Obdobie adventu, ktoré predchádza Vianociam, je pre kresťanov časom prípravy, očakávania a duchovného rozjímania. Jedným z najvýraznejších a najrozšírenejších symbolov tohto obdobia je adventný veniec. Tento tradičný prvok, zdobiaci mnohé domácnosti, kostoly a verejné priestory, nesie v sebe hlbokú symboliku a dlhú históriu. Advent predstavuje prípravné obdobie na slávnosť Narodenia Pána a vianočné sviatky. Označenie advent pochádza z latinského slova adventus, ktoré znamená príchod. Pre kresťanov je advent dobou očakávania hneď dvojitého príchodu - narodenie Ježiša Krista v Betleheme a zároveň očakávanie jeho druhého príchodu (parúzia) a Posledného súdu. Advent je preto pre veriacich sviatkom radostného očakávania, súčasne však aj bdelosti, pokánia a tichého rozjímania.
Pôvod a história adventného venca
Tradícia adventného venca má svoje korene v 19. storočí v Nemecku. Za jeho prvú podobu je považovaný drevený veniec s 24 sviečkami, ktorý vytvoril luteránsky pastor Johann Hinrich Wichern okolo roku 1839. Johann Hinrich Wichern bol protestantský teológ a sociálny pracovník, ktorý viedol sirotinec Rauhes Haus v Hamburgu. Deti sa počas adventu neustále pýtali, koľko dní ešte ostáva do Vianoc. Wichern chcel deťom vizuálne priblížiť, koľko dní ich ešte čaká do Vianoc. Prvý veniec vyrobil z kolesa od voza, na ktorý pripevnil 19 malých a 4 veľké sviečky. Malé sviečky symbolizovali všedné dni a veľké zase adventné nedele. Koleso na lanách zavesili na strop, aby naň videli všetky deti v učebni.
Z Wichernovho praktického nápadu sa začala šíriť tradícia v školách, sirotincoch a kostoloch protestantského Nemecka. V druhej polovici 19. storočia sa začali používať vence so štyrmi sviečkami. Tento jednoduchší veniec sa postupne rozšíril aj medzi katolíkov, najmä na prelome 19. a 20. storočia. Po prvej svetovej vojne sa adventný veniec s jeho symbolikou rozšíril do celého sveta. Táto tradícia sa postupne rozšírila z Nemecka do ďalších krajín, vrátane Rakúska, Švajčiarska, Poľska, Česka a Slovenska, a neskôr aj do Severnej Ameriky.
Západná cirkev v Ríme zaviedla približne v 6. storočí tradíciu adventu, ktorá zahŕňala dve až šesť adventných nedieľ. Až vo vrcholnom stredoveku sa ustálil konečný rozsah a počet štyroch adventných nedieľ. Advent začína v nedeľu, ktorá je najbližšie k sviatku svätého Ondreja (30. november) a trvá až do večernej modlitby 24. decembra, teda do západu slnka počas Štedrého dňa. Môže nastať najskôr 27. novembra a najneskôr 3. decembra.
Symbolika adventného venca
Samotný adventný veniec je plný symboliky, ktorá odráža hlbší význam adventného obdobia. Adventný veniec možno považovať za kresťanskú vianočnú dekoráciu, jeho úloha pritom nie je len okrasná. Je to hlboký duchovný symbol, ktorý nesie mnoho významov dôležitých pre kresťanskú vieru.
- Kruhový tvar: Predstavuje večnosť a nekonečnú Božiu lásku, pripomínajúc kruh bez začiatku a konca. Kruhový veniec vystihuje jednotu, vzkriesenie a večný život.
- Zelené vetvy: Použitie stálezelených rastlín, ako je čečina, symbolizuje nádej a život, ktorý pretrváva aj napriek zimnému obdobiu. Vždyzelené vetvičky na venci symbolizujú večnosť, život a nádej. Zelená farba konárov v adventnom venci je farbou nádeje a života, ktorá sa obnovuje s príchodom Kniežaťa mieru a Pána nádeje, ktorý má prísť.
