Kresťanské manželstvo je posvätným zväzkom, ktorý odráža vzťah Krista s Cirkvou a má hlboké teologické, symbolické a tradičné korene. Pochopenie týchto koreňov je kľúčové pre všetkých, ktorí sa pripravujú na vstup do tohto životného stavu, alebo sa jednoducho zaujímajú o jeho bohatý význam.
Kresťanské manželstvo: Teologické základy a sviatosť
Pôvod a zmysel manželstva
Sväté písmo sa začína stvorením muža a ženy na Boží obraz a podobu a končí sa videním „Baránkovej svadby“. „Dôverné spoločenstvo manželského života a lásky… ustanovil Stvoriteľ a vybavil vlastnými zákonmi… Sám Boh je pôvodcom manželstva.“ Povolanie na manželstvo je vpísané do samej prirodzenosti muža a ženy, ako vyšli zo Stvoriteľových rúk. Manželstvo nie je čisto ľudská ustanovizeň, hoci v priebehu storočí prešlo početnými zmenami v rozličných kultúrach, sociálnych štruktúrach a duchovných postojoch. Pri týchto rozdielnostiach sa nemá zabúdať na spoločné a trvalé črty.
Boh, ktorý stvoril človeka z lásky, povolal ho aj k láske, ktorá je základným a vrodeným povolaním každej ľudskej bytosti. Lebo človek je stvorený na obraz a podobu Boha, ktorý sám „je Láska“. Keďže ho Boh stvoril ako muža a ženu, ich vzájomná láska sa stáva obrazom absolútnej a večnej lásky, ktorou Boh miluje človeka. V očiach Stvoriteľa je ona dobrá, veľmi dobrá. A táto láska, ktorú Boh požehnáva, je určená, aby bola plodná a aby sa uskutočňovala v spoločnom diele ochrany stvorenia: „Boh ich požehnal a povedal im: ,Ploďte a množte sa a naplňte zem.‘“
Sväté písmo tvrdí, že muž a žena sú stvorení jeden pre druhého: „Nie je dobre byť človekovi samému“. Žena, „telo z jeho tela“, t. j. jemu rovná a veľmi blízka, je mu daná Bohom ako „pomoc“, a tak predstavuje Boha, od ktorého prichádza pomoc. „Preto muž opustí svojho otca a svoju matku a priľne k svojej manželke a budú jedným telom.“
Každý človek skusuje zlo okolo seba a v sebe. Táto skúsenosť sa pociťuje aj vo vzťahoch medzi mužom a ženou. Ich zväzok bol vždy ohrozovaný nesvornosťou, duchom panovačnosti, nevernosťou, žiarlivosťou a spormi, ktoré môžu viesť až k nenávisti a roztržke. Tento neporiadok sa môže prejavovať viac či menej vyhrotene a možno ho vo väčšej či menšej miere prekonať podľa kultúr, období a jednotlivcov. Podľa viery tento neporiadok, ktorý s bolesťou konštatujeme, nepochádza z prirodzenosti muža a ženy ani z prirodzenej povahy ich vzťahov, ale z hriechu.
Napriek tomu poriadok stvorenia pretrváva, hoci je ťažko narušený. Aby sa rany po hriechu vyliečili, muž a žena potrebujú pomoc milosti, ktorú im Boh vo svojom nekonečnom milosrdenstve nikdy neodoprel. Morálne svedomie, čo sa týka jednoty a nerozlučiteľnosti manželstva, sa vyvinulo pod výchovným pôsobením starého Zákona. Proroci videli zmluvu Boha s Izraelom ako obraz výlučnej a vernej manželskej lásky, čím pripravovali vedomie vyvoleného ľudu, aby hlbšie chápal jednotu a nerozlučiteľnosť manželstva.
Sviatosť manželstva a jej slávenie
Na začiatku svojho verejného života Ježiš vykonal svoje prvé znamenie - na žiadosť svojej Matky - počas svadobnej hostiny v Káne. Cirkev pripisuje veľkú dôležitosť Ježišovej prítomnosti na tejto svadbe. Ježiš vo svojom kázaní jednoznačne učil, aký je pôvodný význam zväzku muža a ženy, takého, aký ho chcel Stvoriteľ na začiatku. Manželský zväzok muža a ženy je nerozlučiteľný.
