Matica slovenská (skr. MS) je celonárodná slovenská kultúrna ustanovizeň so sídlom v Martine. Má status verejnoprávnej inštitúcie.
Základné informácie
- Krátky názov: MSM
- Motto: Karol Kuzmány: „Ak chcete ďalej prísť, ako my dôjdeme, treba vám viac vedieť, ako čo my vieme, treba vám vrúcnejšou vierou sa zapáliť, treba vám smelosťou väčšou sa presláviť, treba vám viac práce, viac trpezlivosti.“
- Vznik: 4. augusta 1863 v Martine
- Ústredie: P. Mudroňa 1, 036 01 Martin
- Súradnice: 49°04′07″S 18°55′18″V
- Predseda Matice slovenskej: JUDr. Marián Gešper
- Správca Matice slovenskej: Mgr. Maroš Smolec
- Tajomník Matice slovenskej: Mgr. Peter Schvantner
- Hlavný orgán: Valné zhromaždenie
- Rokovací jazyk: slovenčina
Kľúčové osobnosti
Kľúčovými ľuďmi v histórii Matice slovenskej boli Karol Kuzmány, Štefan Moyzes, Matúš Dula, Pavol Országh Hviezdoslav, Jur Hronec, Jozef Cíger-Hronský, Laco Novomeský a Vladimír Mináč.
Poslanie a zameranie
Poslaním Matice je rozvíjať a upevňovať slovenské vlastenectvo, prebúdzať a umocňovať národné povedomie Slovákov i krajanov žijúcich v zahraničí, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti.
Matica slovenská prioritne získava slovacikálne dokumenty, zhromažďuje, spracúva, uchováva, ochraňuje a sprístupňuje národné kultúrne dedičstvo. Vykonáva základný slovakistický výskum a zúčastňuje sa na tvorbe a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry. Združuje tvorcov a priaznivcov slovenskej kultúry a vedy vo svete. Aktívne sa podieľa na propagácii Slovenska a rozvíja styky s európskymi a svetovými organizáciami pre otázky kultúry, národnej identity, duchovného života a ochrany všeľudských hodnôt.
Matica slovenská zakladá doma i v zahraničí nadácie a fondy na podporu národného a kultúrneho života Slovákov a na oceňovanie najvýznamnejších tvorcov z vymedzených oblastí tvorivej činnosti. Vydáva pôvodnú slovenskú umeleckú tvorbu, vedecké diela a publicistiku, spolupracuje pri tvorbe učebníc a učebných textov niektorých predmetov spoločenských vied pre základné a stredné školy.
Jej cieľom je tiež pestovať v mládeži túžbu po poznaní národných dejín, kultúry a vzťah k národným tradíciám, pričom napomáha ich rozvoj. Uskutočňuje to predovšetkým vytváraním podmienok na všestranné vzdelávanie, podporou kultúrnych a iných záujmov a záľub mládeže, rozvojom sociálnych kontaktov a zvyšovaním jej kultúry pre plnohodnotný spoločenský život.
História a vývoj Matice slovenskej
Založenie a počiatočné obdobie (1863 - 1875)
Historické založenie Matice slovenskej sa udialo na prvom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 4. augusta 1863 v Turčianskom Svätom Martine. Týmto aktom vznikla najvýznamnejšia kultúrno-spoločenská inštitúcia v dejinách slovenského národa. Bola druhá po spolku Tatrín, ktorý bol založený 26. augusta 1844. V Martine sa zišlo okolo 5000 ľudí, ktorí v atmosfére plnej národného sebauvedomovania sa stali spoluzakladateľmi Matice slovenskej.
Stretnutie národovcov malo najskôr duchovný podtext, keď sa v rímskokatolíckom kostole a neskôr v evanjelickom chráme konali služby Božie, okrem iného aj na počesť tisíceho výročia príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. Po duchovnej časti zhromaždenia došlo k zasadnutiu prvých matičiarov. Rokovanie dočasného matičného výboru otvoril Ján Francisci, ktorý bol jeho predsedom. Novozaložená inštitúcia dostala dar 1000 zlatých od rakúskeho cisára ako príspevok k jej začínajúcemu pôsobeniu. Ján Francisci predložil zhromaždeniu aj zozbieraných 94.000 zlatých na vznik MS.
