Milí čitatelia, v tomto čísle si priblížime zopár zaujímavostí o vianočných symboloch, bez ktorých si vianočné sviatky snáď ani nevieme predstaviť. Pripomeňme si ich význam a tradíciu toho, ako vznikli. Vianočné sviatky sú plné symbolov, ktoré berieme ako samozrejmosť - od adventného venca a kalendára až po vianočný stromček. Za každým z nich sa však skrýva fascinujúci príbeh, ktorý sa formoval stáročia. Mnohé z týchto zvykov sú už pre nás také prirodzené, že nad nimi ani nepremýšľame. V každej kultúre existujú určité znaky Vianoc, podľa ktorých spoznáme sviatočné obdobie. U nás sú to určite vianočné svetielka, vôňa ihličia z vianočného stromčeka alebo vystavené betlehemy. Medzi symboly slovenských Vianoc patrí množstvo prvkov, ktoré vytvárajú čarovnú atmosféru konca roka.
Pôvod a historický kontext Vianoc
Počiatky Vianoc a zimného slnovratu
Ak chceme objasniť pôvod Vianoc, musíme sa vrátiť o stáročia späť. Vianoce majú fascinujúcu históriu plnú tradícií a folklóru, ktoré sa vyvíjali v priebehu rokov a vytvorili to, čo dnes poznáme. Vianoce majú korene v starovekých oslavách zimného slnovratu. Rôzne kultúry v tom období slávili najkratší deň v roku hostinami a rituálmi, aby privítali návrat dlhších dní a slnečného svetla.
Dátum oslavy: 25. december
S šírením kresťanstva rímska ríša prijala tieto zimné oslavy a skombinovala ich s kresťanskými vierami. Pomaly sa Vianoce stali oslavou narodenia Ježiša Krista. V 4. storočí pápež Július I. vyhlásil 25. december za oficiálny dátum oslavy Kristovho narodenia. Dnes sú Vianoce zmiešaním náboženstva, tradícií a univerzálnych pocitov, pričom zavádzajú zvyky ako zdobenie stromčekov, výmena darčekov a iné.
Kľúčové vianočné symboly a ich význam
Vianočný stromček
Vianočný stromček je najkrajším symbolom zimných sviatočných dní. Stromček, jeden z najznámejších symbolov Vianoc, má svoje korene hlboko v dávnych zvykoch. Pohanské kultúry si cez zimu vystavovali zelené vetvičky ako pripomienku, že jar sa vráti a s ňou aj úroda.
Pôvod a rozšírenie tradície
Prvá zmienka o ozdobenom stromčeku sa objavila v kronike nemeckého mesta Brémy pred viac ako 500 rokmi. Legenda však hovorí, že ako prvý skrášlil vianočný stromček írsky mních Kolumbán v roku 573. Na výzdobu použil horiace fakle v tvare kríža, a takto chcel prilákať ľudí na svoje kázne, čo sa mu aj podarilo. Tri vrcholy jedle prirovnal k jednotlivým božským osobám - Otcovi, Synovi a Duchu Svätému. Ľudia si ho začali dávať do domov a ozdobovať sviečkami, ktoré symbolizujú dušu Spasiteľa.
Prvýkrát sa ozdobené vianočné stromčeky objavili asi len pred 400 rokmi v Nemecku, kde pre nemeckých mešťanov a bohatú vrstvu predstavovali blahobyt. V 16. storočí začali nemeckí kresťania prinášať celé stromčeky do svojich domovov ako symbol večného života. Chudobní ľudia ich nahradili vetvičkami, ktoré po domoch rozdávali vinšovníci. Súčasná popularita ozdobeného stromčeka sa prekvapivo pripisuje kráľovnej Viktórii. O prvenstvo prvého ozdobeného vianočného stromčeka sa dodnes sporia Tallinn (Estónsko) a Riga (Lotyšsko).
