Obec Košeca v okrese Ilava sa zapísala do histórie vytvorením najväčšieho adventného venca na Slovensku. Tento impozantný výtvor, ktorý nemá na Slovensku obdobu, dosahuje priemer neuveriteľných 36,20 metra a jeho stavba si vyžiadala až 14 dní práce miestnych obyvateľov.
Zápis do Knihy slovenských rekordov
Celá obec žila prípravami na stavanie adventného venca s dobrým dôvodom - zápisom do Knihy slovenských rekordov. Tento cieľ sa im úspešne podarilo splniť a v nedeľu komisár Igor Svítok oficiálne potvrdil slovenský rekord. „Priemer adventného venca je 36,20 metra. Ten z minulého roka mal priemer 17,85 metra a nachádzal sa v Miloslavove. Tento v Košeci je platným novým slovenským rekordom,“ uviedol Svítok a zablahoželal obyvateľom Košece k ich úspechu.
Certifikát ako potvrdenie o platnosti rekordu prevzal z rúk komisára starosta obce Radomír Brtáň. Slovenský rekord v tvorbe čo najväčšieho adventného venca bol teda prekonaný v obci Košeca.
Výroba a charakteristika košeckého venca
Nádherný veniec stavali miestni obyvatelia celé dva týždne. Základom venca je čečina, ktorá pokrýva obvodový múr nového amfiteátra v obci. Na venci sú stovky ozdôb, ktoré ľudia prinášali počas jeho stavania. Starosta Radomír Brtáň k tomu dodáva: „Na venci sú stovky ozdôb, ktoré ľudia prinášali počas stavania. Koľko ich je, netuším. Žiaľ, nepočítali sme ich, ľudia ich nosili v rôznych časových intervaloch, tak ich zrátame pri demontovaní.“
Súčasťou adventného megavenca sú aj obrovské sviečky, ktoré dosahujú výšku 1,5 metra. Celý veniec obopína nový amfiteáter a bol požehnaný katolíckym kňazom. Obyvatelia obce neskrývajú radosť z tohto unikátneho diela.
Adventný veniec a jeho význam
Projekt „Adventný amfiteáter“
Akciu v obci nazvali „Adventný amfiteáter“. Na okrúhlom obvodovom múre amfiteátra vytvorili súvislú vrstvu čačiny s vianočnými ozdobami a umiestnili tam štyri sviečky. Prvú z nich zapálili v prvú adventnú nedeľu, čím symbolicky odštartovali vianočné obdobie.
História slovenských rekordov v adventných vencoch
História rekordov adventných vencov sa podľa komisára Igora Svítoka začala písať v roku 2006. Vtedy mal veniec vo Svätom Jure priemer osem metrov a dosahoval do výšky štyri metre. V Ilave v tom istom roku vytvorili veniec s priemerom 12,3 metra, ktorý bol inštalovaný na zemi.
V roku 2020 sa obec Košeca rozhodla skrášliť obec nadrozmerným adventným vencom na kruhovom objazde. Táto aktivita ich natoľko zaujala, že už na jar začali uvažovať o ďalšom adventnom venci. Po zistení, že existuje slovenský rekord, ktorý držala susedná obec Štvrtok na Ostrove, sa rozhodli ho prekonať. Košeca sa zapísala na pokus o rekord a splnila všetky podmienky. Výzvou bolo postaviť oveľa väčšie sviečky, čo sa im vďaka podpore lokálnej firmy podarilo.
Podstata a história adventného venca
Adventný veniec je kresťanská vianočná dekorácia tvorená vencom zo vždyzelených vetvičiek, na ktorom sú pripevnené spravidla štyri sviečky. Obyčajne sa ukladá doprostred stola alebo vešia zo stropu. V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používajú tri fialové sviečky ako symbol pokánia a jedna (zapaľovaná ako v poradí tretia) ružová sviečka ako symbol radosti.
