Advent a adventný veniec predstavujú významné symboly adventného obdobia, ktoré pripravuje kresťanov na príchod Ježiša Krista. Advent, z latinského adventus, znamená čakanie na príchod Spasiteľa. Toto štvortýždňové obdobie je časom modlitieb, pokánia, intenzívnejšieho čítania Svätého písma a zároveň radosti a nádeje.
História a pôvod adventného venca
Tradícia adventného venca má svoje korene v 19. storočí v severnom Nemecku. Za jeho zakladateľa sa považuje evanjelický teológ a sociálny pracovník Johann Hinrich Wichern (1808 - 1881). V roku 1839 vytvoril v Hamburgu v dome Rauhes Haus, ktorý slúžil ako útulok pre osirelé a zanedbané deti, prvý veniec. Mal 24 sviečok - štyri veľké na nedele a malé na ostatné dni adventu, aby deťom vizuálne priblížil, koľko dní ostáva do Vianoc.
Zmienky o používaní vencov so sviečkami však siahajú aj do predkresťanských čias. Germánske národy počas tmavých zimných dní zapaľovali sviečky v kruhových vencoch na znak nádeje a očakávania jari, ako symbol "ohňa boha slnka". V stredoveku si kresťania túto tradíciu prispôsobili a vytvorili z nej súčasť duchovnej prípravy na sviatok Narodenia Pána.
Symbolika adventného venca
Adventný veniec v sebe nesie hlbokú duchovnú symboliku:
- Kruh: Okrúhly tvar nemá začiatok ani koniec; symbolizuje nekonečnosť Božej lásky, nesmrteľnosť duše a večný život.
- Zelené ihličie: Je znakom života, nádeje a obnovy, ktorú prináša Kristus.
- Sviečky: Štyri sviečky predstavujú štyri adventné nedele, štyri svetové strany a Kristov kríž. Svetlo horiacich sviec symbolizuje prichádzajúceho Krista, ktorý je „svetlo sveta“ a rozptyľuje temnotu.
Liturgické farby a význam sviečok
V rímskokatolíckej tradícii majú sviečky svoj špecifický význam a poradie:
| Sviečka | Názov | Farba | Symbolika |
|---|---|---|---|
| 1. sviečka | Svieca nádeje | Fialová | Očakávanie príchodu Mesiáša, pokánie |
| 2. sviečka | Svieca pokoja | Fialová | Mier a zmierenie |
| 3. sviečka | Svieca radosti | Ružová | Radosť z blížiaceho sa narodenia Krista |
| 4. sviečka | Svieca lásky | Fialová | Základ kresťanských hodnôt |
Advent a vianočné tradície na Slovensku
Na Slovensku sa advent spájal s mnohými ľudovými zvykmi. Etnologička Katarína Nádaská pripomína, že v horských oblastiach advent ohlasovali pastieri trúbením na dlhé zakrivené trúby. K obdobiu patrili aj roráty - ranné omše, na ktoré chodili veriaci s lampášmi. Advent bol zároveň „malým pôstom“, počas ktorého sa konali katarínske zábavy (posledné pred Vianocami) a platil zákaz sobášov a hlučných veselíc.
K adventu sa viažu aj postavy ako svätý Ondrej (ľúbostná mágia, liatie olova), svätá Barbora (púčikovanie vetvičiek) a svätý Mikuláš, ktorého v mestách doprevádzala biskupská dôstojnosť a na vidieku aj čert a anjel. Obdobie uzatváral sviatok Lucie, spojený s vymetávaním zla z príbytkov a veštením budúcnosti.
VIANOCE na Slovensku!
Adventný veniec má mať čestné miesto v domácnosti, aby bol neustálou pripomienkou príchodu Spasiteľa. Od prvej adventnej nedele až po Štedrý deň by mal byť tento čas venovaný zmiereniu, odpúšťaniu a stíšeniu, aby sme k štedrovečernému stolu zasadali v pokoji a láske.