Tradícia zdobenia stromčekov sa k nám rozšírila do Slovenska najskôr v mestách (ako zvyk bohatých rodín) a neskôr aj na vidiek. Na naše územie sa tento zvyk dostal až na konci 19. a začiatku 20. storočia. Kedysi ľudia zdobili stromčeky jablkami, sušeným ovocím, perníkmi a orechmi, dnes na vetvách visia farebné reťaze, ozdobné gule a blikajúce svetielka. Do obývačiek si Slováci najčastejšie nosia jedľu alebo smrek.
Symbolika stromčeka a ozdôb
Vianočný strom symbolizuje strom z raja, pod ktorým spáchali hriech Adam a Eva. Je ako Spasiteľ, ktorý očisťuje ľudstvo od hriechov a jeho umiestnenie doma je znakom prítomnosti Spasiteľa. Darčeky pod stromčekom sú symbolom dobra a lásky.
Prvé vianočné stromčeky si ľudia zdobili tým, čo si vypestovali doma v záhrade, najčastejšie čerstvými či sušenými jabĺčkami, hruškami alebo orechmi. Neskôr sa začali používať aj perníky, papierové ozdoby, rôzne figúrky zo slamy, rôznych tráv či kukuričného šúpolia. Samozrejme, vyrobiť takéto ozdôbky nebolo jednoduché, chystali sa už mesiac pred sviatkami. Vianoce mali svoje čaro, pretože rodina bola po večeroch spolu alebo sa ľudia stretávali pri driapaní peria a deti pritom vystrihovali ozdoby na stromček. Vianočné gule, ako ich poznáme dnes, boli patentované v roku 1889 Francúzom Pierrom Duponom. Najskôr boli jednofarebné a fúkané z jemného skla. Obľubu si získali prakticky okamžite a čoskoro sa začali objavovať s rôznymi maľovanými ornamentmi, kvetmi či symbolmi kresťanstva. Na začiatku to boli klasické sviečky, ktoré sú symbolom svetla a čistoty a v ľudovej kultúre mali význam ako ochrana pred nebezpečnými silami.
Svetielka na stromček dnes vešiame aj vďaka teológovi Martinovi Lutherovi, ktorý údajne v 16. storočí počas nočnej prechádzky lesom obdivoval svetlo hviezd, ktoré presvitalo cez koruny stromov. Po návrate domov chcel rodine ukázať, čo videl. Neskôr sa objavili prskavky a v 19. storočí elektrické vianočné osvetlenie, ktoré bolo prvýkrát predvedené v roku 1882 v USA. Dnes je vysvietený stromček akousi stálicou v našich domácnostiach.
Kedy zdobiť a kedy odstrániť stromček
Tradične mnohé rodiny označujú začiatok vianočného obdobia tým, že postavia svoj stromček a dekorácie v posledných dňoch novembra alebo na začiatku decembra. V Taliansku a iných katolíckych krajinách je to napríklad 8. december, počas slávnosti Nepoškvrneného počatia. Iní začínajú zdobiť stromček už po Halloweene, zatiaľ čo iní preferujú čakať až bližšie k Štedrému dňu. Nakoniec je ideálny čas začať zdobiť váš stromček kedykoľvek vaše srdce cíti pripravené prijať ducha sezóny. Len málokto však stromček zdobí tradične na Štedrý deň.
Aj keď existujú rôzne zvyky týkajúce sa tejto tradície, mnohí ľudia odstraňujú vianočný stromček a dekorácie po dvanástich nociach Vianoc. Tento deň, známy tiež ako Epifánia alebo Deň troch kráľov, pripadá na 6. január. Niektorí však preferujú zabaliť vianočné dekorácie na Nový rok. Symbolizuje to nový začiatok. Iní môžu vybrať predĺženie sviatočného ducha a odložiť rozoberanie až do konca januára.
