Výroba ihličnatého stromčeka môže mať rôzne podoby, od pestovania mladej rastliny zo semienka až po kreatívne projekty s využitím prírodných materiálov. Či už túžite po vlastnom dospelom strome, alebo hľadáte originálnu dekoráciu, existuje viacero spôsobov, ako si ihličnatý stromček vytvoriť.
Možnosti výroby ihličnatého stromčeka
Pestovanie vlastného ihličnatého stromčeka
Získanie nových rastlín ihličnanov je možné rôznymi metódami. Hoci to nejaký čas potrvá, budete sa môcť popýšiť vlastnými výpestkami. Zo semien možno získať nové rastliny smrekov, jedľovca, tisovca, borovíc, tují, smrekovca, douglasky, cyprušteka aj jedle. Dokonca si zo semien môžeme vypestovať aj nové cédre. V záhradníckej a sadovníckej praxi sa viac používa vegetatívne rozmnožovanie, zatiaľ čo v lesníckej praxi je využívané generatívne rozmnožovanie.
Borovica Časozberný záber 300 dní
Generatívne rozmnožovanie (zo semien)
V prírode sa ihličnany rozmnožujú generatívne, t.j. semenom, iba v ojedinelých prípadoch sa rozmnožujú vegetatívne. Semenné potomstvo sa vyznačuje vyššou vitalitou, odolnosťou a prispôsobivosťou, obyčajne aj mohutnejším vzrastom, ale najmä väčšou variabilitou potomstva. Základom generatívneho rozmnožovania sú dobre vyvinuté, zrelé a zdravé semená.
Zber semien a šišiek
Dôležité je včas pozbierať plody - šišky, inak hrozí, že sa semená z nich uvoľnia a vypadnú. Šišky zberáme v októbri až novembri. Aj pri koncoročných potulkách v parkoch a prírode nájdeme spadnuté šišky - ideálne polootvorené, ktoré ešte zopár semien obsahujú. Navlhnuté šišky sú zavreté, preto ich pred vytrasením semien necháme preschnúť. Ako z vonkajších buniek šiškových lamiel mizne voda, zmršťujú sa, lamely sa ohnú smerom von, čím sa šiška otvorí a semeno má cestu voľnú.
Semená borovíc, cyprušteka nutkanského, borievky obyčajnej a niektorých ďalších druhov dozrievajú v druhom roku, zatiaľ čo väčšina ostatných dozrieva v prvom roku. Prvé dozrievajú rozpadavé šišky jedlí a pasmrekovca (september-október), neskôr na jeseň a v zime šišky cypruštekov, tují, borovíc, smrekov, smrekovcov, duglasky, jedľovcov a pod. Uzatvorené šišky sa zberajú za suchého počasia ihneď po dozretí. Olejnaté semená ihličnanov pri nevhodnom uskladnení rýchlo strácajú klíčivosť, preto sa najlepšie uchovávajú v šiškách vo vzdušných a chladných miestnostiach. Semená sa lúštia tesne pred sejbou, alebo sa vylúštia ihneď po zbere šišiek a uskladňujú sa v jutových vreciach voľne zavesených v suchých vzdušných a chladných miestnostiach alebo v chladiarňach.
Dužinaté plody ginka, borievok, tisov, patisov a toreje sa zbierajú ihneď po vyfarbení, zbavujú sa osemenia (nakvasením) a hneď sa stratifikujú, inak rýchlo strácajú klíčivosť. Semená borovíc, smrekov, smrekovcov, duglasky a jedlí možno v hermeticky uzavretých nádobách uskladňovať aj niekoľko rokov za predpokladu zníženia obsahu vody v semenách na 5-6 % (pri jedli 7-9 %) pri teplote -4 až - 10°C (jedle - 10 až - 15°C).