Valné zhromaždenie prijalo zároveň uznesenie, že MS založili "na tisícročnú pamiatku pokresťančenia a založenia písomníctva slovanského". Na základe súčasného bádania v 21. storočí však môžeme konštatovať, že kristianizácia slovanského obyvateľstva na území Slovenska prebiehala už skôr - od začiatku 9. storočia, pred príchodom byzantskej misie v roku 863.
Valné zhromaždenie zvolilo aj predsedu Matice. Stal sa ním rímskokatolícky banskobystrický biskup Štefan Moyses. Prvým podpredsedom novozaloženej inštitúcie sa stal Karol Kuzmány, evanjelik a. v., superintendent patentálnych cirkevných zborov. Išlo o dohovor vtedy rozhodujúcich konfesií na Slovensku, ktoré v žičlivej atmosfére navrhli svojich kandidátov na dané posty. Obaja boli hlavnými predstaviteľmi národnej ustanovizne, ktorá sa stala nosnou obhajkyňou a predstaviteľkou slovenského národa.
Pôvodná budova Matice slovenskej bola postavená v rokoch 1864 - 1865 podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu z darov slovenského ľudu. Zastavaná plocha je 1 189 m². Pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom 20. storočia dočasne upravená pre štátne inštitúcie. Od roku 1962 je národnou kultúrnou pamiatkou. V areáli budovy sa nachádza aj socha S. H. Vajanského od Františka Úprku (1926), ktorá bola pôvodne umiestnená pred 2. budovou Matice slovenskej.
Za krátke obdobie činnosti rozvinula MS rozsiahlu zberateľskú a vydavateľskú činnosť. Zhromažďovala cenné zbierky pamiatok z kultúrnych dejín Slovákov a Slovenska. Vydala 82 zväzkov kníh. Poskytovala štipendiá a pôžičky slovenským vedcom a študentom, nadväzovala domáce i zahraničné kontakty.
Zákaz a obnovenie činnosti (1875 - 1919)
Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové maďarskí predstavitelia využili oslabené pozície cisárskej moci a došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu. Následne nastala maďarizácia a uhorské úrady sa pozerali s nevôľou na účinkovanie Matice slovenskej. Uhorská vláda (uznesením ministra vnútra Koloman Tisza č. 125 zo 6. apríla) zakázala činnosť Matice slovenskej po 12 rokoch jej existencie. 12. novembra 1875 bola Matica rozpustená a jej majetok zhabaný. Majetok neskôr získal Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok (FEMKE), čo bol vládny pomaďarčovací spolkov založený 20. novembra 1883 Belom Grünwaldom. Pokusy o obnovenie činnosti MS boli neúspešné.
Činnosť Matice slovenskej bola obnovená až po vzniku Československa 1. januára 1919 na základe rozhodnutia ministra pre správu Slovenska Vavra Šrobára. „Oživotvorujúce“ valné zhromaždenie sa konalo 5. augusta 1919. Matica nadviazala na predchádzajúcu prácu, navyše začala budovať členskú základňu a zakladať vedecké odbory.
Obdobie po druhej svetovej vojne a normalizácia
Valné zhromaždenie 12. mája výrazne ovplyvnilo ďalšie smerovanie Matice slovenskej. Na valnom zhromaždení v auguste 1945 v Martine zvolili za nových predsedov Laca Novomeského a Jura Hronca. V júni 1945 v Martine založili člen výboru Matice slovenskej a minister Vladimír Clementis Všeslovanský výbor a v Matici slovenskej sa vytvorilo Slovanské oddelenie.
Pred sedemdesiatimi rokmi spustila Štátna bezpečnosť perzekúcie predstaviteľov a členov Matice slovenskej. Zatknutie L. Novomeského symbolizuje obdobie násilných perzekúcií proti matičiarom i politických čistiek v ustanovizni v 50. rokoch 20. storočia zo strany vtedajšej vládnucej marxistickej ideológie.