Adventný veniec a kalendár
Pôvod a symbolika adventného venca
Tradícia adventného venca sa rozšírila z Nemecka v 19. storočí. Pravdepodobne prvý adventný veniec vyrobil nemecký evanjelický pastor Johann Heinrich Wichern v roku 1860. Bol vychovávateľom aj učiteľom na hamburskej škole. Zriadil si však útulok pre chudobné a opustené deti. Pred Vianocami sa ho deti stále vypytovali, koľko ešte zostáva dní do Vianoc, a preto vymyslel prvý adventný veniec. Doniesol im veľké koleso od voza a ozdobil ho 19 tenkými a 4 hrubými sviecami. Tenké sviece symbolizovali všedné dni, hrubšie nedele. Sviečky postupne zapaľoval a keď sa všetky rozžiarili, boli Vianoce.
Veniec so sviečkami sa objavuje v rôznych častiach sveta a jeho skutočný pôvod nie je presne známy. Predkresťanské germánske národy počas chladných a tmavých decembrových dní vyjadrovali pomocou venca so zapálenými sviečkami nádej túžobne očakávaných dlhších a teplejších jarných dní. V Škandinávii boli počas zimy zapálené sviečky umiestnené do kruhu a ľudia sa modlili k bohu svetla, aby otočil Zem späť k Slnku, predĺžil dni a vrátil na Zem teplo. Kruhový tvar symbolizoval ľudskú súdržnosť, sviece boli symbolom svetla a nádeje.
Adventný veniec je kresťanská vianočná dekorácia tvorená vencom zo vždy zelených vetvičiek, na ktorom sú pripevnené spravidla štyri sviečky. Obyčajne sa ukladá doprostred stola alebo vesí zo stropu. Používa sa počas adventu a obdobne ako adventný kalendár, slúži na symbolické odpočítavanie času do Vianoc. Podľa tradícií by sa vetvičky na vianočnom venci mali ukladať v smere hodinových ručičiek - ako symbolika večného kolobehu či večného života. Veniec bol na začiatku len spôsob, ako využiť opadané vetvičky.
Hlavnou zásadou v adventnom období je, že počas adventu sa nemajú organizovať zábavy a hlučné oslavy. Radšej si pekne začnite ozdobovať byt, naučte deti koledy a pripravte štedrovečený stôl so všetkými symbolmi.
Adventný kalendár
Adventné kalendáre vznikli zo staršieho kresťanského zvyku - odpočítavania štyroch nedieľ do Vianoc. Technicky môže advent v niektorých rokoch začínať už 27. novembra, avšak moderné kalendáre najčastejšie začínajú 1. decembra. Za vznik adventného kalendára, ako ho poznáme dnes, sa zaslúžil nemecký vydavateľ Gerhard Lang na začiatku 20. storočia. Pre svoje deti pripravil krabicu s vrecúškami, v ktorých boli zašité sušienky - na každý deň adventu. Neskôr vznikol nápad s otváracími okienkami a malými prekvapeniami.
Betlehem a jasličky
Betlehem zobrazuje scénu narodenia Ježiša Krista. Obsahuje figúrky Panny Márie, sv. Jozefa, malého Ježiška v jasličkách, zvierat aj betlehemskú hviezdu na nebi. Na námestiach v mnohých mestách býva vystavený veľký betlehem, ale množstvo rodín si stavia aj malý betlehem doma. Vianočné sviatky sa blížia a s nimi aj záplava vôní, svetiel, dekorácií a milých tradícií. Mnohé z týchto zvykov sú už pre nás také prirodzené, že nad nimi ani nepremýšľame. Pred príchodom vianočného stromčeka, ľudia vo svojich domoch vystavovali malé betlehemy, ktoré pripomínali podstatu tohto sviatku.
Pôvod jasličiek
Prvé jasličky postavil sv. František z Assissi v Umbrii v Taliansku, keď chcel názorne ako divadlo predviesť scénu narodenia Ježiša a upozorniť, v akej chudobe sa narodil. Uložil tam živé dieťa, priviedol ľudí a zvieratá, fakľami ozdobil jaskyňu. Traja králi Gašpar, Melichar a Baltazár tam prišli a odovzdali vzácne dary zlato, kadidlo a myrhu.
