Komplexný sprievodca strihaním a tvarovaním rastlín

Správne strihanie a tvarovanie rastlín patrí medzi kľúčové činnosti v záhradkárstve. Nielenže prispieva k estetickému vzhľadu vašej záhrady, ale má zásadný vplyv na zdravie, vitalitu a úrodnosť rastlín. Úspešné strihanie a tvarovanie rastlín je výsledkom kombinácie správne zvolenej techniky, kvalitného náradia a pravidelnej starostlivosti. Tento komplexný návod je určený pre každého záhradníka, ktorý si želá zlepšiť svoje zručnosti v oblasti strihania a tvarovania rastlín, či už ide o okrasné kríky, ovocné stromy, živé ploty alebo popínavé rastliny.

Základné princípy strihania a tvarovania

Význam a načasovanie rezu

Každá rastlina má svoje špecifické obdobie, kedy je rez najvhodnejší. Dôležité je dbať na sezónne odporúčania pre jednotlivé druhy rastlín.

• Jarný rez: Je vhodný pre ovocné stromy a niektoré okrasné kríky, ktoré na tento rez reagujú tvorbou nových výhonkov.
• Letný rez: Používa sa najmä u rastlín, ktoré kvitnú v lete, alebo na utlmenie príliš bujného rastu.

Kvalitné náradie a technika rezu

Bez ohľadu na typ rastliny je výber správneho náradia a dodržiavanie techniky rezu základom úspechu. Použitie kvalitného a ostrého náradia je kľúčové pre čistý rez.

• Ostré nožnice a píly: Uistite sa, že nožnice majú ostré čepele, aby ste zabezpečili čistý rez.
• Dezinfekcia náradia: Pred každým rezom dezinfikujte náradie, najmä ak režete viacero rastlín, aby ste predišli šíreniu chorôb.
• Rez nad pukom: Pri tvarovaní rastlín sa odporúča robiť rez vždy nad očkom alebo púčikom, z ktorého sa bude vytvárať nový výhonok. Rez vykonávajte tesne (cca 0,5 cm) nad pukom, ktorý smeruje tam, kam chcete, aby konár ďalej rástol.
• Uhol rezu: Pri tvarovaní sa odporúča mierny uhol - zvyčajne o 5 až 10°.
• Úprava dĺžky a hrúbky: Pri odstraňovaní starších vetiev a udržiavaní tvaru rastliny je dôležité prispôsobiť rez podľa veku a veľkosti rastliny.
• Postupné strihanie: Vyhnite sa príliš radikálnym rezom, najmä u starších a zrelých rastlín. Ak je potrebné odstrániť 30-50 % vetiev, robte to postupne a nechajte rastlinu regenerovať.

Strihanie rôznych skupín rastlín

Okrasné kríky a solitéry

Okrasné kríky často slúžia nielen ako samostatné ozdoby, ale aj ako živé ploty a tvarované solitéry.

• Jarný rez: Počas začiatku jari odstráňte odumreté a poškodené vetvy, ktoré sa počas zimy znehodnotili.
• Letný tvarovací rez: V lete môžete rastliny jemne skrátiť, aby ste udržali kompaktný a hustý vzhľad.

Príkladom môže byť rez ruží, ktoré kvitnú na tohoročných výhonkoch. Ruže sa strihajú radikálne skoro na jar, aby sa podnietila tvorba nových kvetných pukov.

Živé ploty

Pri živých plotoch je cieľom dosiahnuť hustý a rovnomerný porast. Pri tvarovaní tují je dôležité strihať rastliny pravidelne, aby sa zachoval kompaktný a hustý vzhľad.

• Prvotný rez po vysadení: Hneď po vysadení rastliny skráťte na približne 10-15 cm, aby sa naštartovala tvorba nových púčikov.
• Opakované zahusťovacie rezanie: Po vysadení nechajte rastliny vyrásť do určenej dĺžky (napríklad 20-25 cm) a potom ich opakovane skráťte. Tento postup zopakujte aspoň trikrát počas prvej vegetačnej sezóny.
• Tvarovací rez: Keď už dosiahnete požadovaný tvar a výšku, môžete prejsť na jemnejšie tvarovanie pomocou klasických záhradných nožníc. Začnite strihanie od okrajov a potom pokračujte smerom dovnútra.