Toto jednoznačné naliehanie na nerozlučiteľnosť manželského zväzku mohlo vyvolávať rozpaky a zdať sa neuskutočniteľnou požiadavkou. Ježiš však neuložil manželom neúnosné a príliš ťažké bremeno. Keďže prišiel znovu nastoliť prvotný poriadok stvorenia narušený hriechom, on sám dáva silu a milosť žiť manželstvo v novej dimenzii Božieho kráľovstva. Ak manželia budú nasledovať Krista, ak zaprú seba samých a vezmú na seba svoj kríž, budú môcť pochopiť pôvodný zmysel manželstva a s Kristovou pomocou podľa neho žiť.
Apoštol Pavol naznačuje tento princíp, keď hovorí: „Muži, milujte svoje manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil.“ Kresťanské manželstvo je zasa účinným znakom, sviatosťou zmluvy medzi Kristom a Cirkvou.
V latinskom obrade sa sviatosť manželstva medzi dvoma veriacimi katolíkmi normálne slávi počas svätej omše vzhľadom na to, že všetky sviatosti sú späté s Kristovým veľkonočným tajomstvom. V Eucharistii sa uskutočňuje pamiatka Novej zmluvy, ktorou sa Kristus navždy spojil s Cirkvou, svojou milovanou nevestou, za ktorú vydal seba samého. „Ako sviatostný úkon posvätenia, slávenie manželstva - včlenené do liturgie… - má byť samo osebe platné, dôstojné a plodné.“ Je teda potrebné, aby sa budúci manželia pripravili na slávenie svojho manželstva prijatím sviatosti pokánia.
Podľa latinskej tradície si manželia ako vysluhovatelia Kristovej milosti navzájom udeľujú sviatosť manželstva tým, že pred Cirkvou vyjadria svoj súhlas. Rôzne liturgie sú bohaté na modlitby požehnania a epiklézy (vzývania), v ktorých sa od Boha vyprosuje jeho milosť a požehnanie pre novomanželov, najmä pre nevestu.
Jednota, nerozlučiteľnosť a plodnosť manželskej lásky
Hlavnými účastníkmi manželskej zmluvy sú muž a žena, pokrstení a slobodní uzavrieť manželstvo, ktorí slobodne vyjadria svoj súhlas. Cirkev považuje výmenu súhlasu medzi manželmi za nevyhnutný prvok, ktorý „dáva vznik manželstvu“. Súhlas má byť úkonom vôle každej zo zmluvných strán, bez nátlaku alebo veľkého strachu vyvolaného zvonku. Takýto súhlas nemôže nahradiť nijaká ľudská moc.
Z tohto dôvodu Cirkev môže po preskúmaní prípadu kompetentným cirkevným súdom vyhlásiť „nulitu manželstva“ (nullitas matrimonii), to značí vyhlásiť, že manželstvo nikdy nejestvovalo. Kňaz (alebo diakon), ktorý asistuje pri slávení manželstva, prijíma v mene Cirkvi súhlas manželov a udeľuje im požehnanie Cirkvi. Z tohto dôvodu Cirkev normálne vyžaduje od svojich veriacich cirkevnú formu uzavretia manželstva, keďže sviatostné manželstvo je liturgický úkon.
Príprava na manželstvo je nanajvýš dôležitá, aby súhlas manželov bol slobodným a zodpovedným úkonom a manželská zmluva mala pevné a trváce ľudské a kresťanské základy. Prvoradou cestou tejto prípravy je príklad a poučenie rodičov a rodín.
Sám Boh spečaťuje súhlas, ktorým sa manželia navzájom odovzdávajú a prijímajú. Z ich zmluvy „vzniká z Božieho rozhodnutia trvalá ustanovizeň“. Manželský zväzok ustanovil teda sám Boh, takže platne uzavreté a manželským úkonom zavŕšené manželstvo (matrimonium ratum et consummatum) medzi pokrstenými nemôže byť nikdy rozviazané. Tento zväzok, vyplývajúci zo slobodného ľudského činu manželov a zo zavŕšenia manželstva, je neodvolateľnou skutočnosťou a dáva vznik zmluve zaručenej vernosťou Boha. Prameňom tejto milosti je Kristus, ktorý zostáva s manželmi a dáva im silu vziať na seba svoj kríž a nasledovať ho, znovu povstať po svojich pádoch, navzájom si odpúšťať a milovať sa nadprirodzenou, nežnou a plodnou láskou. „Manželská láska má v sebe úplnosť, v ktorej majú miesto všetky zložky [ľudskej] osoby… vyžaduje nerozlučiteľnosť a vernosť v definitívnom vzájomnom sebadarovaní a otvára sa pre plodnosť.“
Láska manželov samou svojou povahou vyžaduje jednotu a nerozlučiteľnosť spoločenstva ich osôb, ktoré zahŕňa celý ich život: „A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo“. Najhlbším dôvodom je vernosť Boha svojej zmluve a vernosť Krista svojej Cirkvi. Sviatosť manželstva robí manželov schopnými, aby túto vernosť predstavovali a vydávali o nej svedectvo. Hoci sa to môže zdať ťažké, manželia majú účasť na Božej láske, ktorá ich vedie a posilňuje.