Stratifikácia semien
Semená pred výsevom musia prejsť obdobím chladu, čomu sa odborne hovorí stratifikácia. Semená zabalené napríklad v plátennom vrecúšku stačí nechať asi dva mesiace v chlade, napríklad v chladničke alebo aj vonku. Pri cédroch je lepšie nechať semená až do výsevu v šiškách. Semená s dužinatým osemením, ako aj semená niektorých ďalších druhov, napr. borovice limbovej, sa po zbere stratifikujú, t.j. zmiešané s vhodným vlhkým substrátom (piesok, perlit, rašelina, piliny a ich zmes) sa uskladňujú v nádobách pri teplotách približujúcich sa bodu mrazu počas celého zimného obdobia. Semená tisu klíčia veľmi dlho, niekedy až rok. Počas celého tohto obdobia musíme substrát udržiavať mierne vlhký. Pred výsevom je nutné zbaviť ich červenej dužiny, ktorá ich chráni. Podobne dlho klíčia aj semená borievok.
Semená ihličnanov majú charakteristické krídelká, ktoré slúžia na dobré rozširovanie pomocou vetra. Manipulujte s nimi preto opatrne, hlavne nie v prievane.
Výsev semien
Najvhodnejším obdobím na sejbu semien je jar. Semená vysievame koncom februára až začiatkom apríla do sterilného prostredia, ideálne do perlitu, ktorý bežne kúpite v predajniach so záhradkárskymi potrebami. Nestratifikované semená sa sejú už od marca, stratifikované až vtedy, keď začali klíčiť. Chúlostivejšie druhy sa sejú do skleníkov alebo do fóliovníkov do nádob (pri menšom počte semien), prípadne na záhony (napr. jedľa grécka, j. kórejská, cédre, cypruštek tupolistý, borievka čínska, chvojníky, smrek čierny, borovica limbová, b. hustokvetá, b. ťažká, tisovce, tisy, tuja riasnatá, jedľovce, araukárie, toreje, patisy atď.).
Väčšinu ihličnatých druhov možno siať do voľnej vyhriatej pôdy na vopred pripravené záhony. Semená opatrne vytraste zo šišiek nad rozprestretým papierom. Nemiešame spolu viac druhov. Vysievame do výsevných misiek alebo črepníkov, priamo na prevlhčený perlit. Perlit v miske dôkladne zvlhčíme vodou a necháme ho nasiaknuť. Výsevy si označíme názvom druhu a uložíme do skleníka alebo zimnej záhrady, ideálne bližšie k oknu.
Starostlivosť o semenáčiky
Optimálna teplota na klíčenie je 20 °C. Klíčenie trvá v závislosti od druhu 3-6 týždňov. Semená ihličnanov klíčia po asi dvoch až troch týždňoch od výsevu. Vzchádzajúce semenáčiky sa musia zatieniť, záhon treba udržiavať v bezburinovom stave, kypriť a podľa potreby zavlažovať. Niektoré druhy majú nižšiu klíčivosť, napríklad cypruštek nutkanský, preto vysejeme výrazne viac semien, ako potrebujeme rastlín. Iné, napríklad z tují, zasa klíčivosť veľmi rýchlo strácajú, preto ich vysievame čo najskôr - ideálne hneď skoro na jar.
Po vyklíčení, spevnení a zdrevnatení hlavnej stonky môžeme jednotlivé rastlinky ihličnanov v priebehu leta porozsádzať. Vyberáme len tie najpevnejšie. Pripravíme malé črepníky a substrát určený na pestovanie drevín, alebo si ho namiešame z kvalitnej rašeliny, preosiateho kompostu, záhradnej zeminy a piesku. Vyberieme rastlinu z perlitu a opatrne ho z korienkov opláchneme. Substrát po presadení udržiavame stále mierne vlhký, nie však premáčaný. Priesady nechávame v nasledujúcom období v parenisku alebo v skleníku, pretože sú citlivé na chlad. Von ich vyložíme až po zakorenení, obvykle v lete. Nasledujúcu jar mladé ihličnany presadíme do väčších črepníkov.
