preberané učivo.

Hodina 2: Prvá svetová vojna - Príčiny a priebeh

Ciele hodiny

• Žiak vie, že Prvá svetová vojna bola svetovým konfliktom, ktorý vo svete vyvolal ďalekosiahle politické, hospodárske, územné, národnostné a kultúrno-spoločenské premeny (zasiahla takmer všetky oblasti ľudského života).

Motivácia a opakovanie

Hodina začne slovným oboznámením žiakov s cieľom a štruktúrou. Učiteľ začne motivačným rozhovorom - hromadným ústnym opakovaním učiva z minulej hodiny o Svete na prahu 20. storočia, pričom bude klásť otázky na vyvolanie predchádzajúcich skúseností a poznatkov:

• Aké vojensko-politické spolky vznikli na prelome 20. storočia?
• Ktoré štáty ich tvorili a aký mali význam? (Spoločne sa pozrie fólia so zaznačenými krajinami.)
• Čo výrazne ovplyvnilo život spoločnosti na začiatku 20. storočia? Čo začalo ovplyvňovať život človeka?
• Čo rozumiete pod pojmom politika militarizmu?

Po zodpovedaní týchto otázok učiteľ prejde k téme hodiny: „Prvá svetová vojna“ a jej príčiny. Žiakov navedie prostredníctvom poznatkov z minulých hodín otázkami: Aká bola situácia na Balkáne? Ako sa „správalo“ Nemecko na začiatku 20. storočia?

Expozičná časť: Od atentátu k zákopovej vojne

V tejto fáze sa žiaci oboznámia s novými informáciami prostredníctvom aktivizujúcich otázok a názorných pomôcok, ako sú obrázky týkajúce sa Prvej svetovej vojny a fólie s mapami bitiek pri Verdune a Somme. Učiteľ vyzve žiakov, aby si otvorili zošity a učebnice na strane 15. Pripomenie, že európske mocnosti boli na začiatku 20. storočia rozdelené do dvoch táborov: Trojspolok a Dohoda. Zdôrazní, že akýkoľvek incident mohol narušiť mier, a že trikrát sa ho podarilo zažehnať (konflikty o Maroko, anexia Bosny a Hercegoviny, Balkánske vojny).

Rakúsko-Uhorsko a Nemecko mali záujem na zväčšovaní územia a zbrojení. Nemecké vládnuce kruhy hľadali zámienku na vojnu, ktorá by maskovala ich agresívne ciele. Túto zámienku našli v lete 1914. „Vojna je predovšetkým biologickou nevyhnutnosťou, regulátorom v živote ľudstva, bez ktorého sa nedá zaobísť, bez vojen musí dôjsť k nezdravému vývoju...“ Zámienkou bol atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este, ktorý spáchal Gavrilo Princip 28. júna 1914. Nemecko, vystupujúc ako spojenec Rakúsko-Uhorska, ho využilo. Rakúsko-Uhorsko dalo Srbsku ultimátum, ktoré viedlo k vyhláseniu vojny 28. júla 1914.

Následne sa spustila reťazová reakcia mobilizácií a vypovedania vojen. Rusko sa postavilo na obranu Srbska, Nemecko vypovedalo vojnu Rusku (1. augusta 1914) a Francúzsku (3. augusta). Anglicko vstúpilo do vojny 4. augusta 1914, pridalo sa aj Japonsko. Na strane Trojspolku vstúpilo do vojny Turecko. Vojna nadobudla svetové rozmery, proti sebe stáli Centrálne mocnosti (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Turecko a Bulharsko) a Dohoda (Anglicko, Francúzsko, Rusko, Taliansko a USA). Bojovalo sa na južnom, východnom a západnom fronte.