„Predsedu MS Ladislava Novomeského obviňovali Gottwaldovi stúpenci z takzvaného buržoázneho nacionalizmu. V atmosfére spoločenského strachu a vlny zatýkania ho v máji 1950 odvolali zo všetkých funkcií a 6. februára 1951 uväznili. V čase jeho vypočúvania a mučenia v Prahe popravili významného slovenského politika Vladimíra Clementisa, člena Výboru MS. Matica slovenská nezabúda na odkaz svojho predsedu L. Novomeského a ďalších nespravodlivo prenasledovaných matičiarov,“ uviedol predseda MS Marián Gešper. Prenasledovanie matičiarov zo strany predovšetkým českých komunistov a ateistov sa začalo už v roku 1947. Rozbuškou bolo Valné zhromaždenie MS na počesť 150. výročia narodenia prvého matičného predsedu a katolíckeho biskupa Štefana Moysesa.
„Ladislav Novomeský patrí medzi významné slovenské, československé i európske osobnosti kultúry, kultúrnej politiky, literárneho života a umenia, osobitne básnictva. Maticu slovenskú aj po druhej svetovej vojne označoval za strážcu a pestovateľa kultúrneho rozmachu slovenského národa. Jeho matičné pôsobenie bolo napokon zneužité na vykonštruovanie obvinenia z takzvaného slovenského buržoázneho nacionalizmu,“ priblížil docent Pavol Parenička zo Slovenského literárneho ústavu MS. Aj vďaka Ladislavovi Novomeskému sa slovenským politikom podarilo zachrániť Maticu slovenskú aspoň v podobe národného knižničného a knihovedného ústavu, hoci sa na ministerstve kultúry pripravoval plán na jej úplné zrušenie podobne ako v roku 1875. Novomeský bol predsedom MS v rokoch 1945 - 1950 a neskôr v rokoch 1968 - 1974.
V rokoch 1949 - 1953 politické orgány postupne zobrali Matici slovenskej vedeckú prácu, zlikvidovali jej členskú základňu a inštitúciu zredukovali na ústredie osvetovej práce. Zatiaľ čo sa politická situácia zlepšuje, Matica slovenská si pripomenula sté výročie svojho založenia veľkolepými oslavami. Matica slovenská bola ocenená najvyšším štátnym vyznamenaním Rady republiky, ktoré odovzdával vtedajší významný štátny a stranícky predstaviteľ Alexander Dubček.
V auguste 1967 sa prezident Antonín Novotný zúčastnil osláv stého výročia založenia martinského gymnázia a prišiel aj do Matice. Tu keď sa dozvedel od vtedajšieho správcu Juraja Pašku, že Matice sa chce starať o zahraničných Slovákov, rozčúlil sa, že na to má v Prahe Československý ústav zahraničný a obvinil zástupcu Matice z buržoázneho nacionalizmu. Odmietol prijať dary, faksimílie vzácnych matičných dokumentov, prijať dary od Matice zakázal aj svojej manželke.
„Veď za tých vyše 100 rokov od moyzesovsko-kuzmányovskej prísahy nezaznamenala matičná história pokojný, rovnomerný a ničím nenarušovaný tok, pretože tak, ako samotné dejiny národa spestrujú zarmucujúce nížiny, zápasy o ich prekonávanie a svetlé výhľady do budúcnosti, i matičné dejiny sú vlastne len ich verný odzrkadľovaním... No všimnite si, že všetky tie kampaňovite sa opakujúce vzťahy od 50. rokov proti buržoáznemu nacionalizmu… týkali sa napokon samotnej Matice slovenskej…smiešne na tomto nesmiešnom boji bolo, že sa opieral o socialistické zásady. Tento nádejný proces trval len krátko a bol zastavený v tzv. normalizačnom období.“
Slovenská národná rada prijala 20. decembra zákon o Matici slovenskej, ktorý ju v podstate vrátil do stavu spred dvadsiatich rokov. Členská základňa bola zrušená, činnosť Matice slovenskej sa znova sústredila v prvom rade na knihovníctvo, bibliografiu, biografiu, literárne múzejníctvo a archívnictvo.
Obdobie pôsobenia Vladimíra Mináča
Predsedom Matice slovenskej sa stáva esejista a spisovateľ Vladimír Mináč, ktorý na tomto poste zotrváva až do roku 1989. Za Mináčovho pôsobenia najvýraznejšie pokročilo budovanie Slovenskej národnej knižnice, kde sa rozvíjali jej fondy, bibliografia, informatizácia a proces automatizácie. Inštitučná zložka Matice slovenskej plnila funkciu Slovenskej národnej knižnice, zároveň metodicky riadila okresné knižnice po celom Slovensku. Vydávala Bibliografický zborník a zborník Kniha, časopis Knižnice a vedecké informácie, vychádzal aj populárno-náučný časopis Čitateľ. Mináč venoval veľkú pozornosť aj druhej inštitučnej zložke Pamätníku slovenskej literatúry. Tú tvorili Literárny archív (Archív literatúry a umenia), Hudobný archív a Obrazový archív. Periodicky vychádzali zborníky Literárny archív, Hudobný archív a Obrazový archív. Osobitne podporoval rozvoj literárneho múzejníctva.
