Slovenské národné povstanie a jeho 70. výročie

Slovenské národné povstanie (SNP) bolo kľúčovou udalosťou v dejinách Slovenska, ktorým sa Slováci postavili na otvorený odpor proti režimu, ktorý kolaboroval s hitlerovským Nemeckom. Dnes si obyvatelia Slovenska pripomínajú 70. výročie začiatku Slovenského národného povstania, ktoré vypuklo 29. augusta 1944. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa 29. august upravuje ako štátny sviatok SR. Centrálne oslavy 70. výročia SNP v dňoch 28.-31. augusta sú naplánované v meste Banská Bystrica.

Historický kontext a prípravy Povstania

Priamemu vypuknutiu SNP dlhodobo predchádzala všeobecná situácia vo svete. Tá si vynútila vznik antihitlerovskej koalície s cieľom odstrániť fašizmus. Jej predstavitelia v bývalej ČSR prijali program obnovenia republiky. Bola podpísaná dohoda o vytvorení Československej armády vo Francúzsku (október 1939), vznikla Československá jednotka bojového letectva vo Veľkej Británii (júl 1940) a v Londýne sa ustanovila československá exilová vláda na čele s Edvardom Benešom. V júli 1941 ju oficiálne uznali Veľká Británia, ZSSR a USA.

Vytvorenie ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR) v decembri 1943 s jej programom, sformulovaným pod názvom Vianočná dohoda, predpokladalo obnovu Československej republiky na základe rovnosti oboch národov. Za svoj prvoradý cieľ si vytýčila jednotný boj za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu na území Slovenského štátu.

Mapa povstaleckého územia počas SNP

Vypuknutie a rané fázy Povstania

Vypuknutie SNP urýchlil fakt, že slovenské hranice prekročili nemecké okupačné vojská 29. augusta 1944. Po 15:00 hodine vojenské ústredie vydalo rozkaz na najprísnejšiu bojovú pohotovosť vojenských posádok. Večer, po rozhlasovom prejave generála Ferdinanda Čatloša, veliteľ vojenských zložiek povstalcov, vtedy podplukovník generálneho štábu Ján Golian, vydal rozkaz, aby jednotky slovenskej armády kládli fašistom odpor.

Tento akt znamenal začiatok Povstania, ktoré však vypuklo predčasne v štádiu nedokončených príprav. Jeho vypuknutie nevhodne urýchlila nemecká okupácia, čo znamenalo pre organizátorov SNP prijať druhý, horší variant. Predstavitelia odboja nemali pred Povstaním zjednotenú prípravu na konečné ozbrojené vystúpenie. Partizánski velitelia pred jeho vypuknutím realizovali ozbrojené útoky v stupňujúcom sa počte, čím sa predčasne dostávali do rozporu s fašistami a s ich satelitnou slovenskou vládou aj s prezidentom Jozefom Tisom. Medzi jednotlivými príslušníkmi vtedajšieho antifašistického hnutia často chýbala výraznejšia vzájomná symbióza, ktorá by zabezpečila lepšiu organizáciu SNP.

Rozpoltenosť vtedajšej spoločnosti bola badateľná aj v spomínanom rozhlasovom prejave ministra obrany totalitného, profašistického slovenského štátu Ferdinanda Čatloša, ktorý oznámil preniknutie nemeckých vojsk na Slovensko. Napriek viacerým protifašistickým tendenciám zostal verný vyčkávaniu a k Povstaniu sa nepridal. Na druhý deň, 30. augusta 1944, vystúpil kontroverzný prezident Jozef Tiso, ktorý obhajoval fašistickú, nemeckú okupáciu a odsúdil Povstanie. Katastrofálne dopadli z dôvodu zlyhania ich najvyššieho velenia dve východoslovenské divízie, ktoré Nemci do konca augusta stačili odzbrojiť a rozohnať, pričom len časť vojakov sa dostala k povstalcom.

Rozsah a priebeh bojov

Napriek viacerým nepriaznivým okolnostiam sa Povstanie v krátkom čase rozšírilo na vyše 30 vtedajších okresov s rozlohou asi 20 000 kilometrov štvorcových a približne 1,7 milióna obyvateľov. Siahalo na východe po Levoču, Spišskú Novú Ves a Dobšinú, na západe po Žilinu, Bánovce nad Bebravou a Topoľčany. Na severe a na juhu sa povstalecké územie dotýkalo až štátnych hraníc.

