Deň 31. októbra 1517 sa stal prelomovým v dejinách kresťanstva a celej Európy. V tento deň augustiniánsky mních Martin Luther spísal svojich deväťdesiatpäť téz o podstate a praktizovaní odpustkov vo vtedajšej Katolíckej cirkvi. Tieto tézy poslal príslušným biskupom - magdebursko-mohučskému arcibiskupovi Albrechtovi Braniborskému a Hieronýmovi Schulzovi, braniborskému biskupovi. Tézy tiež poslal niekoľkým svojim vzdelaným priateľom, ktorí ich bez jeho vedomia dali vytlačiť, čo spôsobilo ich okamžité rozšírenie po celom Nemecku. Luther si vtedy ani neuvedomoval, aký dosah to bude mať nielen na Cirkev v Nemecku, ale na celý kontinent.
Dňom začatia Lutherovej reformácie sa teda považuje 31. október 1517, keď mladý augustiniánsky mních a profesor biblických vied Martin Luther vystúpil proti predávaniu odpustkov. Touto udalosťou spustil beh dejín, ktorý ovplyvnil celé smerovanie a vývoj vtedajšej spoločnosti v Európe. Cirkev v tej dobe prežívala organizačnú, štrukturálnu, dogmatickú, mravnú, etickú, ekonomickú a sociálnu krízu.
Predpoklady a korene Lutherovho učenia
Reformácia začala nenápadne klíčiť v srdci Martina Luthera už v časoch jeho teologických štúdií. K tomu prispelo učenie anglického františkánskeho teológa Viliama z Ockhamu (1290-1349) a jeho tzv. nominalizmus. Ockham odmietol učenie svätého Tomáša Akvinského, podľa ktorého možno existenciu Boha odvodiť svetlom rozumu z prírody a z poriadku v prírode. Viliam z Ockhamu naopak tvrdil, že človek môže Boha spoznať iba zo zjavenia, pričom medzi prirodzeným a nadprirodzeným nejestvuje žiadny most.
Kľúčové princípy reformácie: Tri "Sola"
Z týchto úvah sa sformovali tri základné piliere Lutherovho učenia, známe ako "Sola" princípy:
- Sola scriptura - Iba Písmo: Vychádza z tvrdenia, že zdrojom a základom našej viery je jedine Sväté písmo.
- Sola fides - Iba viera: Na základe tohto tvrdenia môže človeka priviesť k spáse iba viera. Ako uvádza Luther, ktorý si vysvetlil slová svätého apoštola Pavla z Listu Rimanom: „Spravodlivý bude žiť z viery“ (Rim 1, 17), veriacemu človeku stačí iba viera.
- Sola gratia - Iba milosť: Predpokladá, že vlastnými silami ľudská prirodzenosť nie je schopná ničoho a všetko je milosť, iba milosť. Toto vyvracia tvrdenie svätého Tomáša Akvinského: „Milosť predpokladá prirodzenosť.“
Luther tieto tri „sola“ radikalizoval tvrdením, že veriaci človek nepotrebuje k spáse žiadneho prostredníka. To znamenalo odmietnutie potreby Cirkvi, sviatostí, pápeža ako hlavy, vysvätených služobníkov Cirkvi, Panny Márie, jej orodovania a pomoci svätých. Podľa Luthera takto do duchovného života veriaceho človeka vniesol subjektivizmus, subjektívne chápanie viery a subjektívny výklad Svätého písma.
Zverejnenie 95 téz a ich obsah
Dňa 31. októbra 1517 pribil dr. Martin Luther 95 výpovedí proti odpustkom na dvere zámockého kostola vo Wittenbergu. Prostredníctvom nich kritizoval spôsoby stredovekej cirkvi, ktorá zneužívala svoje postavenie a z opravdivého pokánia a Božej milosti urobila predmet obchodu. Tézy vyvolali silné reformačné hnutie, ktoré výrazným spôsobom zasiahlo do behu dejín v Nemecku, ale i v celej Európe. Luther vyzval k verejnej dišpute, v ktorej chcel na základe dôsledného štúdia Biblie dokázať, že spásu ponúka Boh v Kristovi, a to bez zásluh všetkým tým, čo ju prijmú vierou.
Medzi Lutherovými tézami sa nachádzali aj tieto myšlienky:
- Téza 44: Lebo skutkami lásky rastie láska a človek sa stáva lepším.
- Téza 50: Kresťanov treba poučiť, že keby pápež vedel o vydieračstve predavačov odpustkov, mal by radšej chcieť, aby Chrám sv. Petra zhorel na popol, ako aby sa staval z kože, mäsa a kostí jeho oviec.