Popínavé rastliny

Popínavé rastliny, ako napríklad viniče, popínavé ruže alebo iné dekoratívne popínavky, sa tiež musia pravidelne strihať. Pri kvitnúcich popínavkách je dôležité odstrániť staré a prehustené výhonky, aby sa podnietila tvorba nových kvetných pukov.

• Udržiavanie tvaru: Ak necháte popínavky voľne rásť, môžu sa stať chaotickými a stratiť svoju estetickú hodnotu.
• Kontrola rastu: Ak popínavky prerastú určené miesto, môžu zasahovať do iných častí záhrady.

Strihanie ovocných stromov pre rovnomerný a plodný tvar

Rez ovocných stromov je veľmi dôležitý nielen pre ich estetiku, ale aj pre ich plodnosť. Cieľom je otvorená a vzdušná koruna, ktorá podporuje tvorbu kvalitných kvetných pukov a následne aj ovocia. Dôležité je tiež, aby konáre boli rovnomerne rozmiestnené a tvorili peknú, vyváženú korunu smerom od centra, čo prispieva k harmonickému, často guľatému alebo kruhovému tvaru stromu.

Tradičné prístupy k rezu ovocných stromov

Existujú určité biologické zákonitosti, ktorým je potrebné podriadiť rez jednotlivých druhov. Napríklad, jablone a hrušky tvoria kvetné púčiky prevažne na koncoch konárikov na dvojročnom až trojročnom dreve.

Rozdelenie rezu podľa obdobia

• Letný rez: Uplatňuje sa pri pestovaní ovocných stromov od mája až do konca septembra. Najčastejšie sa používa pri pestovaní tvarovaných stromov, broskýň a marhúľ a pri výchovnom reze. Ide tu hlavne o letné zaštipovanie letorastov (pincírovanie) alebo vyrezávanie prebytočných letorastov pri výchovnom reze. Letný rez používame, ak má strom príliš bujný rast a potrebujeme ho utlmiť, posilniť úrodu a preventívne (mierne) tvarovať korunu. Môžeme ho robiť od júna do augusta.
• Zimný rez: Využíva sa v období vegetačného pokoja, a to od októbra do konca marca. Uplatňuje sa pri pestovaní všetkých druhov a tvarov ovocných drevín (okrem orechov, ktoré v zime nerežeme vôbec). Kôstkoviny režeme v rámci zimného rezu na jeseň a jadroviny v predjarí. Účinok zimného rezu sa prejavuje tým, že stromy ženie do rastu a odďaľuje plodnosť. Predjarný rez vykonávame, ak strom potrebuje omladiť, má slabý rast alebo potrebujeme zásadnejšie tvarovať korunu. Robíme ho v období, keď už nehrozia silné mrazy, no stromy ešte nemajú naliate puky (marec).

Typy rezov podľa dĺžky a zámeru

Tradičná poučka hovorí, že zimný rez podporuje rast a letný rez ho brzdí. Toto platí pri jednorazových silných zásahoch. Podľa dĺžky rezu rozlišujeme:

• Plytký čiže dlhý rez: Z letorastu alebo z jednoročného výhonku sa odreže malá časť a väčšia časť výhonku zostáva na strome. Dlhým rezom režeme stromy, ktoré bujne rastú a neskoro rodia.
• Kráky čiže hlboký rez: Pri tomto reze odrežeme väčšiu časť konára (výhonku) a menšiu ponecháme. Krátkym rezom režeme tie stromy, ktoré chceme povzbudiť do bujného rastu a oddialiť plodnosť.
• Rez na konárový krúžok: Prevádzame vtedy, ak chceme odrezať konár pri jeho základe v miestach, kde sa nachádzajú prstencovité zdureniny. Kruhu, ktorý tvoria tieto zdureniny, hovoríme konárový krúžok. V tomto krúžku sa nachádzajú spiace púčiky a je tu uložených viac rezervných látok, ktoré umožňujú po reze na konárový krúžok rýchlejšie zahojenie rezných rán.
• Rez na čapík: Používa sa v škôlkárstve a pri pestovaní tvarovaných stromov.