- Štyri sviečky: Každá sviečka predstavuje jednu z adventných nedieľ a postupným zapaľovaním symbolizuje rastúce svetlo a očakávanie príchodu Ježiša Krista, "Svetla sveta". Svetlo z horiacich sviec symbolizuje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „svetlo sveta“. Sviečky sú umiestnené v okrúhlom venci, pretože predstavuje lásku k Bohu, ktorá je nekonečná, rovnako ako v kruhu nenájdete jej začiatok a koniec a tiež našej lásky k Bohu a blížnym, ktorá sa nikdy nesmie skončiť. V strede kruhu sú umiestnené štyri sviečky, ktoré sa postupne každou adventnou nedeľou zapaľujú. Pripomínajú štyri svetové strany, Kristov kríž, slnko spásy, ktoré osvetľuje svet zahalený temnotou. Svetlo sviečok symbolizuje našu vieru a vedie nás k modlitbe.
Význam a farby adventných sviečok
Každá zo štyroch sviečok na adventnom venci nesie svoj osobitý význam a je spojená s témou prebiehajúceho týždňa adventu. Tradičné farby sviečok súvisia s liturgickými farbami adventného obdobia. Fialová farba je pritom v adventnom období kľúčová. Radosť sa v katolíckej cirkvi vyjadruje ružovou farbou, a preto sa aj kňazi na tretiu adventnú nedeľu obliekajú do ružového rúcha.
- Prvá sviečka (1. adventná nedeľa): Svieca nádeje (alebo Svieca prorokov). Táto sviečka symbolizuje nádej a očakávanie príchodu Mesiáša. V tradičnom liturgickom kalendári má fialovú farbu, ktorá vyjadruje pokánie a prípravu. Prvá adventná nedeľa je známa ako nedeľa nádeje. Práve v tento deň sa zapaľuje prvá sviečka na adventnom venci, ktorá symbolizuje svetlo a očakávanie príchodu Spasiteľa.
- Druhá sviečka (2. adventná nedeľa): Svieca pokoja (alebo Betlehemská svieca). Symbolizuje mier a zmierenie. Aj táto sviečka má tradične fialovú farbu. Na druhú adventnú nedeľu symbolizuje fialová betlémska sviečka lásku a mieru.
- Tretia sviečka (3. adventná nedeľa): Svieca radosti (alebo Pastierska svieca). Táto nedeľa je často nazývaná "Gaudete" (Radosť). Sviečka má tradične ružovú alebo svetloružovú farbu, ktorá zdôrazňuje radosť z blížiaceho sa Kristovho narodenia. Počas tretej adventnej nedele strieda fialovú farbu sviečky ružová vyjadrujúca nádej a radosť z očakávania Kristovho narodenia. Táto pastierska sviečka pripomína Krista ako starostlivého pastiera.
- Štvrtá sviečka (4. adventná nedeľa): Svieca lásky (alebo Anjelská svieca). Predstavuje lásku, ktorá je základom kresťanských hodnôt. Jej farba je opäť tradične fialová. Na štvrtú nedeľu je zapálením fialovej anjelskej sviečky vítaný príchod Ježiša Krista. Sviečka predstavuje mier, pokoj a lásku.
V niektorých tradíciách sa na adventnom venci nachádza aj piata, biela sviečka, známa ako Kristova svieca. Tá sa zvyčajne umiestňuje do stredu venca a zapaľuje sa na Štedrý deň alebo na Vianoce, symbolizujúc čistotu a príchod samotného Ježiša Krista. Zvyčajne je najvyššia, stojí uprostred a symbolizuje Ježišovo narodenie.
Ako si vyrobiť a ozdobiť adventný veniec
Výroba vlastného adventného venca môže byť príjemným relaxom a súčasťou predvianočných príprav. Základom môže byť korpus (slamený, polystyrénový, ratanový) alebo aj obyčajný tanier. Na ozdobenie sa používajú rôzne materiály:
- Prírodné materiály: Čečina, iné druhy ihličnatých či listnatých vetvičiek, šišky, žalude, celá škorica, badián, sušené plátky citrusov a jabĺk.