Prvé boje sa začali pri Žiline 29. augusta 1944, keď sa vojaci žilinskej posádky postavili na odpor. O deň neskôr, 30. augusta, na rozkaz podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana povstalci ustúpili do Strečnianskej tiesňavy, kde major Jozef Dobrovodský, povstalecký veliteľ žilinskej posádky, spolu s povstaleckým veliteľom martinskej posádky podplukovníkom Emilom Perkom a veliteľom 1. čs. partizánskej brigády Milana Rastislava Štefánika Petrom Alexejevičom Veličkom, začali organizovať nové obranné postavenie.

SNR prijala 1. septembra 1944 deklaráciu o prevzatí všetkej moci na povstaleckom území, na ktorom sa obnovilo demokratické Československo. Hlavnú časť tohto oslobodeného územia tvorilo najmä stredné Slovensko a jeho sídlom bola Banská Bystrica. V prvých septembrových dňoch, i keď po strate pomerne veľkého územia s výnimkou Ponitria, sa podarilo stabilizovať povstaleckú obranu. Karpatsko-duklianska operácia Sovietskej armády, ktorá sa začala 8. septembra 1944, prispela k tomu, že nemecké velenie muselo stiahnuť z východných častí Slovenska a zo severovýchodného úseku povstaleckého frontu úderné jednotky.

Útok 18. SS divízie na juhu znamenal začiatok ofenzívy nemeckých okupačných vojsk, ktoré mali výraznú, najmä technickú prevahu nad povstalcami, a vyvolal krízovú situáciu povstaleckej obrany: 22. októbra padla Detva, 26. októbra Zvolen. Obrana povstaleckého územia sa postupne skončila. Napriek veľmi zložitej situácii sa povstalci dokázali hrdinsky brániť dva mesiace - až do 27. októbra 1944, keď Nemci obsadili Banskú Bystricu. Následne generál Rudolf Viest vydal rozkaz o ústupe do hôr a povstalci prešli na partizánsky spôsob boja.

Fotografia bojovníkov SNP v horách

Význam a trvalý odkaz SNP

Najmä vďaka SNP sa Slovensko stalo členom víťaznej spojeneckej koalície, ktorá v boji porazila fašistickú hrozbu. Slovenský národ dokázal, že s fašizmom spolupracujúci a kolaborujúci vládnuci slovenskí predstavitelia, aj s prezidentom Jozefom Tisom, neboli jeho nosnými predstaviteľmi. Dva mesiace sa proti nemeckej presile bránilo 60 000 vojakov armády a 18 000 partizánov, spolu so Slovákmi aj príslušníci 30 národov a národností Európy, Ameriky a Austrálie. Udržanie povstaleckého územia počas tohto obdobia v tyle sovietsko-nemeckého frontu, rozsah, dĺžka a vojenský význam povstania ho zaraďujú k najvýznamnejším antifašistickým vystúpeniam. Slovenské národné povstanie sa stalo jednou z kľúčových a pozitívnych udalostí slovenských dejín. V septembri 1992 Slovenská národná rada vyhlásila 29. august za deň štátneho sviatku.

SNP - Top Dokument

Oslavy 70. výročia SNP v roku 2014

Každoročne sa na mnohých miestach Slovenska konajú pietne spomienky na túto udalosť a najväčšie oslavy SNP prebiehajú v Banskej Bystrici. Centrálne oslavy 70. výročia SNP v dňoch 28.-31. augusta 2014 boli naplánované práve v Banskej Bystrici. Pripomenúť si odkaz a vzdať úctu obetiam a účastníkom bojov pri Pamätníku Slovenského národného povstania bolo hlavnou ideou spomienkového a pietneho aktu, ktorý sa pri príležitosti 70. výročia SNP konal v stredu 27. augusta.

Účasť a oficiálne vyhlásenia

Účastníkom Slovenského národného povstania preukázali úctu delegácie na čele s najvyššími ústavnými činiteľmi: prezidentom Slovenskej republiky Andrejom Kiskom, predsedom Národnej rady Slovenskej republiky Pavlom Paškom a predsedom vlády Robertom Ficom. Ocenenie odvahy, hrdosti a statočnosti všetkých, ktorí sa zúčastnili národno-oslobodzovacieho boja, ako aj potreba pravdivého vysvetľovania histórie boja proti fašizmu, boli témou slávnostných príhovorov, ktoré odzneli pred priamymi účastníkmi protifašistického odboja a širokou verejnosťou na Námestí SNP v centre Bratislavy.