V roku 1974 sa jeho pričinením vrátila do správy Matice slovenskej jej prvá historická budova v centre Martina, kde sa po náročnom zreštaurovaní zriadilo Slovenské národné literárne múzeum. To začalo budovať svoju stálu expozíciu slovenskej literatúry od čias Veľkej Moravy až po 20. storočie a vydávalo zborník Literárnomúzejný letopis. Vladimír Mináč sa pričinil aj na renovácii a prebudovaní Literárneho múzea Alexandra Sergejeviča Puškina zriadeného v komplexe kaštieľov v Brodzanoch pri Partizánskom. 30. augusta otvorili v Martine na Hostihore novú, veľkoryso koncipovanú budovu Matice slovenskej, dielo architektov Dušana Kuzmu a Antona Cimmermanna. V roku 1983 zriadil Vladimír Mináč Odbor pre zahraničných Slovákov v Matici slovenskej. Vladimír Mináč inicioval veľkolepé celonárodné oslavy 125. výročia založenia Matice slovenskej, ktoré sa konali 14. augusta 1988.
Matica slovenská po roku 1989 a v novom tisícročí
V dňoch 10. - 11. augusta 1990 sa znovu konalo „oživotvorujúce“ valné zhromaždenie v Martine. Mnohí bývalí pracovníci, členovia a priaznivci sa opäť prihlásili k Matici slovenskej. 26. júla Slovenská národná rada prijala nový zákon o Matici slovenskej, ktorý vytvoril priestor na jej postupný návrat od štátom riadenej inštitúcie k nezávislej ustanovizni. Matica slovenská v spolupráci so Svetovým kongresom Slovákov po prvýkrát organizovala stretnutie mladých Slovákov z celého sveta pod oficiálnym názvom Matičný svetový festival slovenskej mládeže. Konal sa v dňoch 12. - 19. júla v Martine.
Vznik samostatnej Slovenskej republiky bol zavŕšením dlhej etapy boja Matice slovenskej za slovenskú národnú identitu. Postupne sa plnia tézy Národného programu MS, koncipovaného v rokoch 1991 - 1992. Matica založila zbierku na Národný poklad, ktorý spravoval jej Matičný fond a.s., ktorý však skrachoval. Zmluvu o prevzatí dlhu Matičného fondu podpísal predseda Markuš v roku 2007. Dlh bol splatený v dvoch splátkach zo ziskov Neografie. Národný poklad narástol z 22 miliónov v roku 1993 na asi 30 miliónov slovenských korún do roku 2000 (zhruba milión eur).
Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 13. februára sa Matica slovenská stala verejnoprávnou ustanovizňou, ktorá plní vymedzené štátne úlohy. Dňa 17. novembra 1999 Národná rada Slovenskej republiky schválila tzv. knižničný zákon, ktorý bez účasti MS pripravil vtedajší minister kultúry Milan Kňažko. Zákon poškodil Maticu slovenskú a negatívne zasiahol do jej činnosti na viacero rokov. Po prijatí knižničného zákona č. 183 z mája 2000 sa Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej odčlenila od materskej inštitúcie a od 1. júla 2000 sa stala samostatnou právnickou osobou, ktorá získala sídlo na Hostihore. Na základe zákona bola vyňatá z matičnej štruktúry, okrem tretej, aj prvá historická budova Matice slovenskej.
