Vianočné obdobie je neodmysliteľne späté s melódiami, ktoré nás sprevádzajú počas sviatočných dní. Tieto piesne, známe ako koledy, majú fascinujúcu históriu a každá z nich rozpráva svoj jedinečný príbeh. Poďme sa spoločne ponoriť do sveta vianočných melódií a odhaliť ich pôvod a význam.
Čo je koleda?
Keď sa povie „koleda“, zvyčajne si predstavíme tradičný vinš, ktorý sa spieva, hovorí či recituje v predvianočnom a vianočnom období. Koleda je obradová vianočná ľudová pieseň spievaná od Štedrého večera do Troch kráľov. V širšom význame sú za koledy niekedy považované aj riekanky, vinše a ľudové hry s tematikou narodenia Ježiša Krista, označované ako betlehemské hry.
Slovo koleda však označuje aj typickú obchôdzku po domoch, počas ktorej divadelníci spievajú a vinšujú. Tento zvyk spievania kolied sa spája s koledovaním - obradnou obchôdzkou, kedysi najmä mládencov, v súčasnosti zvyčajne detí, ktoré od Štedrého večera (24. december) do sviatku Zjavenia Pána (6. január) chodia po domoch a spievajú koledy či vinšujú rodine zdravie, šťastie a hojnosť.
Navyše, koleda znamená aj odmenu, ktorú si koledníci odnášajú z navštívených domácností. Koleda má nielen mnoho významov, ale aj názvov. V niektorých regiónoch je koledovanie známe aj ako polazovanie, vinšovanie či chodenie s hviezdou alebo s betlehemom. Tento prastarý zvyk je hlbokou súčasťou našej kultúry, ktorá v nás odkrýva prajnosť voči druhým a túžbu po dobrote.
Historické korene kolied
Predkresťanské oslavy a zimný slnovrat
Pôvod koledovania siaha dlhé storočia pred narodenie našich prastarých rodičov. Korene vianočnej hudby siahajú hlboko do minulosti, ďaleko pred kresťanskú éru. Pôvodne boli spojené s oslavami zimného slnovratu, ktorý sa konal okolo 21. decembra.
Pre starých Slovanov bolo typické, že merali dĺžku dní, pričom ten najkratší z celého roka - 21. december, deň zimného slnovratu - pre nich znamenal nový začiatok v živote a aj v hospodárstve. V tomto období nemali koledy žiaden kresťanský charakter. Rovnako sa však koledy spájajú aj s pohanskou tradíciou starých Slovanov, ktorí oslavovali boha Koljadu, a tieto oslavné piesne spievali celé rodiny na slávnosť zimného slnovratu. Veľkým slnovratovým obradom bol Oseň, sprevádzaný veršovanými prianiami (koledami) bohatého hospodárskeho roka, napríklad na poli úrod, pri dome príplod.
V starovekom Ríme sa oslavovali tzv. „kalendy“, čo bol sviatok začiatku nového mesiaca. Práve z tohto latinského slova „calendae“ sa vyvinul dnešný výraz „koleda“. Oslavy nového roka v tej dobe označovali ako calendae, z čoho pochádza aj používanie tohto slova z rôznych národností a národov. Koledy majú pôvod v Rímskej ríši.
Príchod kresťanstva a transformácia
Príchodom kresťanstva bol staroslovanský sviatok, nazývaný Kračún, nahradený Vianocami. S príchodom kresťanstva sa obsah týchto piesní postupne menil. Začali sa v nich objavovať motívy narodenia Ježiša Krista a oslavy Vianoc. Koledy začali byť spojené s kresťanstvom až v období stredoveku, kedy boli za koledy považované piesne s motívom narodenia Ježiša Krista. Dnes sa koledy spájajú prioritne s kresťanskou vierou, hoci pôvodne nemali kresťanský charakter. U kresťanov byzantskej tradície (gréckokatolíkov a pravoslávnych kresťanov) dominuje kult Bohorodičky a pastorálne koledy sú tu ojedinelé.
Metodov zákon z 9. storočia bol príkladom toho, ako boli po príchode kresťanstva na územie Slovenska viaceré staroslovanské pohanské zvyky zakázané. Nové zákony neobišli ani novoročné koledovanie na prvý deň zimného slnovratu.
Vývoj a šírenie kolied
Koledy ako "putujúce piesne"
Koledy sú charakteristické pre takmer celé európske kresťanské prostredie, kde sa šírili už od stredoveku. Na Slovensku sú v dnešnej podobe známe od 17. storočia. Koledy bývajú označované aj ako „migrujúci žáner“, respektíve „putujúce piesne“, pretože putovali (často ústnym podaním) z miesta na miesto v podobe textov a melódií.