- Vianočné ozdoby: Sklenené gule, korálky, malé figúrky (anjelici, zvončeky), mašle a stuhy.
- Sviečky: Štyri adventné sviečky, ktoré sa bezpečne pripevnia pomocou držiakov alebo zapichovacích bodcov.
Pri výrobe a zdobení je dôležité dbať na bezpečnosť. Sviečky by mali byť umiestnené na nehorľavom podklade a ozdoby by nemali byť umiestnené príliš blízko plameňa. V prípade použitia čečiny je vhodné ju na korpus pripevniť drôtom. Klasický adventný veniec býva z čečiny a aj jeho výzdoba by mala byť skôr umiernená. Adventný veniec by mal mať privilegované miesto tam, kde sa nachádzame. Dnes nám oveľa menší adventný veniec zdobia už iba 4 sviečky a nevisí nám zo stropu, ale máme ho na stole, kde nám naplno zažiari aj počas štedrovečernej večere.
Návod na štýlový adventný veniec
Adventné obdobie a súvisiace tradície
Adventné obdobie zahŕňa približne štyri týždne a štyri adventné nedele. Okrem adventného venca existuje aj množstvo iných tradícií a zvykov spojených s týmto obdobím.
Paradeisl - predchodca adventného venca
Veniec, ktorý vymyslel pastor Wichern, má svojho ľudového predchodcu - Paradeisl. Svojou konštrukciou pripomína pyramídu, nie tradičný okrúhly veniec. Jeho výroba nebola veľmi zložitá. Sú to vlastne štyri väčšie červené jabĺčka pospájané drevenými paličkami, ktoré sa farebne pomaľovali a na jabĺčka sa umiestnili tri červené a jedna ružová sviečka. Prvá sviečka sa zapaľovala červená a nazývala sa svieca prorokov na počesť prorokov, ktorí zvestovali narodenie Ježiša Krista. Druhá červená sviečka bola betlehemská a symbolizovala Kristove jasle. Ružová sviečka pastierska sa zapálila na tretiu adventnú nedeľu. Ružová je symbolom radosti, lebo táto nedeľa sa nazýva Gaudete (z latinského radosť). A štvrtá červená svieca sa nazýva anjelská a predstavuje pokoj a mier.
Adventné kalendáre
Veľmi obľúbené, najmä u detí, sú aj adventné kalendáre, ktoré sú skôr novodobou záležitosťou. Pod okienkami s jednotlivými dátumami deti nachádzajú čokoládky alebo drobné hračky. Najstarší ručne vyrobený adventný kalendár pochádza z roku 1851, rozšírili sa však až po druhej svetovej vojne. Prvý tlačený kalendár bol vyrobený v roku 1908, nemal však otváracie okienka. Tie prišli do módy až o 13 rokov neskôr. V súčasnej podobe, teda naplnený čokoládou, existuje až od roku 1958. V moderných adventných kalendároch však nájdeme už takmer všetko - hračky, kozmetiku či dokonca alkohol.
Adventné špirály
Zaujímavou adventnou tradíciou, ktorú do našich končín priniesla rastúca obľuba waldorfskej pedagogiky, je adventná špirála. Tvorí ju spravidla čečina rozložená na zemi do špirály tak, aby jej stredom viedla úzka chodbička. Deti (aj dospelí) potom putujú špirálou do jej stredu, kde si od sviece zapália svoj vlastný svietnik. Cesta má symbolizovať životnú púť, ktorá nie je vždy priamočiara, cestu do vlastného vnútra aj hľadanie svetla.
Betlehemské svetlo
S adventom a predvianočným obdobím súvisí aj Betlehemské svetlo. Jeho plamienok sa každoročne pred Vianocami zapaľuje v jaskyni pri chráme Narodenia Pána v Betleheme, v ktorej sa údajne narodil Ježiš.