Matica slovenská zorganizovala 1. európsky kongres slovanských Matíc na ktorom sa zúčastnili predstavitelia zo všetkých štátov, kde medzi Slovákmi pôsobí ich národná matica. Valné zhromaždenie Matice slovenskej v Martine schválilo významné dokumenty jej ďalšieho pôsobenia. Historicky prvé zasadnutie vlády Slovenskej republiky za účasti najvyšších ústavných činiteľov a predsedu MS sa konalo 2. januára pri príležitosti 15. výročia vzniku Slovenskej republiky. V rámci Martinských matičných slávností bol otvorený Rok Jozefa Cígera Hronského (august 2009 - júl 2010) pri príležitosti 50. výročia vzniku Zahraničnej Matice slovenskej a 50. výročia úmrtia J. C. Hronského. V septembri zorganizovala Matica slovenská 2. európsky kongres slovanských Matíc. Matica slovenská v spolupráci s Nitrianskym samosprávnym krajom, mestom Nitra, ďalšími mestami a obcami zorganizovala v dňoch 1. - 5. júla 2010 11. ročník Matičného svetového festivalu slovenskej mládeže.
V Martine sa 1. augusta 2013 uskutočnil 2. európsky kongres matíc slovanských národov. 1. až 4. augusta sa v Martine uskutočnili Národné matičné slávnosti, ktorými vyvrcholili oslavy 150. výročia založenia Matice slovenskej. Vrcholom druhého dňa bolo slávnostné otvorenie Parku sv. Cyrila a Metoda v areáli sídelnej matičnej budovy, odhalenie súsošia sv. Cyrila a Metoda.
V Roku Ľudovíta Štúra Matica slovenská uskutočnila 86 podujatí na Slovensku venovaných národnému velikánovi, z toho tri vedecké konferencie. V novembri 2017 valné zhromaždenie Matice slovenskej zvolilo za jej predsedu Mariána Gešpera. Matica slovenská vyhlásila rok 2018 za Rok slovenskej štátnosti. Matica slovenská odhalila bustu správcu Matice slovenskej Jozefa Škultétyho. Matica slovenská zorganizovala sériu tematických podujatí na pripomenutie si 100. výročia podpísania Deklarácie slovenského národa a vzniku prvej Československej republiky 1918. Vznikol nový časopis pre matičné hnutie Hlas Matice. Jeho založenie bolo splnením jednej z dlhodobých požiadaviek miestnych odborov a členskej základne MS. Matica slovenská vyhlásila rok 2019 za Rok storočnice oživotvorenia Matice slovenskej. IV. kongres matíc slovanských národov a inštitúcií, ktorý usporiadala Matica slovenská pri príležitostiach 100. výročia oživotvorenia MS. Matica slovenská vyhlásila rok 2020 za Rok národnej identity. Vyšli prvé dve čísla nového odborného časopisu Matice slovenskej Slovo.
Budovy Matice slovenskej
Matica slovenská sídli v Martine a v priebehu histórie využívala a vybudovala viacero významných budov.
- Prvá budova Matice slovenskej: Postavená v rokoch 1864 - 1865 podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu z darov slovenského ľudu. Zastavaná plocha je 1 189 m². Pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom 20. storočia dočasne upravená pre štátne inštitúcie. Od roku 1962 je národnou kultúrnou pamiatkou.
- Druhá budova Matice slovenskej: Postavená v rokoch 1924 - 1926 je bohato členená v hmote tromi hlbokými rizalitmi na fasádach. Bola postavená podľa projektu Jána Palkoviča. Zastavaná plocha je 1 737 m². Od roku 1964 je kultúrnou pamiatkou. Pred budovou sa nachádza socha národného umelca Jána Kulicha „Matica slovenská“ (1964) zo zváranej ocele.
- Tretia budova Matice slovenskej: Postavená v rokoch 1963 - 1975. Otvoril ju slávnostne vtedajší predseda Vladimír Mináč. Odovzdaná do užívania bola 31. augusta 1975, čím sa tretia matičná budova stala novým moderným a kultúrne polyfunkčným matičným sídlom.
Súčasné aktivity a výročia
Slovensko si 4. augusta pripomína Deň Matice slovenskej. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) z októbra 1993 je Deň Matice slovenskej pamätným dňom Slovenska.