Nemecký generálny štáb vypracoval plán tzv. bleskovej vojny - Blitzkrieg, ktorý predpokladal rýchly útok cez Belgicko na Francúzsko, predtým ako Rusko zmobilizuje svoju armádu. Schlieffenov plán však prekazila Veľká Británia, ktorá vyhlásila Nemecku vojnu po napadnutí neutrálneho Belgicka. Boje na západnom fronte začali bleskovým útokom Nemecka proti Francúzsku, ale pri rieke Marne sa francúzskej armáde podarilo Nemcov zdržať. Z rýchlej vojny sa stala zákopová vojna. V roku 1915 sa odohrala bitka pri Ypres, kde boli prvýkrát použité chemické zbrane. V roku 1916 prebehli ďalšie významné bitky na západnom fronte - pri Verdune (Francúzi ubránili západný front) a na Somme (najkrvavejšia bitka Prvej svetovej vojny s 1,3 milióna mŕtvych vojakov).

Tieto bitky si spoločne žiaci prezrú na fólii s vyznačenými oddielmi armád a ich ofenzívami, čo im poskytne vizuálnu prestávku od písania. Hoci vojna začala na Balkáne, jej rozhodujúce boje sa odohrávali na západnom a východnom fronte. Na južnom fronte bojovalo Rakúsko-Uhorsko proti Srbsku (s podporou Nemecka a Ruska pre Srbov). Belehrad padol do rakúskych rúk v októbri 1915. Rakúsko-Uhorsko bojovalo aj proti Taliansku, ktoré si robilo nároky na južné Tirolsko. Dohoda bojovala proti Turecku, ktoré nepovolilo zásobovanie cez svoje územie. Aj na Balkáne sa rozvinula zdĺhavá zákopová vojna.

Na východnom fronte sa Ruské vojská snažili preniknúť do Rakúsko-Uhorska. Koncom roka 1914 obsadili niekoľko východoslovenských miest, ako sú Bardejov, Svidník, Stropkov, Snina, Humenné, Medzilaborce. Ruská armáda však čoskoro stroskotala a ustúpila, pričom nezaznamenala žiadny veľký úspech (neúspešné bitky pri Tannenbergu a Mazurských poliach). Vrcholom ruského úsilia bola tzv. Brusilovova ofenzíva v roku 1916, ktorá spôsobila veľké straty rakúsko-uhorskej armáde. Vstup Rumunska do vojny v auguste 1916 vyústil do jeho rýchlej porážky a obsadenia nemeckými a bulharskými silami.

Vo vojne sa používali rozličné zbrane, ako napríklad ďalekonosné strely, ručné granáty, ponorky, tanky, delá, prvé samopaly a otravné plyny, ktoré mali za následok ešte väčšie straty na životoch.

Opakovanie a domáca úloha

Počas týchto fáz si žiaci spoločne zopakujú a upevnia učebný materiál. Učiteľ prostredníctvom kladených otázok preverí osvojené poznatky a pochopenie súvislostí. Otázky na opakovanie budú zadávané náhodne vybraným študentom:

• Aké boli príčiny Prvej svetovej vojny?
• Kto spáchal a na kom bol spáchaný sarajevský atentát?
• Čo to bol „Blitzkrieg“?
• Vymenuj najvýznamnejšie bitky na západnom fronte.
• Ako prebiehala vojna na východnom fronte?
• Ktoré slovenské mestá obsadila Ruská armáda koncom roku 1914?
• Ako prebiehala vojna na južnom fronte?
• Ktoré nové vynálezy boli použité počas Prvej svetovej vojny?

Žiakom budú zadané dve otázky na zamyslenie ako domáca úloha. Majú nad nimi porozmýšľať a svoje odpovede - úvahy - si zapísať do zošita. Na začiatku nasledujúcej hodiny si odpovede skontrolujú a náhodne vyvolaní žiaci budú ohodnotení známkou:

1. Ktorá časť politiky tvorila základ spojenectva Veľkej Británie, Francúzska a Ruska?
2. Ako vplývala vojna na vojakov a civilné obyvateľstvo?

tags: #spracovanie #vyucovacej #hodiny #blahozelanie