Inovatívny prístup Eduarda Jakubeka: Priebežný upravovací rez

Skúsený ovocinár Ing. Eduard Jakubek prichádza s metódou, ktorá obrátila zaužívané zásady hore nohami a tvrdí, že tradičný systém stromom často viac berie, než im pomáha. Zimy sú dnes mierne, koreňový systém sa prebúdza už v januári alebo vo februári. Keď do toho vstúpime rezom v čase, keď je strom v pohybe, oberáme ho o energiu. Keď sa to opakuje niekoľko rokov, strom slabne, čo sa prejaví na jeho raste, zdravotnom stave a úrode.

• Kritika zimného rezu: Podľa Jakubeka zimný rez vznikol v čase, keď boli zimy úplne iné. Dnes už nie je potrebný, dokonca je nežiaduci, lebo strom je už v pohybe. Zimný rez síce uľahčuje prehľad o korune, ale je to výhoda pre človeka, nie pre strom.
• Koncept „upravovacieho strihu“: Podstatou je, že strom neupravujeme jednorazovo, ale priebežne od mája do októbra. Nejde o tvrdé rezy, ale o množstvo menších zásahov v období, keď strom aktívne rastie. Strom tak nikdy nemá nadbytok letorastov, netvorí dlhé biče a nevyčerpáva sa. Jakubek hovorí, že strom treba upravovať, nie rezať.
• Rozdiel oproti Šittovmu rezu: Kľúčovými mesiacmi sú máj a jún. Vtedy letorasty rastú najintenzívnejšie, a preto sa skracujú o dve tretiny na všetkých ovocných stromoch, dvakrát až trikrát. Ak v tomto období nezasiahnete, výhonok vyrastie do metra či dvoch a neskôr ho musíte riešiť tvrdým rezom. Skrátením o dve tretiny metličky vznikajú nižšie a strom sa rozkladá do priestoru, nie do výšky, čo prispieva k žiadanému guľatému tvaru koruny.
• Stabilizácia a odolnosť stromu: Strom nie je oslabený, ale stabilizovaný. Nemá nadbytočné výhonky, ktoré by ho vyčerpávali, ani dôvod reagovať prudkým rastom. Po prvotnej zmene ide už len o jemné úpravy.
• Manažment „vlkov“: Vlky nie sú problém. Sú to nové výhonky, z ktorých sa dá vytvoriť nový plodonosný obrast. Tradične sa odstraňovali, ale Jakubek ich využíva; za dva roky z nich môže vzniknúť plnohodnotná rodiaca časť stromu.
• Udržiavanie požadovanej výšky: Strom nemusí rásť do výšky, aby bol plodný. Všetky stromy možno udržať vo výške 2 až 2,5 metra počas celého ich života, čím sa úroda stáva dostupnejšou.
• Prevencia chorôb a škodcov bez chémie: Keď strom nenecháte prerásť a nemá nadbytok letorastov, automaticky sa v ňom menej držia choroby a škodcovia. Odstraňovaním prebytočných výhonkov, múčnatky, glejotokov a vysychajúcich konárikov sa udržuje strom zdravý a vitálny.
• Hnojenie okopávaním a mulčovaním: Jakubek hnojí stromy pravidelným okopávaním kruhu okolo stromov (meter až meter a pol široký) raz až dvakrát mesačne počas prvých 7-10 rokov. Skyprí pôdu, podkope korienky, klíčiace a mladé buriny, ktoré necháva na mieste ako zelené hnojenie. Pokosenú trávu používa ako mulč.

Špecifické situácie a typy rezu

Výchovný rez mladých stromčekov (po výsadbe)

S výchovným, čiže základným rezom začíname už pri sadení stromčekov. Cieľom výchovného rezu je vypestovať pravidelnú, vzdušnú a pevnú korunu s príslušným počtom kostrových konárov a hustým trvanlivým plodonosným obrastom.

