Veľkonočné zvyky v Nemecku

Veľkonočné obdobie je čas, kedy všetky zvyky symbolizujú obnovu, život, začiatok jari, koniec zimy a pôstu. V Nemecku patrí Das Ostern, čiže Veľká noc, k najobľúbenejším sviatkom, ktoré predznamenávajú dlhoočakávaný príchod jari po tuhej zime a ukončenie pôstu. Tak ako v každej krajine, aj v Nemecku sa oslavuje Veľká noc a dni okolo nej sa nazývajú Osterfeiertag.

Veľká noc v Nemecku: Úvod a všeobecné informácie

Na rozdiel od Slovenska, v Nemecku nenatrafíte na zvyky ako oblievanie dievčat studenou vodou či šibanie korbáčmi. Nemci sa na Veľkú noc pripravujú zdobením svojich domov a záhrad a rovnako ako u nás maľujú veľkonočné vajíčka. Mnohé zvyky a rituály sa však v jednotlivých regiónoch líšia. Medzi štátne sviatky v Nemecku patria Veľký piatok (Karfreitag) a Veľkonočný pondelok (Ostermontag). V tieto dni sú úrady, banky, pošty a obchody zatvorené. Školy mávajú veľkonočné prázdniny, zvyčajne približne dva týždne okolo veľkonočného víkendu. Keďže veľkonočné sviatky sú známe aj ako tiché sviatky, v niektorých regiónoch Nemecka platí takzvaný zákaz tancovania, čo znamená, že väčšie podujatia sú niekedy zakázané.

Pôvod a symbolika veľkonočného zajaca

Neoddeliteľnou súčasťou Veľkej noci v Nemecku je veľkonočný zajac (Osterhase), ktorého pôvod je práve v Nemecku. Asi najpopulárnejším maskotom Veľkej noci je veľkonočný zajac, ktorého hlavnou úlohou je poschovávať pred deťmi veľkonočné vajíčka a iné maškrty či darčeky. Prvýkrát ho vo svojich poznámkach spomenul v roku 1684 profesor medicíny z Heidelbergu, ktorý kritizoval zlý vplyv prejedania sa veľkonočnými vajíčkami na ľudský organizmus. Vďaka nemeckým a švajčiarskym novousadlíkom sa neskôr tento zvyk dostal aj do Spojených štátov. V Dolnom Sasku je mesto Ostereistedt, známe ako mesto veľkonočného vajíčka, kde legenda hovorí, že tu býva veľkonočný zajačik s menom Hanni Hase a tisíce detí mu každý rok píšu listy so želaniami. V niektorých regiónoch však sladkosti nenosí zajac, ale napríklad sliepky, kohút alebo dokonca kačica.

Prípravy a zvyky pred Veľkonočným pondelkom

Zelený štvrtok (Gründonnerstag)

Zelený štvrtok, čiže Gründonnerstag, je rovnako ako u nás pracovný deň. Veriaci chodia do kostola, aby si pripomenuli poslednú večeru Ježiša Krista. Blíži sa koniec pôstneho obdobia, pred Veľkou nocou sa treba očistiť a v niektorých rodinách preto jedávajú iba zeleninu, väčšinou špenát alebo bylinkové polievky. Tradične sa jedia zelené potraviny, ako je špenát, pór a rozmanité bylinky, ktoré sú súčasťou obľúbenej frankfurtskej zelenej omáčky, pripravovanej zo siedmich byliniek a podávanej k vajíčkam natvrdo.

Veľký piatok (Karfreitag)

Veľký piatok (Karfreitag) je v Nemecku štátny sviatok, nechodí sa do práce a zatvorené sú všetky obchody. Väčšina rodín v tento deň jedáva jedlá z rýb alebo bylinkové omáčky so zemiakmi varenými v šupke.

Biela sobota (Karsamstag)

Veľkonočné trhy

Počas Bielej soboty sa v mnohých mestách konajú na námestiach veľkonočné trhy. Nájdete na nich ručne vyrobené veľkonočné vajíčka, rôzne dekorácie či remeselné výrobky. Veľká noc v Nemecku je v mnohých mestách spojená aj s tradičnými veľkonočnými trhmi, ktoré ponúkajú nespočet krásne zdobených kraslíc i ďalšieho veľkonočného tovaru. Najkrajšie veľkonočné trhy nájdete vo veľkých mestách, ako je Berlín, Hamburg či Norimberg. Mníchovský Olympiapark sa každoročne premení na pestrý veľkonočný trh pod holým nebom plný stánkov i veľkonočných atrakcií.