Sviatok svätého Mikuláša
Do adventného obdobia spadá aj sviatok svätého Mikuláša 6. decembra. Pripomína biskupa z Myry v dnešnom Turecku, ktorý žil na prelome 3. a 4. storočia a preslávil sa svojou štedrosťou a obranou nespravodlivo obvinených. So sviatkom sv. Mikuláša sa spája milý zvyk obdarovávania všetkých detí. Svoje korene má v príbehu, ktorý opisuje štedrosť svätca. Keď chcel zadĺžený otec predať svoje tri dcéry do nevestinca, Mikuláš tri noci za sebou vhadzoval cez otvorené okno do izby peniaze. Otec nimi mohol splatiť dlhy a pripraviť dcéram slušnú výbavu.
Barborky
Dnes sa zvyk s chodením žien v predvečer sviatku už nedodržiava a keď sa povie „barborky“, väčšine sa vybaví iná tradícia: strihanie vetvičiek stromov s pukmi, najmä čerešní. Keď sa tieto „barborky“ odrežú 4. decembra, na Štedrý deň rozkvitnú. Zvyk je spojený s poverou, že dievčina, ktorej barborka rozkvitne, sa do roka vydá. Sémantika tohto zvyku je ale rôzna. Niektorí tvrdia, že ten, komu vetvička do Vianoc rozkvitne, môže v budúcom roku očakávať splnenie všetkých svojich prianí. Iná tradícia zas hovorí, aby dievča dalo každej vetvičke meno niektorého chlapca. Jej ženíchom bude ten, na ktorého vetvičke sa zjaví prvý kvet.
Sviatok svätej Lucie
Sviatok svätej Lucie pripadá na 13. decembra. Táto mučenica a patrónka nevidomých a slabozrakých bola v ľudových zvykoch pripomínaná veľmi často. Sčasti aj preto, že pôvodne jej sviatok pripadal na zimný slnovrat. Predovšetkým sa však na vidieku dodržiaval zvyk, keď v predvečer sviatku chodili od domu k domu „lucky“ - ženy a dievčatá oblečené v bielych rúchach, s vybielenými tvárami, miestami aj v maskách s dlhými zobákmi. Metlou z husieho peria symbolicky vymetali domácnosti, aby ich zbavili všetkého zlého, a niekde tiež kontrolovali, či gazdiné dodržiavajú zákaz pradenia.
Vianočné trhy
Moderné vianočné trhy sa dnes konajú na krásne vyzdobených námestiach. Tradičnú atmosféru umocňuje vôňa vareného vína a stánkový predaj remeselníckych výrobkov. Dnes sú vianočné trhy skôr komerčnou záležitosťou, ich história však siaha až do neskorého stredoveku. Pôvod majú v Nemecku a Rakúsku, odkiaľ sa postupne rozšírili do celého sveta. Medzi najstaršie vianočné trhy patria drážďanské, prvýkrát sa konali v roku 1434. Pôvodne slúžili k tomu, aby sa ľudia pred dlhou zimou zásobili potravinami a teplým oblečením.
Pečenie vianočných koláčikov
Medzi ďalšie adventné zvyky sa radí pečenie vianočných koláčikov. Počas prvého adventného týždňa začínajú gazdiné piecť vianočné pečivo a koláčiky, podľa tradície by malo byť v domácnosti zastúpených 12 druhov, za každý mesiac v roku jeden druh. Pečivo sa pôvodne vešalo na dvere, okná alebo do chlievov, kde chránilo pred zlými duchmi a silami. Od 19. storočia sa pripravovalo zo surovín ako múka, med, jablká, slivky a orechy, doplnené tiež o čierne korenie alebo cesnak. Pečivo sa malo piecť výhradne z múky z vlastnej úrody na zaistenie hojnosti v budúcom roku. V meštianskom prostredí boli vyhľadávané karamelky, medáky alebo zázvorky.