- Téza 51: Kresťanov treba poučiť, že pápež, ako je povinný, by aj svoje vlastné peniaze rozdelil tým mnohým ľuďom, ktorých teraz niektorí predavači odpustkov pripravili o ich peniaze, aj keby sa na to mal predať Chrám sv. Petra.
- Téza 77: Hovoriť, že aj keby sv. Peter bol teraz pápežom, nemohol by udeliť väčšiu milosť, je rúhaním sa proti sv. Petrovi a pápežovi.
- Téza 82: Prečo nevyslobodí pápež z očistca všetky duše kvôli najsvätejšej láske a pre najvyššiu biedu duší, teda z dôvodu pre neho najľahšieho, keď už nespočetné duše vyslobodzuje kvôli najbiednejšiemu peniazu na stavbu Chrámu sv. Petra?
Martin Lutherove tézy sú svedectvom o jeho hrdinskom vystúpení v záujme obnovy stredovekej cirkvi v hlave a údoch. Názory augustiniánskeho mnícha prenikli celou Európou a dostali sa aj do vtedajšieho Uhorska, teda aj na dnešné Slovensko.
Reakcia Cirkvi: Bula Exsurge Domine
Ako reakcia na učenie Martina Luthera, ktoré bolo proti názorom Cirkvi, bola 15. júna 1520 vydaná bula známa ako Exsurge Domine (Bula proti chybám Martina Luthera a jeho nasledovníkom). Historický impulz pre túto bulu vyplynul zo snahy poskytnúť rozhodujúcu pápežskú odpoveď na rastúcu popularitu Lutherovho učenia.
Začiatkom januára 1520 bolo zvolané pápežské konzistórium, aby preskúmalo Lutherovu vernosť voči učeniu Cirkvi. Po krátkej dobe bol vypracovaný zoznam vnímaných chýb zistených v jeho spisoch. Výbor, ktorý sa zaoberal jeho spismi, následne vypracoval správu, v ktorej sa uvádzalo, že z hľadiska katolíckej teológie by iba málo z Lutherovho učenia mohlo byť kacírske alebo chybné. Napriek tomu text buly obsahoval zoznam rôznych vyhlásení Luthera, ktoré boli vnímané ako problematické. Nebol urobený žiadny pokus poskytnúť konkrétne odpovede na Lutherove tvrdenia založené na Písme alebo katolíckej tradícii, ani objasniť, aký stupeň teologickej cenzúry by mal byť spojený s každým uvedeným tvrdením.
Všetky citované výroky mali byť odsúdené ako celok, ako kacírske, škandalózne, falošné, urážlivé voči zbožným ušiam alebo zvádzajúce jednoduché mysle. Eck, teológ zodpovedný za vypracovanie časti buly, možno použil túto taktiku, aby silnejšie spojil maličkosti chýb so všetkými výčitkami v učení u Luthera. Lutherovi sa vyhrážal exkomunikáciou, pokiaľ sa nevzdá v lehote šesťdesiatich dní od uverejnenia buly. Vytlačené kópie boli distribuované najmä v Sasku a jeho susedných regiónoch, kde mal Luther podporu. Luther však odmietol odvolať svoje učenie. Namiesto toho odpovedal zložením polemických traktov, ktoré sa upierali na pápežstvo, a verejným spálením kópie buly.
Dopad a odkaz reformácie
Lutherova reformácia sa zapísala nezmazateľnými písmenami do dejín nielen cirkvi, ale aj celého ľudstva. Predstavuje duchovné hnutie, ktoré svojím obsahom zanechalo stopy na náboženskom, kultúrnom, sociálnom a politickom živote Európy a čiastočne aj iných svetadielov. Reformácia ovplyvnila všetky stránky vtedajšieho sociálneho, verejného, náboženského a politického smerovania európskeho kontinentu. Vychádzajúc z myšlienok humanizmu 15. a 16. storočia, mohla sa vyvinúť nielen reformácia Martina Luthera, ale aj myšlienky osvietenstva až po naše dnešné chápanie civilizácie a demokracie. Tento vývoj sa vzťahuje okrem spoločnosti a politiky aj na oblasť umenia.