Tradičné pečivo a koláče

Po nákupoch a nabažení sa príjemnej sviatočnej atmosféry býva zvykom zastaviť sa v pekárni pre tradičný veľkonočný koláč v tvare jahňaťa. Tento koláč sa volá das Gebackene Osterlamm a je obľúbený najmä u detí, býva, ale aj nemusí byť naplnený krémom. Obľúbený je tiež Osterbrot, ktorý je podobný slovenskému mazancu, alebo Rosinenbrot, čo je sladký chlieb s hrozienkami.

Veľkonočné ohne (Osterfeuer)

Zaujímavosťou sú aj Veľkonočné ohne (Osterfeuer), ktoré patria medzi najčastejšie veľkonočné zvyky v Nemecku. Pôvodne išlo o starogermánsky obrad, ktorý symbolicky zaháňal zlých duchov, odháňal posledné zvyšky zimy a zvestoval jar, život a zrodenie. Veľkonočné ohne datujú svoj pôvod ako zvyk až do 16. storočia, ale pravdepodobne sa datujú do predkresťanských dôb. Svetlo z ohňa symbolicky predstavuje vyhnanie zimy a príchod tepla. Taktiež by malo zvýšiť plodnosť polí. V kresťanskej tradícii je veľkonočný oheň symbolom vzkriesenia Krista. Dedinčania, susedia a priatelia sa tradične zhromaždia okolo týchto ohňov, ktoré zvyčajne horia v sobotu pred začiatkom Veľkej noci, alebo v noci z Bielej soboty na Veľkonočnú nedeľu, predovšetkým v severnom Nemecku. Oheň sa udržiava konármi a vetvičkami zo záhrady.

Veľkonočná nedeľa (Ostersonntag)

Cirkevné obrady a posvätenie jedál

Veľkonočná nedeľa je tak ako u nás najdôležitejším sviatkom. V tento deň sú bohoslužby v kostoloch hojne navštevované. Mnohé rodiny chodia na omšu, na ktorej si nechajú farárom posvätiť košík so sladkým chlebom, vajíčkami či šunkou.

Tradičný obed

Po omši nasleduje tradičný veľkonočný obed, pri ktorom sa zíde celá rodina. Zvyčajne je to aj deň, keď sa ruší pôst. Nemecké rodiny sa tradične schádzajú k veľkému spoločnému jedlu, ktoré má podobu brunchu. Jedáva sa napríklad veľkonočná šunka v chlebovom cestíčku so špenátom, jahňacie mäso väčšinou so šalátom, v ktorom sú okrem zeleniny aj vajíčka, pečená ryba alebo hus. Podáva sa najrôznejšie pečivo s veľkonočnými nátierkami a samozrejmosťou sú maľované varené vajcia.

Príprava na hľadanie vajíčok

Deti si počas Veľkonočnej nedele vyrábajú slamené hniezda, ktoré rodičia skryjú v dome alebo v záhrade. Do nich potom veľkonočný zajac zanesie rôzne farebné vajíčka a iné maškrty, niekedy to môžu byť aj väčšie darčeky. Cez veľkonočnú nedeľu rodičia schovajú farebné vajíčka, čokoládové zajačiky a ďalšie veľkonočné sladkosti na záhrade či po dome a deti ich následne hľadajú. Deti veria, že vajíčka im poschovával veľkonočný zajačik alebo Osterhase.

Zvyky na Veľkonočný pondelok (Ostermontag)

Veľkonočný pondelok je posledným veľkonočným sviatkom, ktorý sa zvyčajne trávi s rodinou. Obľúbenou činnosťou na Veľkonočný pondelok je hľadanie veľkonočných vajíčok, ktoré deti hľadali už od Veľkonočnej nedele v pripravených hniezdach alebo skryté v dome či záhrade.