Betlehem ako miesto
Všetci vedia, že v Betleheme sa narodil Ježiš. Málokto ale vie, že Betlehem je dnes rozdelený múrom podobne ako kedysi Berlín. Rozdiel je však vo výške - ten betlehemský múr je viac než dvojnásobne vyšší než ten berlínsky. Betlehem je totiž dnes oblasťou, kde žije prevažne arabské obyvateľstvo, resp. Palestínčania. To však v tejto oblasti samo o sebe zväčša nestačí, aby bolo územie pod správou Palestínčanov, pretože je veľa miest, ktoré sú síce arabské, ale patria výlučne pod správu Izraela. Betlehem však zrejme nebol pre Izraelčanov dostatočne zaujímavý a aj keď ide o veľmi dôležité miesto pre kresťanov, Židom je Ježiš viacmenej ukradnutý. V Betleheme sa však predsa len nachádza niečo, čo Izraelčanov zaujíma, a preto sa rozhodli túto časť mesta jednoducho z mapy Palestíny vyseknúť vysokým a dlhým betónovým múrom.
Oplátky
Oplátky symbolizujú, že kresťania pristupujú k svätému prijímaniu. Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, telo Ježiška predstavuje práve oplátka, ktorá sa je na Štedrý deň s medom a cesnakom. Medom robili rodičia deťom krížiky na čelo, aby boli krásne a aby poslúchali. Cesnak bol považovaný za všeliek proti chorobám, hoci nemusel všetkým, hlavne deťom, veľmi chutiť pre svoju prirodzenú arómu. Dokonca ho ľudia používali ako ochranu proti upírom či zlým duchom. Dnes sa už oplátky pečú len v niektorých rodinách, kde krásne rozvoniavajú, ale dostať ich kúpiť bežne aj v obchode.
Imelo
Imelo je obľúbeným vianočným symbolom, ktorý sa v slovenských domácnostiach tradične zavesuje nad dvere alebo luster. Vždy zelená rastlina pripadala tajomná už našim predkom. Rastie vysoko v korunách stromov a plody imela, ktoré sa podobajú perlám, dozrievajú práve v decembri. Ľudia doteraz veria, že imelo chráni pred ohňom alebo pred zlým duchom a prináša veľké šťastie.
Pôvod tradície bozkávania pod imelom
Zavesiť imelo nad dvere malo už od nepamäti priniesť do domu šťastie a požehnanie. Pôvod tohto zvyku siaha do nórskej mytológie, kde podľa legendy bohovia použili imelo na oživenie Baldura, syna boha Ódina. V 18. storočí v Anglicku mohli muži počas Vianoc pobozkať každú ženu, ktorá stála pod imelom. Pobozkať svojho partnera pod vetvičkou imela prináša trvalú lásku! Určite naň preto nezabudnite! Imelo však nemôže kupovať pani domu, ale musí ním byť obdarovaná. Iba tak vraj prinesie lásku a šťastie. Malo by mať čo najviac bielych bobúľ, pretože tie sú považované za symboly šťastia a peňazí.
Vianočná ruža (Poinsettia)
Vianočná ruža, botanicky mliečnik nádherný (latinský názov
Euphorbia pulcherrima), ale u nás sa nazýva aj prozaickejšie ako Prýštec najkrajší. Spája sa s príchodom sviatkov a cena vianočnej ruže sa pohybuje od 8 do 15 eur, dostupná je tak pre každého. Poinsettia k nám prišla až z Mexika. Svoje meno dostala po americkom veľvyslancovi v Mexiku, Joelovi Robertsovi Poinsettovi, ktorý ju priniesol so sebou do Ameriky. Jej sýta červená farba sa už od pohľadu môže spájať s Vianocami, no jej história ako vianočnej dekorácie je omnoho zaujímavejšia. Najtradičnejšou je zeleno-červená kombinácia, no šľachtením sa podarilo vytvoriť nové rôznofarebné odrody od žltej až po fialovú. Môžete ju tak ladiť k interiéru či vianočnej výzdobe.
