Fašiangy predstavujú prechodné obdobie medzi zimou a jarou, ktoré je na Slovensku spojené s veselosťou, zábavou, hodovaním a pitím. Ich dĺžka je variabilná, keďže sú podmienené začiatkom 40-dňového pôstneho obdobia pred Veľkou nocou. Fašiangy zvyčajne začínajú po sviatku Troch kráľov a končia sa Popolcovou stredou, ktorá v roku 2019 pripadla na 6. marca.
Toto obdobie je symbolom bujarej zábavy, organizujú sa počas neho zabíjačky, plesy a svadby. Hoci v každom regióne Slovenska majú fašiangy odlišné názvy a zvyky, spoločným prvkom je veselica, hojné jedlo a nadmerné popíjanie alkoholu.
História a pôvod fašiangových zvykov
Korene fašiangových zvykov siahajú do dávnej minulosti, do slovanských pohanských rituálov. Fašiangy boli odjakživa symbolom radosti, veselosti a hojnosti, predstavujúc obdobie prechodu od zimy k jari. Názov "fašiangy" pochádza z nemeckého slova "vast-schane", čo znamená "posledný nápoj" alebo "výčap", odkazujúc na príchod pôstneho obdobia pred Veľkou nocou. Pôvodne boli fašiangy známe ako "mjasopust", čo označovalo koniec jedenia mäsa pred pôstom. Oba výrazy sú významovo aj časovo rovnocenné.
Fašiangy boli a sú akýmsi veselým spojením medzi vážnym časom Vianoc a predveľkonočným obdobím. Okrem zábavy a hodovania boli fašiangy aj časom, kedy sa ukončovali priadky a začínalo sa s tkaním. V tomto období sa uskutočňovala väčšina svadieb, organizovali sa zabíjačky, tanečné zábavy a rôzne iniciačné obrady. Mládenci a dievčatá vstupovali do spoločnosti, učni sa po náročných skúškach stávali tovarišmi a cechy volili nových cechmajstrov. Na dedinách sa konali mládežnícke zábavy, zatiaľ čo v mestách boli typické sprievody masiek a chodenie na chodúľoch.
Tradičné fašiangové jedlá a nápoje
Tradičnými jedlami fašiangového obdobia boli sladké pochúťky ako fánky, šišky, pampúchy, rôzne záviny a samozrejme tradičné zabíjačkové špeciality. Tieto jedlá sa pripravovali vo veľkom, aby si ľudia mohli dosýta najesť pred nastávajúcim pôstnym obdobím. Okrem jedla bolo typické aj nadmerné popíjanie alkoholu, predovšetkým pálenky.
Medzi tradičné fašiangové pečivo patrili smažené šišky, pampúšiky, guľky, fánky, chraple, grapne, kreple, fulanki, milostki či herouki, ktoré rozvoniavali v každom regióne Slovenska. V minulosti sa tradovalo, že kto sa pred pôstom riadne najedol, nebude potom hladný po zvyšok roka.
Fašiangové zvyky a obchôdzky
Neodmysliteľnou súčasťou fašiangov boli tradičné hry a obchôdzky v maskách. Mládenci prezlečení do masiek sa vydávali na obchôdzku z domu do domu, kde za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj alkohol. K najstarším maskám patrili muži preoblečení za ženy, prespanky alebo Cigánky.
Každá obec mala svoje tradičné vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať. Vyvrcholením fašiangových sviatkov bol fašiangový utorok, kedy sa posledná muzika spájala s obradom "pochovávania basy". Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu a kostolníka uskutočnili obrad, sprevádzaný plačom, smiechom a zábavou všetkých prítomných.
Úžasná história karnevalových masiek po celom svete! - Animované historické video pre deti v angličtine
Fašiangy v mestách a na vidieku
V mestách vychádzali fašiangové tradície z mestských stredovekých a renesančných slávností, ktoré mali korene v starorímskych karnevaloch. Okrem tanečných zábav a plesov sa konali sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry a prijímanie učňov za tovarišov. Tieto zábavy organizovali najmä tovariši a často sa konali v dome majstra.
Na dedinách sa tešili obľube najmä tancovačky. Čím dlhšie fašiangy trvali, tým viac sa ľudia tešili. Krátke obdobie fašiangov bolo postrachom, o čom svedčí aj pranostika: „Krátke fašiangy - tuhá zima.“ Mimoriadne natešené boli mladé dievky, pretože časté veselice poskytovali veľa možností nájsť si "pravého" partnera. Hovorievalo sa, že ak sú fašiangy dlhé, vydajú sa aj škaredé dievky.
Symbolika a význam fašiangových zvykov
Fašiangy boli odjakživa symbolom radosti, veselosti a hojnosti. Predstavovali obdobie prechodu od zimy k jari a slúžili ako akési veselé spojivo medzi vážnym časom Vianoc a obdobím pred Veľkou nocou. V tomto období sa dočasne rušili zavedené poriadky a normy, vládla hravosť, neexistovali prísne predpisy, tresty ani pôsty.
Symbolika fašiangových zvykov siaha až do staroslovanských agrárnych obradov predjaria. Mnoho praktík bolo zameraných na zabezpečenie prosperity v nasledujúcom roku. Magicko-prosperitný charakter mala príprava cestovín ako rezance či šúľance, ktoré mali zabezpečiť hojnú úrodu. Plodnostnú symboliku mala konzumácia vaječných jedál a vyprážaného pečiva. Zvýšená konzumácia mäsa mala tiež prispieť k blahodarnému odrazu v nastávajúcom hospodárskom roku.
Fašiangové zvyky v rôznych regiónoch Slovenska
Na Orave boli fašiangové obyčaje neoddeliteľnou súčasťou duchovnej kultúry. Aj keď sa vplyvom spoločenských zmien niektoré prvky vytratili, iné pretrvali do súčasnosti. Medzi najrozšírenejšie zvyky patria sprievody masiek, výber potravín, príprava tradičného pečiva, tanec a pochovávanie basy. Najintenzívnejšie oslavy prebiehali v posledných troch dňoch pred Popolcovou stredou.
V obci Párnica bol tradičný fašiangový sprievod tvorený maskami ako "cigánka" a "medveď", hudobníkmi a mládencami v krojoch. Zbierané potraviny slúžili na večerné pohostenie a zisk finančného obnosu. V obci Vyšný Kubín boli oslavy organizované osobitne pre jednotlivé spoločenské skupiny, ako zemania, sedliaci či paholkovia. V Hornej Lehote sa spájali fašiangy s väčším počtom svadieb a obcou prechádzali maskované sprievody na vyzdobených vozoch.
V mestách sa s fašiangami spájalo aj obdobie plesov a zábav. Od 90. rokov 20. storočia sa karnevalové plesy v kostýmoch tešili väčšej obľube. Fašiangové tradície sa stali súčasťou každoročných podujatí v skanzenoch a na hradoch po celom Slovensku.