Výrazný vplyv na podobu kolied v kontinentálnom prostredí (najmä umelých) mala Katolícka cirkev, keďže tvorili súčasť kalendárnych obradových piesní. Vplyv na ich šírení mali kňazi, cirkevné rády (osobitne františkáni), hudobní rektori, ale aj pastieri, mestská či dedinská chudoba, ako aj Cigáni či baníci. Legenda hovorí, že autorom prvej kresťanskej koledy bol svätý František z Assisi, ktorý žil v 13. storočí. Od tohto obdobia sa koledy začali šíriť po celej Európe, často vďaka potulným študentom, remeselníkom a pútnikom.
Charakteristické prvky kolied
V koledách sa prelínajú kresťanské a ľudové motívy (typicky pastierske a roľnícke) pochádzajúce zo staroslovanských roľníckych obradov zimného slnovratu. Prevládajú témy narodenia Ježiška v chudobnej maštali, zvestovania radostnej správy pastierom (napr. Pásli ovce valasi pri betlemskom salaši...), ich prípravy na cestu do Betlehema a chystania darov. V niektorých koledách sa objavujú žartovné a parodické prvky, typicky žiadanie odmeny za koledovanie.
V hudobnej zložke kolied „prevládajú jednoduché harmonické melódie staršieho typu v rozsahu sexty až oktávy, ale vyskytujú sa aj archaické recitatívne nápevy a najmä kvinttonálna a kvintakordálna melodika. Prevládajú jednoduché harmonické melódie staršieho typu, tanečný rytmus odzemkového typu i odzemkové melódie.
Osobitnú časť tvoria pastorálne koledy ľudového pôvodu, ktoré súvisia s ovčiarskymi piesňami a na ktorých formovaní mali veľký vplyv betlehemské hry. V textoch, ako aj v hudobnom stvárnení vianočných kolied sa nachádza veľa príbuzných znakov aj s pastorelami (poloumelými vianočnými pastierskymi piesňami), ktoré najmä v 18. a 19. storočí skladali väčšinou anonymní kantori a muzikanti.
Slovenské ľudové koledy spravidla nemajú refrén. Naopak u Ukrajincov, Bielorusov či Poliakov sú ľudové koledové piesne s refrénom častejšie a dokonca sa delia do žánrov: koljadky, ovseni, ščedrovky. Refrény, ktoré majú podobu pokriku (napr. Hej, koleda!, Na ten Nový rok! či Oj daj Bože!) predstavovali pôvodne akési magické formuly a patria k najstarším častiam kolied.
Koledovanie ako obrad
Od Štedrého večera do Troch kráľov
Koledovanie bolo kedysi neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv. Skupiny detí a dospelých chodili od domu k domu, spievali piesne a recitovali básne s vianočnou tematikou. Za svoju snahu dostávali odmenu v podobe jedla, nápojov alebo drobných darčekov. Koledovanie býva spojené tiež s betlehemskými hrami a betlehemcami.
Pôvod koledovania ako magického obradu, ktorý má v nastávajúcom roku priniesť do domu šťastie v rodinnom živote a blahobyt, sa spája s predkresťanskými oslavami zimného slnovratu. Koledy sa spievali najčastejšie na priedomí a pripisoval sa im magický účinok, nie však taký veľký ako veršovaným vinšom. Obchôdzky koledníkov sa odjakživa spájali s pocitom nádeje v lepšie časy. Keď koledníci zaklopali s prianím dobrej úrody, šťastia, zdravia a požehnania rodiny, dočkali sa vrelého uvítania s miskou koláčov, prípitkom, dokonca aj peniazmi.
Dôležitým momentom koledovania bolo prijatie koledníkov vo vlastnom dome. Návšteva bola totiž vnímaná ako posvätenie priestoru. Príchodom kresťanstva sa koledovanie zmenilo. Jeho neodmysliteľnou súčasťou sa stalo radostné ohlasovanie narodenia Krista a samotné témy kolied vychádzali z biblických predlôh.
Regionálne odlišnosti a dôležití koledníci
Skupiny koledníkov vznikali v minulosti prirodzene - združili sa kamaráti, spolužiaci, obecní pracovníci či rodinní známi. Táto úloha však náležala mužom, väčšinou mladým chlapcom. Dievčatá v úlohe koledníkov neboli vítané - s výnimkou koledovania na Luciu. Ľudia verili čaru nielen slov, ale aj vlastností koledníkov, ich zdraviu a mladosti.
