Päťdesiat rokov po historickom momente, keď človek po prvýkrát vstúpil na povrch Mesiaca, sa svet opäť upiera k nášmu prirodzenému satelitu. Program Apollo 11 z roku 1969 nebol len vedeckým triumfom, ale aj kľúčovým geopolitickým víťazstvom. Dnes, s odstupom desaťročí, ľudstvo pripravuje návrat, tentokrát s ambíciou zostať a použiť Mesiac ako odrazový mostík pre ďalšie hlbšie prieskumy vesmíru prostredníctvom programu Artemis.
Historický míľnik: Program Apollo 11
Vesmírne preteky a motivácia
Začiatok kozmického veku sa datuje na 4. októbra 1957, keď na obežnú dráhu vyniesla nosná raketa R-7 prvú umelú družicu Zeme, Sputnik 1. Hoci Američania prvýkrát vstúpili do kozmu so satelitom 31. januára 1958, v 50. a 60. rokoch v bádaní vesmíru viedol Sovietsky zväz (ZSSR).
Vesmírny program Apollo, odštartovaný počas studenej vojny, nebol komerčným, ale politicky motivovaným projektom. Jeho úlohou bolo dokázať americké odhodlanie poraziť Sovietsky zväz v pretekoch na Mesiac po porážke v preteku na obežnú dráhu Zeme. Dôvodom prvého letu človeka na Mesiac sa nestala túžba vedcov po poznaní Mesiaca, ale otázka politickej prestíže.
25. mája 1961 americký prezident John F. Kennedy predniesol prejav na pôde amerického Kongresu s cieľom zvýšiť prestíž USA vo svete a požiadal Kongres, aby výrazne zvýšil výdavky na vesmírne misie. Vyhlásil, že USA by sa mala zaviazať a vyslať človeka na Mesiac s bezpečným návratom na Zem do konca desaťročia. 18. septembra 1968 sa Zond-5 stala prvou kozmickou loďou, ktorá obletela Mesiac, preskúmala mesačný priestor a bezpečne sa vrátila na Zem o tri dni neskôr, čím preukázala aj sovietsky pokrok.
Príprava a štart misie Apollo 11
S realizáciou programu Apollo (v rokoch 1961-72) začal americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) po ukončení programu Mercury, ktorým sa podarilo dokázať, že kozmické lety s ľudskou posádkou možno uskutočniť. Na vesmírnom programe intenzívne pracovalo mnoho desiatok tisíc vedcov, inžinierov a technikov, aby naplnili tento cieľ.
Nosnú raketu Saturn V, ktorá vyniesla kozmickú loď Apollo 11 na obežnú dráhu Zeme s posádkou Neila A. Armstronga, Edwina E. „Buzza“ Aldrina a Michaela Collinsa, vypustili 16. júla 1969 z floridského Mysu Canaveral. Výber termínu štartu nebol náhodný, spĺňal prísne kritériá najmä na svetelné podmienky na Mesiaci v čase pristátia a pobytu astronautov.
Cesta k Mesiacu a pristátie
Let k Mesiacu trval tri dni. Miesto pristátia nebolo náhodne zvolené; muselo byť relatívne ploché, bez kráterov, aby si pristátie nevyžadovalo komplikované manévre a výrazne neukrojilo z drahocenného paliva. Ako najlepšie miesto sa po zvážení viacerých rizík dohodlo More Pokoja (lat. Mare Tranquillitatis).
Večer 20. júla sa podľa plánu Armstrong s Aldrinom presunuli do pristávacieho modulu Eagle, zatiaľ čo Collins zostal v riadiacom module Columbia na obežnej dráhe okolo Mesiaca. Po pár hodinách moduly oddelili a Eagle nasmerovali k zostupu na Mesiac. Okamih kontaktu s mesačným povrchom nastal v nedeľu 20. júla o 20. hodine 17. minúte 39. sekunde svetového času. Na Zemi v riadiacom centre málokto pokojne dýchal.