• Metóda „paličky“ (Jakubek): Pri výsadbe mladých stromčekov z nich urobíme len paličku na výšku 80 až 100 cm. Predávané stromčeky s voľným koreňovým balom strácajú pri vyorávaní časť koreňov a oslabený koreňový systém by nestačil vyživovať celú korunku. Mladý stromček skrátený na „palicu“ tak zvládne výživu a bezpečne si založí novú korunu. Z koreňového systému vo vrchnej časti vyženú spiace púčiky letorasty. Z nich v prvom roku ponecháme 5-6 letorastov, spodné odstraňujeme. Ak sa to nestane, v ďalšom roku ešte raz urobíme „palicu“. Mladým stromčekom potom v druhom roku skrátime vytvorené letorasty o dve tretiny výchovným rezom, aby sa vytvorili bočné konáriky - budúce kostrové konáriky. Tretí rok ich ešte raz o dve tretiny zrežeme a od štvrtého roku ich už radikálne nezakracujeme.
• Tradičný prístup (holokoreňové stromy): Po kúpe nového, holokoreňového stromčeka sa mnohí záhradkári zdráhajú ho ostrihať, čo je chyba. Pri vykopávaní z škôlky stromček stráca značnú časť koreňov, čo vytvára nebezpečnú nerovnováhu medzi malým koreňovým systémom a veľkou nadzemnou časťou. Bez rezu korene nedokážu dodávať dostatok vody a strom sa buď neuchytí, alebo bude bojovať s rastom.
  • Skrátenie koreňov: Pri sadení skráťte hrubé korene tak, aby rez smeroval nadol.
  • Stromček typu „bič“ (jeden výhonok): Určite si požadovanú výšku kmeňa (napr. 80 cm), nad ňou narátajte 5-6 púčikov a odrežte nad najvyšším z nich.
  • Stromček s bočnými výhonkami: Odstráňte všetky výhonky pod požadovanou výškou kmeňa. Nad ňou vyberte 3-4 vhodné bočné konáre a skráťte ich o 2/3.

Skrátenie výhonkov stromčeka, ktorý sme zasadili v jeseni alebo na jar, robíme zásadne na jar. V korunke priestorového tvaru necháme najviac 5 výhonkov (4 bočné a 1 vedúci). Ak je v korunke viac konárikov ako 5, ostatné vyrežeme na konárový krúžok. Vyrežeme najprv tie, ktoré nemajú priaznivú polohu (napr. konkurenčné alebo smerujúce dovnútra koruny, zlomené, prípadne inak poškodené). Bočné výhonky, ktoré sme ponechali, zrežeme (skrátime) krátkym rezom tak, aby z nich zostala iba 1/3 dĺžky (asi 5-7 očiek). Rez urobíme nad vonkajším púčikom. Konce skrátených bočných výhonkov musia byť po reze v jednej rovine. Predlžujúci stredný výhonok skrátime asi o 15-20 cm vyššie. Týmto rezom dávame pevný základ budúcej korunke. Posledný, najvrchnejší púčik nechávame nad jazvou po vlaňajšom zrezaní predlžujúceho výhonku.

V prvom roku po vysadení a v ďalších rokoch výchovného rezu pokračujeme v skracovaní výhonkov podľa zásad buď krátkeho, stredného alebo dlhého rezu. Riadime sa zásadou, že bujne rastúce stromčeky skracujeme dlhým rezom a slabo rastúce krátkym rezom. Výchovný rez niekedy kombinujeme aj s vyrezávaním výhonkov, ktoré pokladáme za nepotrebné (rastúce dovnútra koruny a zahusťujúce ju). Vyrezávanie výhonkov alebo letorastov, ktoré v korune nepotrebujeme, môžeme robiť v rámci letného rezu už v júli a auguste, čo je veľmi účelné najmä pri kôstkovinách. Pri výchovnom reze musíme mať jasnú predstavu o korune, ktorú chceme dopestovať, a to poschodovú (1-2 poschodovú) alebo kotlovitú korunu.

Udržiavací rez pre dlhodobú rodivosť

Udržiavacím rezom pokračujeme v pestovaní korún, ktoré už majú vytvorený základ v pravidelnosti, pevnosti i vzdušnosti a začínajú rodiť. Úlohou tohto rezu je udržať dosiahnutý tvar koruny, udržať správny pomer medzi rastom a rodivosťou, čiže rešpektovať zákony rastu a rodivosti, aby stromy pri bohatej rodivosti dosahovali vysoký vek. Uplatňuje sa celé desaťročia podľa ovocných druhov: pri jadrovinách na semenných podpníkoch 30-40 rokov a na typových podpníkoch 20-25 rokov, pri kôstkovinách 25-30 rokov, pri bobuľovinách 10-15 rokov. Rešpektujeme tu vývojové štádiá stromu. Prechod od výchovného rezu k udržiavaciemu je pozvoľný, nie náhly.