Vianočné piesne, koledy a ďalšie tradície
Pieseň Tichá noc, svätá noc...
Vianočná pieseň Tichá noc, svätá noc je nerozlučne spätá s Vianocami a jej melódia i slová sa nesú našimi príbytkami. Táto krásna svetoznáma pieseň vznikla v Rakúsku na Vianoce v roku 1818 a bola preložená do viac ako 200 jazykov sveta. Miestny učiteľ a organista kostola sv. Mikuláša, Franz Gruber, sa tesne pred Vianocami rozhodol skontrolovať organ a zistil, že si z neho urobili kostolné myši slávnostnú predvianočnú večeru. Poprosil teda o pomoc milovníka hudby, kaplána Josepha Mohra, aby mu k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu. Keďže organ vypovedal službu, učiteľ sa rozhodol vziať si so sebou gitaru a po svätej omši vianočnú pieseň nacvičil s veriacimi. Tá sa stala svetoznámou, obľúbenou a začala sa rýchlo šíriť. V roku 1840 prekročila hranice Drážďan, o ďalších 30 rokov dobyla Ameriku a presadila sa v ďalších krajinách sveta. Onedlho jej ľudia prisúdili dokonca titul „najkrajšej vianočnej piesne sveta.“ Dodnes je symbolom pokoja i lásky medzi ľuďmi a dotvára ozajstnú vianočnú náladu.
Ticha noc s textom
Koledy
Pôvod samotných koled ako oslavných piesní má pôvod v Rímskej ríši - oslavách nového roka - calendae. Odtiaľ pochádza aj používanie tohto slova u rôznych národov. V čase, keď kresťania začali nahrádzať pohanské oslavy zimného slnovratu Vianocami, biskupi naprieč Európou vyžadovali počas vianočných omší spev akýchsi hymien. Mnohí skladatelia sa chceli na tomto zvyku podieľať a tvorili vlastné koledy. Zlom nastal až v roku 1233, keď František z Assisi založil tradíciu betlehemských hier. Zakomponoval do nich chválospevy rozprávajúce príbeh narodenia Ježiša Krista - zvyčajne v jazyku, ktorému publikum dobre rozumelo. Netrvalo dlho a ľudia si ich začali pospevovať. In Dulci Jubilo patrí medzi najstaršie doteraz spievané koledy. Počas adventu si kedysi deti viedli aj skutkovník, kam si zapisovali dobré skutky a učili sa koledy.
Vianočné pančuchy a darčeky
Tradícia zavesenia vianočných pančúch pri krbe alebo na konci postele pochádza z príbehu svätého Mikuláša, ktorý hádzal vrecká plné zlata komínom do domu chudobného muža, ktoré skončili v pančuchách zavesených pri ohni na sušenie. Od tej doby deti po celom svete prijali tradíciu zavesenia pančúch na Štedrý večer, dúfajúc, že ich nájdu plné malých darčekov, pochúťok a prekvapení od Santa Clausa na Vianočné ráno.
Zvyk vianočných darčekov siaha až do stredoveku. Symbolika vychádza z biblického príbehu. Narodením Ježiša dostalo ľudstvo dar Božieho Syna. Dary priniesli aj Traja králi. Zo začiatku sa obdarovávali hlavne deti, obľúbené boli hračky, drevené, maľované, plátenné. Tradícia vianočných darčekov sa zachovala až dodnes, a mnohí ju kritizujú ako príliš konzumnú. U nás nosí deťom darčeky Ježiško. Drobnosti v čižmách sú pripomienkou dobročinnosti svätého Mikuláša. Asi každý z nás v detstve zažil to nadšenie, keď sme si 6. decembra našli v čižme či ponožke sladké prekvapenie. Podľa legendy sa skutočný svätý Mikuláš dopočul o chudobnom vdovcovi, ktorého dcéry sa pre chýbajúce veno nemohli vydať. V noci sa preto spustil cez komín do ich domu a pančuchy zavesené nad krbom naplnil zlatom. Týmto skutkom dievčatám zabezpečil budúcnosť.