Prvý ranný koledník bol nazývaný polazník. Hovorilo sa, že tento zdravý a čisto oblečený mládenec má prísť zdola, proti prúdu rieky, aby šťastie neutieklo ako voda. Podobné pravidlá sa líšili v závislosti od kraja aj dediny a každé z nich bolo spájané s inými poverami. Vo väčšine obcí však platilo, že na Božie narodenie sa nekoledovalo.
Najtypickejšou vianočnou obchôdzkou je koledovanie na Troch kráľov. Okrem vinšovania, spievania a hrania divadelných scénok nechávali po sebe koledníci aj fyzické prianie. Dvere domu zvykli označiť kriedovým nápisom G + M + B, ktorý býva chybne vykladaný ako začiatočné písmená mien kráľov: Gašpar, Melichar a Baltazár. Záznamy o vianočných hrách (koledách) pochádzajú z 15. storočia z Bratislavy, Banskej Štiavnice a Bardejova. Koledy v rôznych podobách boli zvykom na Ondreja (30. novembra), Luciu (13. decembra), na Štedrý deň (24. decembra), Božie narodenie (25. decembra), Nový rok (1. januára), na Troch kráľov (6. januára) a učiteľské koledy nechýbali na Gregora (3. februára) a Blažeja (12. marca).
Svetoznáme a slovenské koledy
Tichá noc, svätá noc
Táto koleda, známa po celom svete, má pozoruhodný príbeh. Zrodila sa na Štedrý deň v roku 1818 v Kostole sv. Mikuláša v malom rakúskom mestečku Oberndorf. Miestny organista Franz Xaver Gruber skomponoval melódiu na motívy básne Tichá noc!, ktorú napísal 26-ročný pomocný kňaz Joseph Franz Mohr. Zaujímavosťou je, že pôvodne bola napísaná pre gitaru, pretože miestne organy boli pokazené. Pôvodne mala pieseň šesť slôh, v súčasnosti sa bežne používa len prvá, druhá a posledná sloha. Talentovaný Gruber zložil pieseň pre dva hlasy, chór a gitaru a obaja autori ju predniesli ako súčasť vianočnej omše: Mohr spieval tenor a hral na gitare, Gruber spieval bas.
Autorstvo skladby vysvetľuje aj jediný originálny rukopis textu Tichá noc!, ktorý bol nájdený v roku 1995. Analýza naznačuje, že dátum 1816 sa vzťahuje na čas, keď text vznikol, pričom Mohrov rukopis obsahuje tiež riadok odkazujúci na autora hudby s textom: Melódia od Fr: Xav: Gruber. Pieseň, ktorá vznikla v skromných pomeroch, obletela celý svet. Tirolská spevácka rodina Rainerovcov ju predniesla ruskému cárovi Alexandrovi I. a rakúskemu cisárovi Františkovi I. V roku 1831 zaznela Tichá noc po prvýkrát v Lipsku. Dnes je táto pieseň preložená do viac ako 300 jazykov a dialektov a podľa mnohých patrí medzi najkrajšie vianočné piesne. V Nemecku je Tichá noc, svätá noc najobľúbenejšou koledou, za ňou nasledujú skladby O du fröhliche a O Tannenbaum. Kostol svätého Mikuláša, kde Tichá noc, svätá noc zaznela po prvýkrát, zbúrali skôr, ako stihla vianočná koleda obletieť svet.
Ďalšie známe koledy
Medzi najznámejšie svetové skladby patrí Tichá noc - Stille Nacht, ktorá bola preložená snáď do všetkých jazykov na svete. Veľmi známa je aj koleda Adeste Fideles, ktorej autorom textu je John Francis Wade. Z latinského textu bola tiež preložená do rôznych jazykov sveta. In Dulci Jubilo patrí medzi najstaršie doteraz spievané koledy. Vznikla v prvej polovici 14. storočia a jej pôvodný text je latinsko-nemecký. Narodil sa Kristus Pán je jedna z najstarších českých kolied, ktorej korene siahajú až do 13. storočia. V českom jazyku sa rozšírila v 16. storočí vďaka bratským spevníkom.
Pieseň Jingle Bells, hoci nie je typickou koledou, sa stala neodmysliteľnou súčasťou vianočného repertoáru. Zaujímavosťou je, že pôvodne bola napísaná pre Deň vďakyvzdania. Jej autor, James Lord Pierpont, ju skomponoval v roku 1857. Pieseň sa preslávila aj tým, že bola prvou melódiou zahranou vo vesmíre - astronauti misie Gemini 6 ju zahrali na ústnej harmonike v decembri 1965.