Rozruch na námestí v Banskej Bystrici spôsobil až krátko pred 14:00 hodinou príchod hláv štátov na Radnicu, kde absolvovali slávnostný obed. K Andrejovi Kiskovi a Milošovi Zemanovi, ktorí boli na hlavných oslavách pri pamätníku, sa pridal aj poľský prezident B. Komorowski. Hoci sa údajne pre zaneprázdnenosť oficiálnych osláv nezúčastnil, podľa riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva asi o 15:30 hodine položil veniec k pamätníku.

Zahraničné médiá si kládli otázku, či na oslavy 70. výročia SNP do Banskej Bystrice príde ruský prezident Vladimír Putin. Pozvané boli hlavy tých štátov, ktorých príslušníci sa podieľali na oslobodení Slovenska v rokoch 1944 a 1945. Zoznam účastníkov bol známy pár dní pred 29. augustom. Nezodpovedanou otázkou zostávalo, či Putin v súvekej vyostrenej situácii na Ukrajine a počas politického súboja s EÚ a USA na Slovensko príde. Prvýkrát bol Putin na Slovensku v roku 2005 počas summitu s americkým prezidentom Bushom. Napriek uvaleným sankciám EÚ voči vysokým predstaviteľom Ruskej federácie Putinovi nič nebránilo, aby na Slovensko prišiel, keďže sa na zozname neprijateľných osôb nenachádzal. Vladimír Putin sa začiatkom júna zúčastnil osláv 70. výročia vylodenia spojencov v Normandii.

Menšie diplomatické rozpaky boli už súčasťou osláv 70. výročia SNP v roku 2014, keď na Slovensku vládla jednofarebná vláda Smeru. Do Banskej Bystrice vtedy priletel ruský minister obrany Sergej Šojgu. Rusko je nástupcom Sovietskeho zväzu, ktorý najväčšou mierou pomáhal Slovenskému národnému povstaniu.

Fotografia prezidentov Andreja Kisku a Miloša Zemana pri Pamätníku SNP v Banskej Bystrici

Program a verejná účasť

Augustové oslavy 70. výročia SNP boli štvordňové. Hlavným organizátorom bolo Múzeum SNP a vystúpenia sa uskutočnili na veľkej trávnatej ploche parku pod Pamätníkom SNP. Slávnostný program 29. augusta začal preletom stíhacích lietadiel z leteckej základne Sliač, nasledovalo kladenie vencov na Pamätníku SNP a zoskoky parašutistov. Po tejto oficiálnej časti popoludní pokračoval program prezentáciou Ozbrojených síl SR, vystúpením folklórnych súborov a umelcov z Česka, Ruska, USA a ďalších krajín. Počas ďalších dní ožilo banskobystrické Námestie SNP ukážkou povstaleckej mobilizácie a odchodom na front v podaní klubov vojenskej histórie. Na železničnej stanici bol pristavený pancierový vlak Štefánik.

16. augusta sa uskutočnilo „Stretnutie generácií“ na Kališti, ktoré organizovalo Múzeum SNP a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov na počesť obetí z obcí, ktoré nacisti vypálili počas druhej svetovej vojny. Súčasťou osláv 70. výročia SNP boli aj medzinárodné letecké dni SIAF 2014 na Letisku Sliač v dňoch 30.-31. augusta.