Oživotvorený Miestny odbor Matice slovenskej v Zacharovciach dňa 16.12.2017 uskutočnil spomienkové stretnutie pri príležitosti 70. výročia návratu Slovákov do vlasti, na ktorom si zúčastnení obyvatelia obce pripomenuli presídlenie z júla 1947 z pohoria Matra v Maďarsku. Podujatie slávnostne otvoril predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Zacharovciach Július Siviček a privítal starostku obce Ruženu Gembickú a riaditeľku Domu Matice slovenskej v Rimavskej Sobote PhDr. Ingrid Šulkovú. Pani starostka vo svojom príhovore zaujímavo opísala históriu rodákov v pohorí Matra, presídlenie z obce Szuha Huta (Suchá Huta) do Zacharoviec a ich ďalšie osudy na Slovensku. Prítomní sa dozvedeli, že obec Szuha Huta sa nachádza v malebnom prostredí na úpätí Kékasu. Okrem Slovákov, ktorí sa tam presťahovali pred 270 rokmi, žili tam aj príslušníci iných národností - Nemci a Poliaci. Život Slovákov bol ťažký, pracovali v lesoch, pálili uhlie, ktoré dodávali do hút na výrobu skla. Od jari do jesene zas chodili na poľnohospodárske práce po celom Maďarsku ako šummáši. Cez zimu vyrábali z dreva rôzne výrobky a ich výnimočná zručnosť pri spracovaní dreva bola známa v širokom okolí. Po celý čas Slováci v obci nemali slovenskú školu, ale jazyk a tradície si zachovali. Podujatie spríjemnili svojim hudobným a speváckym vystúpením Patrik Košičiar z Tisovca, Lilien Sivičeková a Nikola Gembický zo Zacharoviec. Za úspechom tohto prvého podujatia, ktoré organizoval oživotvorený matičný miestny odbor v Zacharovciach, stáli jeho členovia Vierka Gembická, Gabriela Gembická, PhDr. Zuzana Zsírosová a Gabriel Gembický.
Matica slovenská (MS) si v nedeľu 4. augusta v Martine pripomenie sté výročie svojho oživotvorenia. Oslavy s kultúrnym programom, odhalením busty národovca, člena výboru obnovenej MS, advokáta a predsedu MS Jána Vanoviča, slávnostným sprievodom mestom, ako aj troma kresťanskými bohoslužbami sa uskutočnia na viacerých miestach, uviedli mesto Martin a Matica slovenská na svojich webových stránkach. Ako ďalej informovala MS, oslavy storočnice sa začnú 3. augusta 2019 slávnostným zasadnutím Výboru MS, v nedeľu 4. augusta popri troch bohoslužbách - katolíckej, gréckokatolíckej a evanjelickými službami Božími - je pripravené aj odhalenie busty národovca, predsedu MS Jána Vanoviča, ďalej dramatická scénka s vystúpením matičných umeleckých kolektívov. Oslavy sa skončia slávnostným sprievodom na Národný cintorín, kde prebehne pietny akt. Ako dodala MS na svojom webe, ďalšie podujatia k stému výročiu oživotvorenia Matice slovenskej pripravujú miestne odbory MS, ktoré vznikli pred sto rokmi.
V Turčianskom Svätom Martine sa 4. augusta pred 153 rokmi konalo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Národné matičné slávnosti, okrem pripomienky založenia Matice slovenskej, v roku 2016 prezentovali aj mesto Komárno a hlavnú myšlienku organizátorov: "Matica slovenská má spájať ľudí, národy, folklór, históriu i súčasnosť, má vytvárať pocit domova každému kultúrnemu človeku, či je Chorvát, Maďar alebo Slovák," uviedla Matica slovenská na svojej internetovej stránke. Národné matičné slávnosti cez víkend (29.-31. júla) v Komárne sa stali oslavou 153. výročia založenia Matice slovenskej (MS) v roku 2016. Prvýkrát v histórii sa uskutočnili na južnom Slovensku, zdôraznila MS.
Podľa predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča, zakladatelia MS na čele s Franciscim, Moyzesom, Hurbanom a ďalšími velikánmi, pamätali 4. augusta 1863 v Turčianskom svätom Martine aj na dnešnú generáciu tým, že do matičných stanov zapísali, že je jednotou milovníkov národa a života slovenského. Tohtoročné oslavy založenia Matice slovenskej sa začali Národnými matičnými slávnosťami v Komárne. Budú pokračovať 5. až 7. augusta v Báčskom Petrovci v Srbsku a vyvrcholia 17. augusta v Martine, kde do Parku sv. Cyrila a Metoda pribudne busta Svetozára Hurbana Vajanského a Štefana Furdeka, zakladateľa Slovenskej ligy v Amerike, na ktorú finančne prispela Prvá katolícka slovenská Jednota v USA.
tags: #70 #vyrocie #matice #slovenskej