„Samotná manželská ustanovizeň a manželská láska sú svojou prirodzenou povahou zamerané na plodenie a výchovu potomstva a tým dosahujú akoby svoju korunu.“ „Deti sú najvzácnejším darom manželstva a najviac prispievajú k dobru samých rodičov.“
Svadobné tradície a zvyky
Svadby sú oslavou lásky, ktorá sa rozhodla prekonať všetky prekážky. Tento významný deň býva sprevádzaný rôznymi rituálmi, ktoré sa líšia podľa kultúry, regiónu a osobných preferencií páru, ale všetky majú spoločný cieľ - upevniť zväzok a vytvoriť nezabudnuteľné okamihy.
Predsvadobné prípravy
Zásnuby
Dnešní muži sú omnoho priamejší a namiesto kvetov pre budúcu svokru a súhlasu otca nevesty pokľaknú rovno pred svoju nastávajúcu, dúfajúc v kladnú odpoveď. Tento krok je prvým predpokladom pre rozhodovanie, ktorú svadobnú tradíciu do svadby zaradíte.
Pečenie svadobných koláčov
K svadbe neodmysliteľne patria svadobné koláče. Tie by si v žiadnom prípade nemala piecť nevesta sama, aby si neprivolala nedostatok financií v manželstve alebo uplakané deti. Túto milú povinnosť zvyčajne preberá mama nevesty s babičkami a kamarátkami. S orechovými, makovými a tvarohovými koláčikmi potom snúbenci alebo ich rodičia chodia po domácnostiach a pozývajú svojich blízkych na hostinu.
Rozlúčka so slobodou
Veľmi obľúbenou tradíciou je lúčenie so slobodou. V minulosti sa nastávajúci pár schádzal noc pred svadbou s priateľmi, ktorí im pomohli so zdobením sály, po čom nasledovala predsvadobná zábava. Dnes sa väčšinou každý z páru lúči so svojím starým životom zvlášť. Niektorí mladomanželia navyše aj dnes dodržujú tzv. noc odlúčenia - noc pred svadbou spia oddelene.
Svadobný odev a doplnky
"Niečo nové, staré, modré, požičané"
Hovorí sa, že každá nevesta by mala mať niečo nové, staré, modré a požičané. Všetky tieto predmety majú svoj význam:
- Nové predstavuje začiatok novej kapitoly a symbolizuje nádej na krásny spoločný život.
- Staré symbolizuje jej minulosť, rodinné korene a tradície. Často to býva rodinný šperk.
- Požičané je symbol priateľstva a malo by pochádzať od šťastne vydatej ženy, aby tak prenieslo kúsok jej šťastia i na nevestu.
- Modré symbolizuje čistotu, vernosť a ochranu pred zlými silami.
Svadobné šaty
Výber svadobných šiat je spojený s mnohými zvykmi. Rozhodne by si ich nemala šiť nevesta sama, aby si „nezašila“ cestu ku šťastiu. Tradičná biela farba šiat, ktorú spopularizovala anglická kráľovná Viktória v roku 1840, značí čistotu srdca a života nevesty. Naopak modrá, zelená alebo fialová môžu byť predzvesťou modrín v manželstve. Pokiaľ krajčírka v deň svadby dokončí posledný detail na šatách, prinesie to neveste šťastie.
Závoj
Svadobný závoj je neodmysliteľnou súčasťou nevesty a symbolom pokory, poslušnosti, čistoty, krásy a vzácnosti. V minulosti sa ním nevesta zakrývala nielen pred svojím nastávajúcim, aby mohol jej krásu uvidieť až pred oltárom, ale taktiež pred zlými duchmi. Niekedy v 16. storočí prišla do módy čelenka s jemným závojom.