Oslavami SNP žila celá Banská Bystrica. Aj keď na hlavné oslavy SNP pod povstalecký pamätník prišlo možno viac, ako očakávaných 10 000 ľudí, prázdne neboli ani priľahlé ulice a neďaleké Námestie SNP. Všetci, ktorých v centre mesta oslovila TASR, o výročí i oslavách vedeli, sami však radšej zvolili tento voľný deň na pasívny oddych a korzovanie mestom. "Vieme, že sú oslavy, ale my nemáme radi masové akcie. Mysleli sme, že Banskobystričania budú dnes všetci pred tribúnou a my budeme mať prázdne námestie. Vidím však, že veľa ich využíva tento krásny deň na prechádzky mestom," povedal TASR asi päťdesiatnik Milan, ktorý prišiel pod Urpín spolu s rodinou z Brezna. Záujem niektorých Banskobystričanov a návštevníkov mesta sa sústredil aj na budovu Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), na priečelie, ktorej dal jeho predseda Marián Kotleba v predvečer osláv vyvesiť transparent "Stop NATO! Yankees go home!". Podaktorí si veľký pútač aj fotili. Dvere úradu boli ale otvorené, ľudia si mohli pozrieť výstavu ukrajinského fotografa, ktorý nafotil začiatok protestov na kyjevskom námestí v zime tohto roku.

K hladkému priebehu augustových osláv SNP prispelo aj mesto Banská Bystrica. Bystričania i všetci návštevníci osláv mohli počas celého dňa 29. augusta 2014 využívať služby MHD bezplatne. Bezplatná doprava ako počas sviatkov bola vo všetkých vozidlách mestskej hromadnej dopravy. Keďže v tento deň bol z dopravných a bezpečnostných opatrení úplne uzavretý úsek cesty I/66, MHD nejazdila po obvyklých trasách a časť trolejbusovej dopravy bola nahradená autobusmi. Dopravcovia SAD Zvolen, a.s. a DPMBB a.s. vypracovali cestovný poriadok na piatok 29. augusta 2014, ktorý platil počas uzávierky I/66 od 9:00 do 16:00 hod.

Spomienkové podujatia v regiónoch

V Topoľčiankach sa pietna spomienka pri príležitosti 70. výročia SNP uskutočnila vo štvrtok, 28. augusta 2014 o 15:00 hodine. Sprievod zúčastnených tvorili pozvaní hostia, zástupcovia miestnych podnikov, organizácií, občania a mládež Topoľčianok a spoločne prešiel od DKS k pomníku padlých v I. a II. svetovej vojne do centra obce. Čestnú stráž pri pomníku už držali členovia DHZ Topoľčianky v uniformách a z hudobných nástrojov Dychovej hudby Podhrušovan odzneli tóny štátnej hymny Slovenskej republiky a Pochodu padlých hrdinov. Veniec Obce a ZO SZPB s úctou a vďakou položili zástupcovia z FSk Topoľnica. Slávnostný príhovor predniesol starosta obce, pán Juraj Mesko, a následne člen predsedníctva Oblastného výboru SZPB v Nitre a predseda ZO SZPB v Topoľčiankach Ing. Pavel Mihók odovzdal „Pamätné listy“ udelené Oblastným výborom SZPB v Nitre. Pietne zhromaždenie sa potom presunulo za sprievodu tónov Dychovej hudby Podhrušovan k pomníku obesených partizánov, Reného Orana, nar. 14.12.1925 v Štrasburgu (Francúzsko) a Johannesa Cornelisa Bloma, nar. 17.5.1917 vo Waardenburgu (Holandsko). Po položení venca, príležitostnú báseň, ktorú napísal rodák Rudolf Kazík k 50. výročiu SNP ako pamiatku na obesených partizánov, predniesol pán Gabriel Orlík, člen FSk Topoľnica. V závere odzneli chorálové skladby opäť v podaní Dychovej hudby Podhrušovan a starosta obce poďakoval prítomným za účasť na pietnej spomienke.

Odkaz Povstania pre súčasnosť

Ako zaznelo pri príležitosti osláv, "na to, aby zlo zvíťazilo, niekedy stačí veľmi málo: stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič." Táto viac ako 200-ročná myšlienka má v každej dobe iný kontext. Dnes si tieto slová vysvetľujeme ako rozhodnutie, či sa ozvať, či sa postaviť proti nespravodlivosti, či sa angažovať, alebo napríklad či ísť voliť. Zvažujeme, či obetujeme kus svojho voľného času, kus svojho pohodlia a či nie je rozumnejšie brať veci také, aké sú, zvlášť ak sa nám zdá, že sme slabí a bezmocní, a podľa toho sa nejako osobne zariadiť.