Každá krajina má svoje špecifické vianočné piesne, ktoré odrážajú jej kultúru a tradície. Vo Francúzsku je populárna „Petit Papa Noël“, vo Veľkej Británii „Deck the Halls“ a v Taliansku „Tu scendi dalle stelle“. V Latinskej Amerike sa teší obľube „El Burrito de Belén“, zatiaľ čo v Nigérii sa spieva „Betelehemu“ v jazyku joruba.
Bohatstvo slovenských kolied
Na Slovensku máme bohatú tradíciu vianočných kolied. Najväčší počet slovenských vianočných piesní a kolied zachytil v 60. rokoch 19. storočia Andrej Kmeť. Medzi najobľúbenejšie patria:
- Do hory, do lesa, valasi: Táto koleda pochádza z oblasti stredného Slovenska a je spojená s pastierskymi tradíciami. Vznikla pravdepodobne v 18. storočí a odráža život valašských pastierov, ktorí boli medzi prvými, čo sa dozvedeli o narodení Ježiša.
- Búvaj dieťa krásne: Táto nežná uspávanka je jednou z najobľúbenejších slovenských kolied. Jej pôvod siaha do 19. storočia a je spojený s ľudovou tradíciou. Text vyjadruje lásku a starostlivosť Panny Márie o malého Ježiška.
- Daj Boh šťastia tejto zemi: Táto koleda má korene v ľudovej slovesnosti a vznikla pravdepodobne v 19. storočí. Je to modlitba za blaho krajiny a jej obyvateľov, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou slovenských Vianoc.
Na Slovensku sa s koledami stretávame v predvianočnom období. Sú už súčasťou našej histórie a národného kultúrneho dedičstva. Slovania koledy väčšinou chápu ako ľudové piesne, ktoré sa spievajú pri veľkých cirkevných sviatkoch. Koledy majú bohatú tradíciu na Slovensku, v Česku, Bulharsku, Rusku a na Ukrajine. V Srbsku sa koledy nazývajú koleda, v Slovinsku ich označujú ako kolednica. V susednom Poľsku majú koledy tiež veľkú popularitu a nazývajú sa rovnako ako u nás - kolędy. U týchto národov môže byť význam tohto slova chápaný širšie alebo naopak užšie, ako ho chápeme my. Zároveň napríklad u Rusov a Poliakov je veľa kolied, ktoré nemajú len ľudový pôvod - boli skomponované. V Rumunsku koledy nazývajú colinda, vo Francúzsku tsalenda, v ďalekom Grécku je to zase kálanda. U anglicky hovoriacich krajín sa označujú ako Christmas Carol.
Koledy dnes a ich odkaz
Často sa tiež môže stať, že nevieme identifikovať rozdiel medzi vianočnou piesňou a vianočnou koledou. Nejedná sa totiž o to isté. Vianočná koleda je druh vianočnej piesne, ktorá sa viaže výhradne k sviatku narodenia Ježiša Krista. Na rozdiel od toho, vianočné piesne sú koncipované na širšie obdobie celých Vianoc, ako napríklad Rolničky, Rolničky, O Tannenbaum, Jingle Bells.
Zvyk koledovania, od domu k domu, sa dnes už pomerne vytráca. Vo mestách zanikol už takmer úplne a stretnúť sa s ním môžeme jedine v menších dedinách. Koledy dnes zostali spievané či púšťané viac-menej iba v rodinnom kruhu. Koledovanie - rovnako ako mnohé iné zvyky a tradície - ustupuje. Napriek tomu si predovšetkým v posledných rokoch čoraz viac Slovákov uvedomuje dôležitosť uchovávania ľudového a historického odkazu. Zatiaľ čo vo väčších mestách pretrváva koleda len vo forme jednoduchých rýmovaných vinšov počas Štedrého večera v kruhu rodiny, mnohé obce si dodnes udržiavajú typické hrané obchôdzky počas rôznych vianočných sviatkov. Okrem biblického posolstva koledovanie prináša radosť, súdržnosť, utužuje spoločenstvo a otvára dvere domácností, ktoré sa čoraz viac odcudzujú okoliu. Vianočné koledy nie sú len krásnou hudobnou tradíciou, ale aj zrkadlom kultúry a histórie jednotlivých národov. Koledovanie hovorí o ľudskej prajnosti a láske.