Podväzok
Každá nevesta by mala mať podväzok, aj keby len na ozdobu. Na hostine ženích sníme neveste podväzok a napnutím vystreľuje medzi prítomných slobodných pánov. Podväzok má vniesť do manželstva lásku, šťastie aj bohatstvo. Môže tiež reprezentovať „niečo modré“ alebo „niečo požičané“.
Pierko ženícha a svadobčanov
Malá ozdobná kytička, tzv. pierko, je pripnutá ženíchovi na chlopňu saka nevestou ako prejav lásky. Pierko totiž vždy označovalo slobodný a veselý mládenecký stav. Takéto pierko dostanú aj všetci slobodní svadobčania, aby sa mohli vzájomne ľahšie rozpoznať. Klasické pierka dnes nahrádzajú rôzne mašličky, placky či kvetinové náramky.
Oblek ženícha a prvé stretnutie
Aj ženíchov oblek podlieha symbolickej móde. V minulosti bol motýlik tabu, dnes je bežný. Až ten správny čas nastane, mala by najprv vidieť nevesta ženícha a až potom ženích ju. Práve v týchto okamihoch vznikajú tie najkrajšie a najdojemnejšie fotografie prekvapených snúbencov.
Kvetinová výzdoba a svadobná brána
V túto chvíľu prichádzajú na rad svadobné kvety. Niekedy videla nevesta svoju svadobnú kyticu po prvýkrát až vtedy, keď jej ju ženích v deň sobáša priniesol. V rovnakom duchu ako kvetinová výzdoba celej svadby sa môže niesť aj výzdoba svadobnej brány, ktorá sa stavia pred nevestiným domom. Tou prechádza nevesta a je symbolom vstupu do nového života. V niektorých regiónoch východného Slovenska sa svadobná brána symbolicky vytvára z dvoch mladých brezových stromčekov.
Zvyky počas svadobného obradu
Svadobná kolóna
Odjazd do kostola alebo obradnej siene je sprevádzaný veľkým rámusom. Tento zvyk má svoj pôvod v dávnych časoch, keď sa verilo, že hlasný rámus odoženie negatívne sily a ochráni novomanželov pred nešťastím. Zatiaľ čo sa niekedy práskalo bičom, dnes trúbiaca kolóna áut plní rovnakú funkciu.
Okvetné lístky
Počas obradu sa rozsýpajú okvetné lístky, ktoré sú symbolom plodnosti. Zvykom je, že ich rozhadzujú družičky (slobodné dievčatá v podobných šatách ako nevesta), čím sa nevesta chráni pred zlými duchmi, ktorí sú takto zmätení a pravú nevestu nespoznajú.
Horiace sviece a ich symbolika
Ak budete mať svadbu v kostole alebo vám pri obrade bude horieť sviečka, dobre pozorujte jej plameň. Vraví sa, že čím búrlivejšie sa mihotá, tým búrlivejší bude váš spoločný manželský život. Sviečka tiež môže symbolizovať spojenie dvoch životov v jeden (sviečka jednoty).
Svadobné obrúčky
Svadobné obrúčky sú symbolom kruhu, najdokonalejšieho tvaru, a predstavujú nerozlučnú lásku, sľub vernosti bez začiatku a konca. Táto tradícia siaha až do starovekého Egypta. Zatiaľ čo dnes je hľadanie týchto šperkov spoločnou záležitosťou, v minulosti bol výber prstienkov výhradne ženíchovou úlohou.
Hádzanie ryže
Po tom, čo sa stanete manželským párom, vás po ceste z kostola alebo obradnej siene neminie ryžová spŕška (prípadne konfety či bublinky). Tento tradičný zvyk symbolizuje prianie šťastia, hojnosti a plodnosti do ich spoločného života.
Vypúšťanie holubíc
Symbolom vykročenia na spoločnú životnú cestu je aj vypúšťanie bielych holubíc. Smer ich letu by mal napovedať, či budete ako manželia kráčať bok po boku alebo sa vaše cesty rozídu.