Na to, aby sa ľudia pred 70-timi rokmi na Slovensku postavili zlu, nestačilo zlo rozoznať a nestačilo s ním nesúhlasiť. Pre mnohých to znamenalo vzdať sa osobného bezpečia, zázemia, a postaviť sa proti prevahe. Bojovníci ďalších 32 národov a národností sa zapojili do povstania, ktoré iniciovali slovenskí demokrati a antifašisti. A ktoré bolo druhým najväčším ozbrojeným vystúpením proti fašizmu. Niektorí z nich sú tu dnes s nami. My ostatní sme ich deťmi, vnukmi a vnučkami, deťmi rodičov odvtedy už viacerých generácií. Ale naša dnešná sloboda, demokracia aj štátna nezávislosť, postavenie Slovenskej republiky v Európe a vo svete, naše príležitosti, ktoré dnes máme, aj naše historické sebavedomie - to všetko sa odvíja aj od ich rozhodnutia spred 70-tich rokov, od ich statočnosti, od ich obetí.

Máme na počesť účastníkov Povstania veľa pamätníkov, o ktoré sa staráme, a každoročne dodržiavame tradície osláv, bez ohľadu na režim alebo politickú moc. Slovenské národné povstanie bolo takou významnou udalosťou v našich dejinách, že sa jednoducho nedalo a nedá nikým obísť. Aj preto sa politici a ich ideológovia snažili prekrútiť fakty, zneužiť, znevážiť, ukradnúť alebo privlastniť si jeho odkaz, aj mená jeho veliteľov a organizátorov, aj pohnútky prostých bojovníkov. Namiesto plastického obrazu Slovenského národného povstania sa tak proti sebe stavali jeho zjednodušené alebo účelové verzie. Namiesto skutočných pohnútok a demokratickej, antifašistickej a občianskej povahy Povstania z neho robili politický plagát.

Pri príležitosti 70. výročia je dôležité zdôrazniť: Buďme vďační každému, kto sa v minulosti pričinil o pravdivý obraz Povstania, a kto v súčasnosti tento pravdivý obraz a odkaz udržiava, pestuje, odovzdáva. A osobitne v tom treba povzbudiť učiteľov našich detí, dnešných a budúcich študentov: aby aj ďalšie generácie porozumeli Povstaniu hlavou, a aby jeho odkaz cítili aj srdcom.

O vojenskom význame Slovenského národného povstania sa viedli diskusie, a aj o rozhodnutiach, ktoré mohli byť iné, ak ich hodnotíme s pohodlným odstupom času a s dodatočnou znalosťou vecí. Pred čím sa ale aj dnes po 70-ich rokoch skláňame pri tomto pamätníku, to je myšlienka, to je odvaha, to je osobné rozhodnutie každého jedného človeka, ktoré musel urobiť za seba. To sú útrapy a statočnosť ľudí, ktorí prežili, a hrdinstvo a najvyššie obete tých, ktorí v Slovenskom národnom povstaní padli.

Než sa rozhodli doňho zapojiť, mnohí si iste kládli otázky, aký to má význam: či radšej nepočkať, až veci samy dozrejú, či radšej neostať doma, či nejde o falošné, zbytočné hrdinstvo, a či za to stoja hospodárske škody. Nikto z nás nevie, či sa pred podobnými výzvami raz neocitneme my alebo generácie, ktoré prídu po nás. Ako by sme sa zachovali? Ľudia pred 70-timi rokmi preukázali sebavedomie, smelosť, odmietli opatrnosť, odmietli filozofiu, že zo všetkého a vždy sa dá nejako vychytračiť, bez obetí, v záveterí. Povstanie totiž nebolo iba bojovou akciou povstaleckej armády, vojakov a partizánov. Malo za sebou podporu ľudí, ktorí sa v mnohých prípadoch chovali rovnako statočne ako muži a ženy na bojiskách. Bojovníci Povstania sa aj po jeho potlačení dokázali dlhé mesiace brániť a prežiť aj vďaka ich podpore.

Delegácie a predstavitelia mnohých štátov, ktorých občania sa zapojili do Slovenského národného povstania, prinášajú zo Slovenska srdečné pozdravy občanom svojich krajín s odkazom, že na Slovensku žili a žijú ľudia, ktorí vedia, že na to, aby zlo zvíťazilo, stačí málo: aby dobrí ľudia neurobili nič. A že proti zlu treba bojovať.

tags: #70 #vyrocie #snp #prihovor