Pri udržiavacom reze predovšetkým odstraňujeme konáre, ktoré korunu zahusťujú, navzájom sa križujú, ako aj konáre, ktoré sú choré alebo poranené. V prvých rokoch po skončení výchovného rezu stromy majú sklon ešte vytvárať veľa drevných výhonkov rastúcich dovnútra koruny a zahusťovať ju. V tomto období robíme dôsledné presvetľovanie korún. V ďalšom období plnej rodivosti už stromy rastú menej, ale vytvárajú viac plodonosného obrastu. V tomto období robíme pre povzbudenie rastu čiastočný zmladzovací rez konárov, pri súčasnom dodržiavaní všetkých agrotechnických zásad (hnojenie, ošetrovanie proti škodcom a pod.).

Veľa ovocných druhov vytvára v pokročilejšom životnom štádiu tzv. plodonosné oblúky, ktoré vznikajú tým, že sa konáre pod ťarchou ovocia ohnú do oblúka koncom nadol. Na najvyššom bode oblúka potom vyrastajú nové výhonky, ktoré sa neskoršie zase ohnú nadol pod ťarchou úrody. Spodné oblúky sa však dostávajú do tieňa a v dôsledku toho zasychajú. Preto tieto zatienené plodonosné oblúky postupne pri udržiavacom reze odstraňujeme, aby koruna stromu bola stále presvetlená. Zásadou pri udržiavacom reze je, že ho treba robiť každoročne, aby sa nezanedbávala koruna a nevznikali príliš veľké rany. Tento cieľ môžeme dosiahnuť iba tak, že budeme podľa možnosti odstraňovať každoročne radšej tenšie konáre než zhrubnuté za niekoľko rokov naraz.

Zmladzovací rez starších stromov

Pod pojmom zmladzovacieho rezu rozumieme zrezanie (skrátenie konárov) na ich konci do staršieho než dvojročného dreva. Úlohou zmladzovacieho rezu je strom povzbudiť k tvorbe nového vegetačného dreva, na ktorom sa za 2-3 roky vytvorí nové plodonosné drevo, ktoré bude znovu prinášať kvalitnejšie ovocie. Na stromoch, ktoré nemajú nijaké prírastky letných letorastov, ale veľa starého plodonosného obrastu, prinášajú obyčajne len drobné a nekvalitné ovocie.

Typy zmladzovacieho rezu:

• Plytký (jemný) zmladzovací rez: do 2 až 3-ročného dreva.
• Stredný zmladzovací rez: do 3 až 4-ročného dreva.
• Hlboký zmladzovací rez: do päťročného až viacročného dreva.

Staršie ovocné stromy niekedy samy „volajú“ po zmladení tým, že vytvárajú mladé vodnaté letorasty na staršom dreve, tzv. vlky, z ktorých účelným výchovným a udržiavacím rezom môžeme vytvoriť tiež nové plodonosné drevo. Zmladzujeme len stromy zdravé, a to hodnotných sort, ktorým môžeme predĺžiť obdobie rodivosti. Plytké, tzv. jemné zmladzovanie robíme viackrát počas udržiavacieho rezu, najmä na sortách, ktoré sa vysokou rodivosťou predčasne „vyrodili“.

Vekové hranice pre zmladenie:

Hranica veku stromov pre zmladenie nie je rovnaká pri všetkých druhoch:

• Hrušky: Do veku 60 až 80 rokov (na semenáčoch), do 25-30 rokov (na typových podpníkoch).
• Jablone: Na plánkach do veku 40 až 50 rokov, na typoch 20-25 rokov.
• Višne a slivky: Do 15-20 rokov (slivky treba zmladzovať prvý raz v 12. až 15. roku). Bystrické slivky do 25 rokov.
• Broskyne: Znášajú hlboké zmladenie do 12 rokov.
• Čerešne, marhule a orechy: Nezmladzujeme.
• Kríčkové egreše a ríbezle: Zmladzujeme v 8. až 10. roku po ich vysadení.
• Stromčekové egreše a ríbezle: Zmladzujeme v 6. až 8. roku po ich vysadení.

Pred zmladením musíme ovocný strom najprv ošetriť presvetľovacím rezom, starú kôru z neho oškrabať a pôdu pod celou korunou riadne skypriť a pohnojiť. Po zmladení jednotlivé zrezané konáre po vypučaní nových letorastov a výhonkov počas 2-3 rokov pestujeme podľa zásad výchovného a udržovacieho rezu. Technika vlastného zmladzovacieho rezu sa riadi podľa druhov. Podľa ročného obdobia ho najskôr robíme na kôstkovinách (v septembri - decembri) a až potom na jadrovinách (v novembri - decembri).