Kysáč - Ľudové zvyky a obyčaje SVADBA DVD 1. 1993
Tradície počas svadobnej hostiny
Prípitok a privítanie
Predtým, než vkročíte na miesto konania hostiny, vás pravdepodobne privíta personál a s prianím všetkého dobrého vám ponúkne prípitok (v niektorých regiónoch dokonca aj chlieb a soľ). Svadobný prípitok je krásnym zvykom, ktorý uzatvára svadobný obrad a symbolizuje začiatok spoločného života novomanželov. Býva spojený s vyjadrením vďaky rodičom a priateľom.
Zametanie črepov
Po prípitku budú rinčať črepy, keď personálu „náhodou“ spadne tanier na zem. Novomanželom sa podá metla a smetník a na znak toho, že aj v živote budú musieť problémy prekonávať spoločne, črepiny pozametajú. Črepy prinášajú šťastie, takže je dobré si pár kúskov schovať!
Spoločné jedenie polievky
Na hostine je zvykom dať novomanželskému páru spoločný podbradník a postaviť pred nich jeden tanier polievky s jednou deravou lyžicou. Vzájomné kŕmenie symbolizuje opäť manželskú spoluprácu a rovnomerné delenie. Často to sprevádzajú pokriky ako: „Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná!“
Krájanie svadobnej torty
Svadobná torta je dezertom, ktorú ako prví nakroja mladomanželia. Podľa toho, kto sa noža chopí neskôr a má tak svoju ruku hore, sa údajne zistí, kto bude mať v živote navrch. Inde je však zvykom, aby ako prvá uchopila nôž nevesta a až potom ženích, na znamenie jeho opory. Torta by sa mala dostať ku každému svadobčanovi, inak sú novomanželia ochudobnení o šťastie.
Prvý tanec
Prvý svadobný tanec je jedným z tých momentov, ktorý zostáva nezabudnuteľným. Tanec je symbolom pohybu dvoch osôb v harmónii a zosúladení. V rámci prvého tanca by mal ženích okrem svojej manželky vytancovať aj svoju mamičku a svokru, rovnako ako nevesta svojho ocka a ocka svojho manžela.
Hádzanie svadobnej kytice a podväzku
Nasleduje dlho očakávaná chvíľa pre nezadaných svadobčanov. Najprv sa za nevestou zhromaždí hlúčik slobodných dievčat, aby mohli uloviť hodenú svadobnú kyticu a mali tak nádej, že sa do roka vydajú. To isté sa deje aj s nevestiným podväzkom. Ten najprv dá ženích neveste dole, samozrejme ale bez pomoci rúk, a následne ho vystreľuje medzi slobodných pánov.
Čepčenie nevesty
Polnoc je zase spojená s tzv. čepčením nevesty. Tento zvyk má symbolizovať prechod nevesty do manželského života a jej definitívne osamostatnenie sa od rodičov. Slobodné dievčatá prichádzajú za svetla sviečok k neveste, spievajú tradičné ľudové piesne a vydaté ženy jej počas toho nasadzujú čepiec alebo šatku. Ženíchovi je zase nasadený klobúk.
Redový tanec
Redový tanec, alebo vykrúcanka, sa obvykle tancuje po čepčení. Každý, kto chce tancovať s novomanželmi, musí najprv venovať peniaze do misy - toľko, koľko považujú za vhodné pre šťastný začiatok ich spoločného života. Za tanec s nevestou sa prispieva do košíčka. Získané peniaze môžu mladomanželia použiť na zaplatenie svadobných účtov alebo na zariadenie domácnosti.
Svadobná noc a povera prenesenia cez prah
Svadobná noc by mala začať prenesením nevesty cez prah, údajne preto, aby sa týmto zmiatli domáci duchovia, ktorí by nevestu, pre nich cudzinku, vyhnali. Samotný dej svadobnej noci potom vychádza z kresťanstva, pre ktoré až prvé oddanie sa sebe navzájom robí manželstvo právoplatným.
Poverčivé zvyky a zábavné tradície
Povera o svadbe v máji
Staré príslovie, ktoré z mája robí pre svadbu nepriateľský mesiac, hovorí: „Svadba v máji, nevesta na máry“. Táto povera vznikla z historických dôvodov súvisiacich s pôrodmi v krutých zimách, avšak dnes je jej význam skôr symbolický.
Vplyv počasia na manželstvo
Ďalšie legendy o počasí vo svadobný deň vravia: ak bude slnečno, rovnako jasné bude aj vaše manželstvo; ak bude pršať, prší vám šťastie; ak budú oblohu pretínať blesky, očakávajte búrky aj v manželstve; ak bude snežiť, môžete sa tešiť na bohatstvo a požehnanie.