Slovo advent pochádza z latinského adventus a znamená príchod. Adventný veniec nám každý rok pripomína blížiace sa Vianoce. Kruhový tvar venca vytvoreného zo vždyzelených vetvičiek sa pokladá za symbol večného života, hoci svoj pôvod má v predkresťanských tradíciách, kde symbolizoval večný cyklus striedajúcich sa ročných období.
Pôvod a rozšírenie
Pôvod adventného venca nie je jasný, predpokladá sa, že sa začal používať niekedy v období trvajúcom od stredoveku do 16. storočia, prípadne až do 19. storočia.
Vytvorenie prvého moderného adventného venca vystaveného na verejnosti sa prisudzuje Johannovi Hinrichovi Wichernovi, evanjelickému pastorovi augsburského vyznania v Hamburgu. Wichernov veniec pozostával z kolesa vyzdobeného vetvami ihličia, na ktorom boli pripevnené štyri biele sviece symbolizujúce štyri adventné nedele a viacero menších červených sviecí, ktoré symbolizovali zvyšné dni adventu. Veniec bol zavesený v Rauhes Haus, domove pre siroty, duševne chorých a starých, ktorý Wichern zriadil v roku 1833. Prvý adventný veniec na svete totiž visel v modlitebnej miestnosti tohto domu v Horne pri Hamburgu.
Adventný veniec mal chovancom skrášliť predvianočné obdobie a pripomínať blížiaci sa Štedrý deň. Pôvodný Wichernov adventný veniec dnes pripomínajú vence, ktoré sa každý rok podľa vzoru prvého adventného venca vyrábajú v miestnom záhradníctve.
Evolúcia adventného venca
Pôvodný Wichernov veniec, ktorého základ tvorilo drevené koleso, mal jednu sviečku na každý deň adventného obdobia. Počet sviečok sa menil podľa toho, na aký dátum pripadli Vianoce v kalendári. Prvá biela sviečka sa zapálila v prvú adventnú nedeľu. Každý pracovný deň v týždni sa zapálila menšia červená sviečka. Štedrý deň a štvrtá adventná nedeľa väčšinou nepripadli na jeden a ten istý deň. Aj preto sa po zapálení štvrtej bielej sviečky zapaľovali ďalšie menšie červené sviečky.
Jedľové vetvičky boli prvýkrát použité na výzdobu stien modlitebne počas adventu v roku 1851. Neskôr v roku 1860 pribudli vetvičky aj na svietniku v tvare kolesa.
Vence so štyrmi či piatimi sviecami sa postupne stali bežnou súčasťou nemeckých protestantských kostolov a domácností. Začiatkom 20. storočia si adventný veniec našiel cestu do príbytkov obyvateľov strednej triedy. Moderná verzia venca bola menšia a zostali len sviečky symbolizujúce adventné nedele.
Johann Hinrich Wichern - priekopník sociálnych reforiem
Johann Hinrich Wichern (1808 - 1881) bol popredný nemecký teológ, pedagóg a sociálny reformátor, ktorý mal na zreteli blaho detí z biednych a núdznych pomerov. Sám vyrastal v skromných pomeroch a po smrti otca pomáhal matke ako 15-ročný zabezpečovať živobytie rodiny. Po ukončení štúdia, ktoré mu bolo umožnené vďaka štipendiu, začal v roku 1832 učiť.
Hamburg sa v 19. storočí rozrastal enormnou rýchlosťou a postupne sa menil z prístavného mesta na metropolu. Nástup industrializácie a masové prisťahovalectvo ľudí z vidieka si však vyberali svoju daň. Veľká sociálna nerovnosť sa zrkadlila aj v zlých životných podmienkach mnohých Hamburčanov.
V roku 1833 získal Wichern do daru starý dom so slamenou strechou, známy ako Das Rauhe Haus, v ktorom prichýlil najprv 14 chlapcov zo zlých sociálnych pomerov, neskôr pribudli aj dievčatá. Na rozdiel od iných inštitúcií Wichern svojich zverencov nielen vychovával, ale i vzdelával.