Obnova starých a zanedbaných stromov

Ak máte v záhrade starý, zanedbaný strom, ktorý už takmer nerastie, nikdy nevykonávajte radikálny rez naraz. Postupujte v dvoch fázach:

• 1. rok - Sanitárny rez: Odstráňte všetky odumreté, choré, križujúce sa a dovnútra rastúce konáre. Cieľom je otvoriť korunu a zlepšiť jej zdravotný stav.
• 2. rok - Skracovanie kostrových konárov: Skráťte hlavné kostrové konáre, ktoré ste ponechali, rezom hlboko do 3 až 5-ročného dreva.

Praktické tipy a starostlivosť

Pred začiatkom rezu

• Naplánujte si prácu podľa sezóny: Uistite sa, že viete, kedy je vhodné vykonať rez pre konkrétnu skupinu rastlín.
• Skontrolujte stav rastlín: Pred začiatkom prác si prezrite jednotlivé rastliny a identifikujte tie, ktoré majú poškodené, suché alebo choré vetvy.

Ako postupovať pri reze pre rovnomerný tvar

Pri strihaní ovocných stromov pre udržanie pekného a produktívneho tvaru (ktorý často nadobúda rovnomernú, okrúhlu korunu) dodržujte tri jednoduché kroky:

1. Odstránenie problémových konárov: Začnite odstránením odumretých, poškodených a chorých konárov. Odstráňte aj vertikálne rastúce konáriky (tzv. vlky) a prípadné výhonky na kmeni stromu. Cieľom je dostať svetlo a priestor do koruny, čo zabezpečí lepšiu úrodu a zredukuje problémy so škodcami a chorobami.
2. Presvetľovanie koruny a tvarovanie: Po odstránení týchto konárov odstúpte od stromu a pozrite sa, ako vyzerá. Cieľom je, aby boli konáre rovnomerne rozmiestnené a tvorili peknú fraktálnu korunu smerom od centra. Ak vidíte miesta, kde si viaceré konáre konkurujú, konáre vyrastajú z jedného miesta alebo konáre, ktoré rastú paralelne jeden nad druhým, môžete ich taktiež odstrániť. Ponechajte vždy tie konáre, ktoré vyzerajú zdravšie a ktoré zvierajú lepší uhol voči stredu stromu (pomôckou je prirovnanie uhlov k hodinovým ručičkám - o 2. hodine alebo o 10. hodine - predstavujú ideálne uhly konárov). Konáre s tupšími uhlami sa môžu pod váhou bohatej úrody zlomiť a ostrejšie uhly zas spôsobujú nadmerné prehustenie koruny. S presvetľovaním pokračujte, až pokiaľ nezostane medzi konármi prázdny priestor 15 až 30 cm.
3. Skracovanie koncových výhonkov: Tento krok je najjednoduchší. Skracujte najvzdialenejšie konáre, aby rástli kratšie a viac do hrúbky. Takto sa skracujú jednoročné výhonky, pričom odstránite maximálne 20 percent z ich dĺžky. Jednoročné výhonky ľahko odlíšite aj na základe iného sfarbenia oproti ostatným konárom. Dôležité pri tomto kroku je skracovať len konáre, ktoré nám ostali po 1. a 2. kroku, a výlučne ich konce. Tento krok je užitočný najmä pri tvarovaní mladých stromčekov, prípadne pri skracovaní konárov, ktoré by neskôr prevísali pod váhou úrody.

Starostlivosť po reze a hnojenie

• Ošetrenie väčších rezov: Ak musíte vykonať väčší rez, napríklad u starších ovocných stromov, použite záhradný vosk alebo špeciálne prostriedky na ošetrenie rezných miest. Konáre odrezávajte zásadne na konárový krúžok, bez robenia „kýpťov“. Všetky rezné plochy ošetrite nanesením štepárskeho vosku alebo olejovej farby.
• Pravidelné hnojenie: Správny rez ide ruka v ruke s optimálnou výživou. Pravidelná zálievka, hnojenie a mulčovanie sú nevyhnutné. Nezabúdajte ani na dôležitosť podpníka, ktorý má najväčší vplyv na silu rastu ovocných stromov.

tags: #ako #strihat #stromcek #do #kruhu