Falošná nevesta
Ešte pred obradom sa pri odobierke robí akási skúška ženícha, kedy mu je dovedená falošná nevesta, obvykle preoblečený kamarát alebo rodinný príslušník, ktorý testuje, aký pevný vzťah spolu snúbenci majú.
Únos nevesty
Ďalší obľúbený, ale trochu sporný zvyk je únos nevesty. Partia kamarátov v nestráženom okamihu zbalí nevestu a odídu s ňou do blízkej reštaurácie. Ženích ju musí najprv nájsť a následne ju vykúpiť späť. Hoci to býva zábavné, môže to prerušiť zábavu ostatných svadobčanov.
Sviečka želania
Nový svadobný zvyk, ktorý môžete začleniť do svadby, je tradícia so sviečkou želania. Novomanželia zapália špeciálnu sviečku, ktorá symbolizuje ich spoločnú cestu k naplneniu prianí a snov do budúcnosti. Môže byť aj pekným pamätným darčekom pre hostí.
Kríž v svadobnom obrade a jeho význam
Symbolika kríža v kresťanstve
Pre svet je kríž symbolom mučiaceho nástroja na vykonanie popravy. Pre kresťanov je však kríž najvýznamnejším znakom spásy, ale tiež aj znamením súdu nad svetom. Pán Ježiš priniesol na kríži dokonalú obeť lásky za nás, hriešnych ľudí, a otvoril nám cestu do večnosti v spoločenstve s naším Bohom.
Priebeh sobášneho obradu s krížom
Svadobné sľuby, ktoré si manželia dávajú, sú mimoriadne dôležité. V katolíckom obrade po výmene súhlasu a požehnaní kríž zohráva kľúčovú úlohu. Kňaz (alebo diakon) sa pýta novomanželov: „Milí novomanželia, teraz prísahou potvrďte, čo ste si navzájom sľúbili.“ Následne pred novomanželov položí kríž. Manžel položí dva prsty pravej ruky na kríž a hovorí: „Pred oltárom nášho Pána Ježiša Krista prisahám, že svoj manželský sľub dodržím. Tak mi Pán Boh pomáhaj!“ Hneď po ňom položí prsty pravej ruky na kríž manželka a hovorí rovnaké slová. Tento moment, kedy manželia skladajú sľuby s rukou na kríži, je silným symbolom ich záväzku pred Bohom a prijatím Kristovej obety ako základu ich spoločného života.
Ako má vyzerať svadobný krížik
Mnohé nevesty sa pýtajú, ako má vyzerať svadobný krížik. Hoci na internete nájdete kopec vyrezávaných krížikov s označením „SVADOBNÝ“, treba venovať pozornosť dôležitému detailu. Svadobný krížik by mal mať telo Ježiša Krista, tzv. korpus. Pre väčšinu kňazov je to samozrejmosť a podmienka.
Čo sa považuje za telo Ježiša Krista? Presne tak, ako to vidíte na tradičných krížoch - nie len vyobrazená silueta, nie vygravírovaná hlava Ježiša, ani len srdiečko uprostred, či vygravírovaný text alebo prísaha. Kríž, ktorý kňaz posvätí a následne sa naň zloží manželský sľub položením rúk na korpus Ježiša Krista, je ten správny. Je však dôležité individuálne preveriť túto požiadavku u každého oddávajúceho kňaza, pretože každý to môže brať inak.
Časté otázky o svadobnom krížiku
- Musia byť na krížiku vygravírované naše mená? Nie, nemusia. Môžete mať čistý krížik bez mien alebo môžete mať vygravírovanú prísahu, nejaký text alebo citát.
- Aká je ideálna veľkosť krížika? Štandardné kríže s telom Ježiša Krista sú cca 20-25 cm. Veľkosť tela na kríži nie je rozhodujúca, môže byť väčší alebo menší korpus, podmienka je, aby tam korpus Ježiša Krista bol.
- Čo ak si nechcem kupovať svadobný kríž? Nemusíte si ho kupovať. Kňaz, ktorý vás bude oddávať, vám bude vedieť požičať na obrad svoj kríž. Hoci nie je nutná kúpa nového, vlastný svadobný krížik je krásnou a jedinečnou spomienkou na katolícky obrad.