Regionálne tradície a podujatia

• Jazdy križiakov: V Braniborsku a Sasku môžete na Veľkonočnú nedeľu alebo aj Veľkonočný pondelok uvidieť jazdy križiakov.
• Sprievod svätého Juraja v Traunsteine: V meste Traunstein v Bavorsku sa každoročne na Veľkonočný pondelok koná stredoveký sprievod na koňoch. Nazýva sa sprievod svätého Juraja, má stáročnú tradíciu a koná sa od roku 1892. Účastníci sprievodu sú oblečení v tradičných bavorských krojoch alebo historických kostýmoch. Ústrednou postavou sprievodu je bojovník svätý Juraj, ktorý ide na bielom koni, oblečený v červenom plášti s pancierovým štítom. Je patrónom rytierov, poľnohospodárov, koní a dobytka.
• Hádzanie veľkonočných kolies v Luedge: V meste Luedge v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko je zvykom púšťať takzvané Veľkonočné kolesá, čo sú veľké horiace kolesá z dreva a slamy púšťané z kopca. Zanechávajú horiacu stopu tiahnucu sa niekoľko sto metrov, vytvárajú ohnivé kruhy, ktoré symbolizujú slnko pred 2000 rokmi.
• Gúľanie vajíčok Eiertrüllen: Zvykom v severnom Nemecku je gúľanie vajíčok s názvom Eiertrüllen.
• Hľadanie veľkonočnej vody: Ďalším zvykom je aj hľadanie veľkonočnej vody. Podľa miestnych mýtov má takáto voda magické vlastnosti a podporuje zdravie a krásu.
• Veľkonočná prechádzka: Obľúbená báseň Za bránou od Johanna Wolfganga von Goetha opisuje radostné pocity ľudí, keď sú studené zimné dni preč a prvé lúče jarného slnka poskytujú ideálne prostredie pre spoločnú veľkonočnú prechádzku s rodinou alebo blízkymi priateľmi. Tento zvyk pochádza z oblasti Franckého Švajčiarska, ale rozšíril sa aj do ďalších oblastí stredného a južného Nemecka.

Veľkonočné dekorácie a symboly

Maľovanie a zdobenie vajíčok

Nemci na Veľkú noc maľujú veľkonočné vajíčka, ktorými potom zdobia svoje príbytky a záhrady. Vajíčka, nech sú varené alebo vyfúknuté, sa zdobia. Farebné varené vajíčka sa potom schovávajú a následne sú súčasťou veľkonočného stolovania, vyfúknuté kraslice slúžia ako dekorácia. Na rozdiel od nás sa v Nemecku vajíčka nekoledujú.

Veľkonočná kytica a strom (Osterbaum)

Takmer v každej nemeckej domácnosti sa objavuje veľkonočná kytica (der Osterbaum), obvykle ju tvoria vetvičky mačičiek a zlatého dažďa. Vetvičky sa obvykle režú na Zelený štvrtok a dávajú sa do vázy. Nemci následne vetvičky zdobia vyfúknutými maľovanými vajíčkami, buď kúpenými kraslicami, alebo tými, ktoré vytvoria deti. Okrem toho sa často dajú vidieť ozdobené kríky a stromy pred domami. Znaným príkladom je strom s veľkonočnými vajíčkami v Saalfelde, kde rodina Kraftových zdobila jabloň na svojej záhrade po dobu 50 rokov.

Gastronómia počas Veľkej noci

Typické jedlá podľa dňa

• Zelený štvrtok: Tradične sa jedia zelené potraviny ako špenát, pór a rozmanité bylinky, často vo forme bylinkových polievok alebo frankfurtskej zelenej omáčky.
• Veľký piatok: Väčšina rodín jedáva jedlá z rýb alebo bylinkové omáčky so zemiakmi varenými v šupke.
• Veľkonočná nedeľa: Typická je krupicová polievka a jahňacie mäso, väčšinou so šalátom, v ktorom sú okrem zeleniny aj vajíčka. Podáva sa aj veľkonočná šunka v chlebovom cestíčku.

Sladké pečivo a múčniky

Popri Gebackene Osterlamm, Osterbrot a Rosinenbrot sa na veľkonočnom stole objavuje aj iné sladké pečivo. Mnoho Nemcov si doma pripravuje hefezopf alebo veľkonočný vrkoč, ktorý sa podobá slovenskej vianočke. Typicky sa hefezopf pletie z troch prameňov, ktoré symbolizujú Najsvätejšiu Trojicu. Variantom je osterkranz, veľkonočný veniec, kedy cesto môže byť doplnené o orechy a sušené ovocie. Rovnako ako u nás sa v niektorých častiach Nemecka na stoloch objavuje múčnik z piškótového cesta v tvare baránka zdobený čokoládou a práškovým cukrom.

Zákazy a obmedzenia

Keďže veľkonočné sviatky sú v Nemecku známe aj ako tiché sviatky, v niektorých regiónoch Nemecka platí takzvaný zákaz tancovania (Tanzverbot). To znamená, že počas niektorých dní, predovšetkým na Veľký piatok, sú väčšie podujatia, diskotéky a iné zábavné akcie zakázané, aby sa zachoval sviatočný a rozjímavý charakter týchto dní.

tags: #ake #zvyky #maju #nemci #na #velkonocny