Semenáčiky sa rozsádzajú až na budúcu jar na záhony vo vzdialenosti 200 x 80 - 100 mm. Po 2-3 rokoch sa škôlkujú. Mladé semenáčiky sa môžu po vzídení rozsadiť do kontajnerov a postupne presádzať do väčších nádob.
Vegetatívne rozmnožovanie (odrezkami a vrúbľovaním)
Vegetatívne časťami rastlín sa rozmnožujú dreviny, ktoré nevytvárajú dostatok klíčivého semena, alebo majú nepravidelné semenné roky. Vegetatívne sa rozmnožujú aj všetky vzrastové, farebné a iné kultivary s vlastnosťami, ktoré sa v semennom potomstve nededia, ako aj všetky druhy drevín, pri ktorých je vegetatívne rozmnožovanie z ekonomických a technologických príčin výhodnejšie.
Vegetatívne sa rozmnožuje napríklad tuja riasnatá, ktorej dolné konáre sa zakoreňujú a z nich postupne okolo materského stromu vyrastú nové stromy. Najbežnejšie sa tento spôsob rozmnožovania vyskytuje pri poliehavých borievkach, niekedy aj pri krovitých boroviciach, ktorých konáre sa na miestach styku so zemou zakoreňujú a takto sa môžu rozrastať. Za určitých podmienok (lavínové, suťové dráhy) sa môžu celé dreviny alebo ich zakorenené časti prenášať na iné miesta, na ktorých sa zakorenia. Častým prípadom je aj zakoreňovanie dolných konárov drevín rastúcich v extrémnych podmienkach a na hornej hranici lesa.
Odrezkovanie ihličnanov
Ihličnany možno rozmnožovať odrezkami. Odrezkami sa rozmnožujú takmer všetci zástupcovia čeľade cyprusovitých (borievky, tuje, cyprušteky, cédrovec, tujovka, mikrobiota, cyprusy), tisy, nízke kultivary smrekov, jedlí, jedľovca, duglasky a borovíc, metasekvoja, toreja, kryptoméria, patisy a ďalšie.
Najvhodnejší termín odrezkovania je koniec leta (júl a august). Vtedy sa rozmnožujú prakticky všetky ihličnany, ale predovšetkým zakrpatené formy smrekov, duglasky, jedle a borovice. V septembri až v októbri možno rozmnožovať borievky, tuje, cyprušteky a tisy až do decembra. Krátko pred pučaním (apríl) sa rozmnožujú niektoré druhy borievok.
Odrezky sa odoberajú z bočných konárikov mladších rastlín. Len pri stĺpovitých tisoch a borievkach sa odoberajú z vrcholových konárikov. Mali by byť dlhé 40-120 mm s päťkou minuloročného dreva, ktorá sa zarovná nožom, alebo sa odrezávajú nožom na konárový krúžok. Pri odrezkoch z terminálových výhonov sa robí dlhší rez, alebo sa na boku odrezáva pásik kôry. Na dolnej časti odrezka sa na dĺžke asi 20 mm odstránia ihlice alebo krátke konáriky.
Pri letnom rozmnožovaní sa odrezky napichajú do pareniska, pri neskoršom termíne sa napichajú do rozmnožovateľského záhona v skleníku alebo do misiek, príp. debničiek. Ako substrát sa používa zmes riečneho piesku a rašeliny alebo perlit. Vrstva substrátu má byť hrubá najmenej 50 mm. Pestovateľská nádoba má mať dobrú drenáž. Pred napichaním možno odrezky stimulovať, aby sa rýchlejšie zakorenili. Po napichaní sa výdatne zalejú a prikryjú fóliou z PVC a udržiava sa teplota vzduchu 15-18°C. Po vytvorení závalu treba začať vetrať.