Vianočné zvončeky
Prečo sú zvončeky symbolom Vianoc? Roľničky, kostolné zvony, zvončeky na saniach - najmä počas sviatkov ich vidíme všade, kde sa pozrieme. V pohanských aj kresťanských tradíciách sa zvončeky dlho používali na odohnanie zlých duchov. V našej kultúre si zvuk zvončeka nesie so sebou ešte jeden milý význam. Najmenší členovia rodiny na neho netrpezlivo vyčkávajú počas vianočnej večere.
Snehuliak
Úplne prvý zdokumentovaný snehuliak sa objavil už v roku 1380. Historici však predpokladajú, že ľudia ich stavali dávno predtým. Tento zimný zvyk bol obzvlášť obľúbený v stredoveku, keď boli tradičné materiály na umeleckú tvorbu drahé a často nedostupné. Snehuliaci sa začali čoraz častejšie objavovať ako vianočná dekorácia.
Postavy Vianoc a globálne rozdiely
Santa Claus a jeho sobi
Ikonická postava, ktorú dnes poznáme ako Santa Clausa, sa vyvinula počas stáročí a stala sa symbolom darovania darčekov a sviatkov. Korene Santa Clausa možno sledovať až k svätému Mikulášovi, uznávanému kresťanskému biskupovi známeho svojimi skutkami lásky a štedrosti voči menej šťastným. Jeho povesť sa rozšírila ďaleko a široko a spojila sa s vianočnými oslavami. V priebehu rokov rôzne tradície, príbehy a zvyky z rôznych kultúr prispeli k vývoju Santa Clausa, ktorý sa stal milým mužom v červenom obleku, s bielou bradou a saniach plných darčekov.
Santa Clausov domov a vek
Hovorí sa, že Santa Claus prebýva v kúzelnom Severnom póle. Aj keď presné miesto môže zostať záhadou, duch Santa Clausovho domova na Severnom póle prináša radosť srdciam mladým aj starým po celom svete. Santa Claus zdieľa svoj útulný dom s pani Clausovou a komunitou usilovných elfov. Vek Santa Clausa je, a pravdepodobne navždy zostane, čarovnou záhadou. Podľa nadčasových príbehov a folklóru sa hovorí, že Santa je starý ako čas sám.
Sobi Santa Clausa
Santa Clausovi verní sobi hrajú kľúčovú úlohu v šírení vianočnej tradície darovania darčekov. Ťahajú Santa Clausove sane nočnou oblohou, nesúc ho na jeho ceste, aby doručil vianočné darčeky deťom po celom svete. Mená Santa Clausových sobov sú: Rudolf (slávny sob s červeným nosom), Dasher, Dancer, Prancer, Vixen, Comet, Cupid, Donner a Blitzen.
Svetielka a Betlehemská hviezda
Symbolika svetla vo vianočnom období má omnoho väčší význam než len svetielka na stromčeku. Počas najtemnejších dní v roku predstavovali sviečky a oheň nádej, teplo a znovuzrodenie pri oslavách zimného slnovratu. V Novom Mexiku sa tradične počas Vianoc zapaľujú tzv. luminarias - sviečky uložené v papierových taškách, ktoré osvetľujú chodníky. Ďalším symbolom svetla je vianočná hviezda, ktorá podľa kresťanskej viery doviedla troch kráľov do Betlehema.
Zaujímavé je, že aj vedci sa zhodujú, že pôvodná betlehemská hviezda mohla byť skutočná. Každých niekoľko sto rokov sa vďaka tzv. konjunkcii Jupiteru a Saturnu objaví na oblohe výrazne žiarivá „hviezda“. Hoci k tomuto javu dochádza približne raz za 20 rokov, len zriedka sú planéty dostatočne blízko, aby sa pri pozorovaní voľným okom javili ako jeden útvar. Naposledy sa tak stalo v decembri 2020 (predtým ešte v roku 1623).