Prvé kroky na Mesiaci a návrat
Až 21. júla o 2. hodine a 51. minúte svetového času začal Armstrong vystupovať po rebríku na povrch Mesiaca. Aktivoval kameru na boku modulu a tá po prvýkrát odvysielala historické zábery prvého priameho kontaktu človeka s Mesiacom. Uvádza sa, že ich v tej chvíli pozeralo najmenej 600 miliónov ľudí. O pár minút sa Armstrong dotkol iného sveta - mesačného povrchu. Slová vyrieknuté Neilom Armstrongom 21. júla 1969 o 2. hodine 56. minúte a 21. sekunde svetového času zmenili politiku, vedu, technológie, filozofiu, kultúru a mnoho iného: „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“
Po Armstrongovi vystúpil po 20 minútach z modulu Eagle aj Aldrin. Počas dvojhodinového pobytu astronauti zozbierali 21,55 kg vzoriek mesačného materiálu, vztýčili americkú zástavu a osadili laserový odrážač pre presné meranie vzdialenosti Mesiaca od Zeme. Aj napriek menším problémom s poškodeným ističom poistky vzletového motora, ktorý Aldrin duchaprítomne opravil fixkou, sa modul Eagle o 17. hodine a 54. minúte úspešne odpútal od mesačného povrchu a nabral smer ku Columbii.
Po niekoľkých hodinách sa Eagle s Columbiou spojil a astronauti sa stretli s Collinsom. Súčasťou posádky na palube bolo aj vyše 20 kilogramov mesačného materiálu. Kozmická loď Apollo 11 sa bezpečne vrátila na Zem a pristála vo vodách severného Pacifiku 24. júla o 16. hodine 50. minúte a 35. sekunde. Prezident Richard Nixon zdravil posádku Apolla 11 na palube lietadlovej lode USS Hornet. Spojené štáty sa o svoj úspech a radosť podelili so 135 krajinami sveta, ktorým prezident Richard Nixon daroval zrnká mesačnej horniny.
Koniec programu Apollo a dlhá pauza
Prečo ľudia prestali lietať na Mesiac?
Program Apollo (v rokoch 1961-72) celkovo zaznamenal päť úspešných pristátí na Mesiaci. Apollo 13 sa muselo vrátiť predčasne pre explóziu kyslíkového zásobníka. Posledným človekom, ktorý vstúpil na povrch Mesiaca, bol americký astronaut slovenského pôvodu Eugene Cernan v decembri 1972 počas misie Apollo 17.
Od začiatku 70-tych rokov však na Mesiac nevkročila žiadna ľudská noha. Hlavnou príčinou bolo ukončovanie studených vzťahov medzi USA a Sovietskym zväzom. USA dokázali svetu, že sú o krok vpred, no program Apollo im výrazne zasiahol do ekonomiky pohltením viac než dvoch desiatok miliárd dolárov. Preto sa nielen USA, ale neskôr aj iní hráči na dobývaní vesmíru sústredili na lacnejšie robotické misie spoznávania Slnečnej sústavy, hoci s vedomosťami získanými sprostredkovane na diaľku.
Konšpiračné teórie o pristátí na Mesiaci
Pristátie na Mesiaci je obklopené konšpiračnými teóriami, ktoré tvrdia, že údajne niektoré alebo všetky aspekty mesačného programu Apollo boli sfalšované NASA a pravdepodobne aj členmi zainteresovaných organizácií. Medzi hlavné typy tvrdení patria:
- Kompletný podvod: Tvrdenie, že celý program pristátí na Mesiaci bol sfalšovaný, lebo technológia na vyslanie človeka nebola dostatočne vyvinutá a/alebo Van Allenove pásy žiarenia znemožňovali let na Mesiac.
- Čiastočný podvod/Pristátia bez posádky: Niektorí teoretici, ako napríklad Bart Sibrel, tvrdia, že Apollo 11 a kozmonauti sfalšovali svoj obeh okolo Mesiaca a ich prechádzanie sa na mesačnom povrchu bolo vyrobené trikovou fotografiou, pričom sa nikdy nedostali ďalej ako na polceste k Mesiacu. Iní pripúšťajú existenciu laserových zrkadiel a iných pozorovateľných telies na Mesiaci vyrobených človekom, ale argumentujú, že NASA vyslala len robotické misie, pretože úrovne žiarenia vo vesmíre by boli smrteľné pre človeka.
- Pristátia s posádkou so záložnými inscenáciami.
- Pristátia s posádkou so zahladením stôp.
Hoci boli všetky tieto konšpiračné teórie kritizované, mnohí veria, že NASA klamala verejnosť prostredníctvom vykonštruovaných, zničených alebo sfalšovaných dôkazov a evidencie, vrátane fotografií, telemetrických pások, vysielaní a vzoriek z Mesiaca. Prvá kniha, ktorá sa venovala tejto téme, bola kniha Billa Kaysinga s názvom „We never went to the Moon: America's thirty billion dollar swindle“ (Nikdy sme neboli na Mesiaci: Americký tridsať-miliardový podvod), vydaná v roku 1974.