Zakoreňovanie trvá 6-24 týždňov. Najpomalšie sa zakoreňujú tisy, najhoršie kultivary smrekov, jedlí, jedľovcov a borovíc. Pareniská sa na zimu zakrývajú, v skleníkoch sa v januári zníži teplota na 8-10°C. Prvé zakorenené odrezky začíname črepníkovať koncom mája a v črepníkovaní pokračujeme až do jesene. Črepníky zapustíme do pareniska, alebo rastliny môžeme vysádzať voľne v spone 80 x 80 mm; zakrývame ich oknami. Po zakorenení ich otužujeme vetraním. V parenisku sa pestujú ešte jeden rok a v nasledujúcom roku na jeseň alebo na jar sa vysádzajú na záhony do sponu 150-200 x 300 mm. Po dvoch rokoch sa škôlkujú. Rastliny možno pestovať aj v kontajneroch bez rozsádzania, vysádzania a škôlkovania.
Vrúbľovanie ihličnanov
V špecializovaných okrasných škôlkach sa niektoré ihličnany vrúbľujú. Takto sa rozmnožujú všetky kultivary, ktoré nemožno rozmnožovať odrezkami. Vrúbľujú sa predovšetkým stromovité kultivary zástupcov z čeľade borovicovitých (jedľa, smrek, borovica, jedľovec, duglaska, smrekovec, céder), niektoré kultivary cyprušteka nutkanského a c. okrúhlolistého, borievok, tují, tujovky, tisov a pod. V škôlkarskej praxi sa často vrúbľujú aj niektoré pôvodné druhy, ktoré pre nedostatok semena nemožno rozmnožovať generatívne. Dôvodom takéhoto rozmnožovania sú často ekonomické záujmy.
Ihličnany sa vrúbľujú v letnom období (august) vonku, alebo v zime už od novembra, ale najmä vo februári a v marci v skleníku. Vždy sa vrúbľujú na dobre zakorenené viacročné semenáče, ktoré musia byť vždy hrubšie ako vrúbeľ. Ako podpník sa používajú väčšinou semenáče pôvodných druhov, ale môžu sa použiť aj semenáče iných druhov, prípadne podpníky rozmnožované odrezkami alebo vlastné korene (dáždnikovec). Dvoj až štvorročné podpníky hrubé 5-8 mm sa na jar (pre letné vrúbľovanie), alebo koncom leta (pre zimné) vysadia do črepníkov, ktoré sa zapustia do pôdy na záhony alebo do pareniska. Asi mesiac pred vrúbľovaním sa prenesú do poloteplého skleníka, v ktorom začnú pučať.
Vrúble sa režú tesne pred vrúbľovaním, alebo sa uskladňujú v chladiarňach. Na vrúbľovanie sa používajú jednoročné koncové konáriky, pri taxónoch s tenkými konárikmi aj dvojročné (duglaska, jedľovce, tisy, tuje, ale aj niektoré taxóny borovice). Najčastejšími spôsobmi vrúbľovania je bočné plátkovanie pri hrubých vrúbľoch (jedle, borovice, smreky) a vrúbľovanie do boku (za kôru) s klinovým rezom vrúbľa pri tenkých vrúbľoch. Pri štepení sa skracujú len prerastené podpníky.
Pred vrúbľovaním je dôležité rastliny výdatne zaliať vodou, pretože vrúbľovance sa dovtedy, kým nezrastú, nezalievajú. Zakladajú sa na záhon do vlhkej rašeliny šikmo tak, aby vrúbeľ stál kolmo. Pri letnom vrúbľovaní sa pareniská tesne uzavrú oknami a niekoľko týždňov sa nevetrá. Pri zimnom vrúbkovaní sa črepníky s vrúbľovancami ukladajú v skleníkoch podobne na stoly alebo na záhony pod fóliové tunely. V lete sa udržuje stála teplota 18-20 °C. V zime sa prvý týždeň udržiava teplota 10-12°C a potom sa zvýši na 12-15 °C. Na vyššiu teplotu sú náročné najmä tisy, ale aj niektoré druhy borievok, duglaska a tuje.