Hudba a reformácia
Reformácia okrem dôrazov na Sola redemptione Christi, Sola Scriptura, Sola fide, Sola gratia priniesla veľké zmeny aj do bohoslužobného života a jeho liturgického stvárnenia. Vďaka materinskej reči a odklonu od stredovekých módov k ľudovejšej melodike sa mohlo do spevu piesní zapojiť celé zhromaždenie. Bohoslužobný život obohacovala aj organová hra. Úlohou organa bolo uvádzať spev chrámového zhromaždenia. Luther mal od mladosti mimoriadne vrelý vzťah k hudbe, podporený štúdiom na artistickej fakulte v Erfurte. Bol členom speváckych zborov, vynikajúcim hráčom na lutne a mal pekný tenor. Mnohé texty svojich piesní zaodel vlastnou melódiou. Najznámejší Lutherov hymnus je Ein feste Burg, ktorý sa stal hymnou evanjelickej cirkvi. Jeho názory na hudbu mimoriadnym spôsobom zúročil predovšetkým J. S. Bach.
Jedným z hudobných skvostov Slovenska, ktorý je spojený s týmto obdobím, je barokový dvojmanuálový organ s pôvodným píšťalovým fondom. Nachádza sa v Drevenom artikulárnom kostole v Kežmarku (1717) a pochádza od levočského organára Vavrinca Čajkovského, ktorý jeho výstavbu dokončil v roku 1720.
Reformácia na Slovensku
Reformačné dielo Martina Luthera nebolo len povrchne známe, ale zapustilo hlboké korene a bolo s nadšením prijímané aj v Uhorsku, teda na území dnešného Slovenska. Už v roku 1520 čítal farár Tomáš Preisner z kazateľnice kostola v Ľubici 95 Lutherových téz, čo svedčí o skorom dosahu reformácie v tomto regióne. Vernosť predkov čistému učeniu cirkvi v Lutherovom chápaní sa dokazovala nielen vo vyznaniach, ale aj v každodennom živote a konaní evanjelikov.
Požehnaný vplyv Lutherovej reformácie sa prejavil aj v tom, že sa po určitom čase zrealizovali túžby slovenského národa. Lutherova reformácia sa zasadzovala za to, aby sa reč každého národa vyvíjala a mala svoje miesto aj v bohoslužobnom živote. Z evanjelického prostredia vzišli mnohé osobnosti, ktoré formovali celé generácie obyvateľstva dnešného Slovenska, vrátane významných básnikov, politikov a buditeľov, ako napríklad Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik alebo Alexander Dubček.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) je druhá najväčšia cirkev na území Slovenska, čo svedčí o pretrvávajúcom odkaze Lutherovej reformácie.
Oslavy a pripomínanie 500. výročia
V roku 2017 sa po celom svete, najmä v Nemecku, pripomínalo 500. výročie začiatku reformácie. Dátum, ktorý si najviac pripomínali, bol 31. október 1517. V Lutherovom pôsobisku, ktoré sa v súčasnosti oficiálne volá Lutherstadt Wittenberg, otvárali výstavy o Lutherovi a svete, v ktorom žil, a o aktuálnom pohľade na reformáciu, ktorú pripravili evanjelické chrámy z celého sveta, medzinárodné organizácie a iniciatívy. Napríklad Berlínska objasňovala medzinárodné účinky reformácie a na hrade Wartburg v Eisenachu poukazovali na nejednoduché vzťahy Nemcov a reformátora.
V Norimbergu zasa od júla 2017 upozorňovali na prelomové udalosti ľudstva v 16. storočí, ktoré zahŕňajú Kolumbusovo objavenie nového sveta, Kopernikov obraz sveta aj Lutherovu reformáciu. Všetky výstavy boli moderne koncipované, s množstvom prednášok, diskusií, interaktívnych programov i koncertov pre všetky generácie.
Nemci zorganizovali celú lutherovskú dekádu. Od roku 2008 analyzovali v jednotlivých rokoch rôznymi formami postupne a pútavo pre širokú verejnosť doma i v zahraničí vplyv reformácie na rozvoj a peripetie vzdelania, slobodu myslenia, tolerancie, politiky, ale napríklad aj hudby a ďalších druhov umenia s množstvom faktografie a obrazového materiálu.
K jubileu publikovala nemecká turistická centrála DZT pre individuálnych zahraničných turistov osem trás po stopách Martina Luthera, ktoré viedli cez 42 rozličných lokalít spojených so životom a pôsobením reformátora. Podľa Lászlóa Dernovicza, vedúceho zastúpenia DZT pre Rakúsko a Slovensko, nejde o pútnický program pre evanjelikov, ale o prezentáciu nemeckej histórie v širokom kontexte, zaujímavej pre veriacich rozličných náboženstiev i neveriacich.