Zaujímavé tradície po svete
Vianočné tradície sa môžu líšiť v rôznych krajinách. Napríklad darčeky patria k hlavným atribútom moderných Vianoc a nosí ich Santa Claus v Spojených štátoch, v Británii Father Christmas a v ďalších krajinách má zase iné meno. Tradícia je však viac-menej rovnaká. Santa Claus je dnes pravdepodobne najrozšírenejším vianočným darcom, zatiaľ čo na Slovensku darčeky stále nosí Ježiško. Okrem Santa Clausa alebo vianočnej ponožky existujú po svete aj veľmi netradičné symboly Vianoc. Vo Venezuele zase ľudia chodia na ranné omše v období adventu na kolieskových korčuliach. V Nórsku sa počas vianočnej noci skrývajú metly, aby ich neukradli čarodejnice alebo zlí duchovia. A na Islande sa slávi s postavičkami zvanými Jólasveinar. Ide o trinásť vianočných škriatkov, ktorí počas decembra v noci navštevujú deti a nechávajú im v topánkach malé darčeky alebo zemiak - podľa toho, či boli dobré alebo neposlušné.
Doplnkové vianočné tradície
Vianočné pohľadnice
V dnešnej digitálnej dobe, sú Vianoce asi jediným sviatkom, keď ešte siahneme po papierovej pohľadnici. Klasické vianočné pozdravy majú stále svoje čaro a rozhodne patria k vianočným tradíciám. Prvá vianočná pohľadnica bola odoslaná v roku 1843. Pohľadnicu navrhol známy maliar John Callcott Horsley, ktorý ju vytvoril na objednávku sira Henryho Cola, riaditeľa Victoria and Albert Museum. Ten pohľadnice využil na osobné pozdravy a tie, čo mu zvýšili predal vo svojom obchode za cenu 1 šiling.
Symbolika farieb: Červená a zelená
Vždyzelené rastliny a stromy už po stáročia predstavovali prísľub jari a večného života, a preto si zelená farba našla miesto aj v súčasných tradíciách. Často sa popularita tejto farebnej dvojice pripisovala cezmíne, ktorá sa dodnes využíva na vence a dekorácie. Skutočný dôvod, prečo je červená farba spájaná s Vianocami, je však jednoduchší - vďaka Santa Clausovi. Presnejšie umelcovi menom Haddon Sundblom, ktorý sa v 20. storočí podieľal na výrobe reklamy pre Coca-Colu. Červeno-zelená kombinácia farieb sa spája dodnes s Vianocami.
Vianočné sviatky sú časom rodinných stretnutí a dlhoročných tradícií. Symbolom Vianoc je pre každého niečo iné, no väčšinou ich spája hrejivá atmosféra a rodinná pohoda. Či už ide o slovenský betlehem, vôňu perníkov alebo figúrku Santa Clausa, vianočné sviatky pripomínajú tie najdôležitejšie hodnoty - lásku a štedrosť. Každoročne počas vianočných sviatkov vyzdobujeme domovy svietiacimi svetielkami a stromčekom, ktoré spolu s adventnými vencami a vôňou perníkov vytvárajú jedinečnú atmosféru. Tieto tradičné symboly Vianoc dotvárajú sviatočnú náladu a pripomínajú korene starobylých tradícií. Ak na nejaký symbol Vianoc nechtiac zabudnete, nezúfajte! Sviatky plné šťastia, pohody, lásky a božieho požehnania si každá domácnosť robí vždy sama. A o to presne by malo v prvom rade ísť. Pomaly vrcholia prípravy na Vianoce a pri príprave je fajn, ak viete o vianočných symboloch - o tom ako vznikli a aký je ich význam - trochu viac.