Keď vrúbeľ zrástol s podpníkom (8-10 dní), podpníky sa skrátia asi o 1/3-1/2, uvoľní sa obväzový materiál, črepníky sa postavia kolmo a vrúbľovance sa začnú otužovať. Pri tisoch, borievkach a tujách zrastanie trvá asi o týždeň dlhšie. Hneď po zrastení sa celá časť podpníka nad miestom vrúbľovania odstráni, pri ostatných druhoch sa podpník odstráni až vtedy, keď vrúbeľ začne intenzívne rásť. Vrúbľovance sa v lete vysádzajú na záhony tak, aby miesto vrúbľovania bolo v zemi, jednoosové ihličnany sa vyväzujú o kolíky. Zo záhonov sa potom škôlkujú a za 3-5 rokov ich možno predávať.
Kreatívne projekty z ihličnatých stromčekov
Ihličnaté stromčeky nemusia slúžiť len ako živé rastliny v záhrade. Ich časti, či už čerstvé vetvičky alebo starý kmeň, sa dajú premeniť na zaujímavé a voňavé dekorácie.
Výroba voňavej ihličnatej dekorácie
Ak máte radi vôňu ihličia a chcete si vytvoriť malú voňavú dekoráciu, môžete si vyrobiť malý ihličnatý stromček z vetvičiek. Urobila som si zatiaľ malý ihličnatý stromček ako voňavú dekoráciu. Do stredu kvetináča so štrkom strčíme palicu až po dno, aby bola stabilná. Palica bude tvoriť kmeň stromu. Okolo kmeňa potom pomocou drôtu pripevníme ihličie. Treba ho pripevniť rovnomerne dookola a tak, aby boli výhonky smerom nadol. Spodné výhonky by mali byť tesne nad horným okrajom kvetináča. Halúzky s ihličím môžete hore aj zatočiť a vytvarovať zo stromčeka trebárs aj troliu čiapku, alebo sa rozhodnúť pre klasický tvar. Takýto stromček môžete nakoniec dať do hlineného kvetináča a ozdobiť ho, bude vám krásne voňať.
Recyklácia vianočného stromčeka: Výroba drevených hríbikov
Stromček po Vianociach nemusíte vyhadzovať. Môže vám ešte poslúžiť na výrobu rôznych doplnkov. Napríklad, z vianočného stromčeka si môžete vyrobiť peknú dekoráciu v podobe malých hríbikov, ktoré vám môžu skrášliť záhradu, prípadne aj interiér.
- Príprava drevených častí: Hrubšiu časť kmeňa napílime na 2-3 cm kolieska, z ktorých si neskôr urobíme klobúky hríbov. Užšiu časť kmeňa si napílime na dĺžku 5-10 cm, čo budú nohy hríbikov.
- Ošúpanie a brúsenie: Nožom ošúpeme kôru. Pod kôrou býva najviac živice a ak by sme ju neošúpali, tak by nám v ďalšom kroku rýchlo zanieslo šmirgeľ. Pomôžeme si aj sekerou.
- Montáž hríbikov: Po vybrúsení si prilepíme klobúčiky k nohám. Aby nám lepšie držali, vrtákom s priemerom 7 mm si navŕtame diery do klobúkov a spodnej časti hríba. Do dier dáme lepidlo a kolíkovaciu tyč s priemerom 6 mm.
- Sušenie: Po prilepení necháme lepidlo zaschnúť, aby sa nám dalo s hríbmi manipulovať pri ďalšom kroku.
- Povrchová úprava: Po zaschnutí lepidla si klobúčiky natrieme tmavohnedou akrylátovou farbou. Spodnú časť hríbov si natrieme bezfarebnou hrubovrstvou lazúrou na ochranu dreva.