Návrat k Mesiacu: Program Artemis
Obnovený záujem a nové ciele
Hoci agentúra AP uvádza, že Artemis napreduje pomalšie pre dekády nerozhodnosti a váhania medzi Mesiacom a Marsom ako ďalšou cieľovou destináciou, dnes je situácia iná. NASA čelí novej konkurencii z Číny, ktorá plánuje pristáť na južnom póle Mesiaca do roku 2030. Analytici sa zhodujú: „Apollo bolo o zapichnutí vlajky, Artemis je o tom, aby sme tam zostali.“
Americký lunárny program pokračuje ďalej. Viceprezident USA Mike Pence v roku 2019 oznámil, že Spojené štáty plánujú do piatich rokov znova vyslať astronautov na Mesiac, pričom ako prvá by na povrch Mesiaca mala vstúpiť žena. Prvá misia na Mesiac s ľudskou posádkou po viac ako polstoročí je naplánovaná na rok 2028. „Raketa je pripravená. Systém je pripravený. Posádka je pripravená. Toto je začiatok kampane. Nasledovať bude pristátie na Mesiaci a vybudovanie vesmírnej stanice. Mám plnú dôveru v zamestnancov NASA,“ vysvetlil námestník riaditeľa NASA Amit Kshatriya.
Misia Artemis II: Kľúčový test pred návratom
Misia Artemis II predstavuje kľúčový krok k obývanému prieskumu Mesiaca. Štyroch astronautov misie Artemis II - troch Američanov a jedného Kanaďana (Jeremy Hansen) - vyniesla superťažká raketa Space Launch System (SLS) s kozmickou loďou Orion z mysu Canaveral na obežnú dráhu Zeme, odkiaľ sa vydali k Mesiacu. Stali sa tak vôbec prvými ľuďmi, ktorým sa po vyše 50 rokoch podarilo dostať do jeho blízkosti, hoci bez pristátia.
Posádka by mala vo vesmíre stráviť desať dní. Kapsula Orion najprv zostane 24 hodín na obežnej dráhe Zeme, aby sa NASA uistila, že všetky dôležité systémy fungujú bezchybne. Návrat kozmickej lode Orion do atmosféry a pristátie patrí medzi najkritickejšie fázy celej misie. Očakáva sa, že ich kapsula dosiahne rýchlosť až 38 400 kilometrov za hodinu, čo vystaví astronautov extrémnej fyzickej záťaži. Loď Orion bude pri vstupe do zemskej atmosféry vystavená vysokej teplote, pričom astronautov bude chrániť špeciálny tepelný štít, ktorý musí odolať teplotám až takmer 3000 stupňov Celzia. Komunikácia s riadiacim strediskom misie bude prerušená približne na šesť minút.
Predseda Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA) Jakub Kapuš skonštatoval, že pri predošlej misii Artemis I sa ukázali niektoré problémy a nedostatky tepelného štítu. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) preto prijal úpravy pre Artemis II, vrátane zmien návratovej trajektórie. Kozmická loď Orion je navrhnutá na pristátie do oceánu, podobne ako návratové lode programu Apollo, pretože voda tlmí záverečný náraz.
Technologické výzvy a bezpečnostné prvky
Hoci sa mnohým môže zdať prelet nad odvrátenou stranou Mesiaca ako krok späť, inžinieri to vidia inak. Orion je úplne nový stroj s „mozgom“ 20 000-krát rýchlejším než v ére Apolla. Práve testovanie „prozaických“ systémov, ako je napríklad prototyp toalety navrhnutý pre mužov aj ženy, ktorý nikdy nebol testovaný v beztiažovom stave a extrémnych podmienkach, je dôvodom, prečo NASA neriskuje pristátie hneď pri prvom lete s posádkou. Počas misie Artemis II inžinieri a vedci v NASA sledujú technický stav kozmickej lode aj všetkých podporných systémov a posádka na palube vykonáva rôzne kontroly a experimenty.
Ďalší rozdiel je v bezpečnosti. Kým Apollo muselo pri Mesiaci brzdiť motormi, aby neskončilo stratené v hlbokom vesmíre, Artemis II využíva tzv. dráhu voľného návratu. „Loď sa dostane do oblasti Mesiaca, ktorý jej pomôže svojou gravitáciou, a vďaka tomu je dráha nasmerovaná späť k Zemi,“ hovorí astronóm Jiří Šilha. Ak by lodi vypadli motory, gravitácia Mesiaca ju sama „vystrelí“ domov - lekcia, ktorú sa NASA naučila pri dramatickej misii Apollo 13.
Ciele a budúcnosť programu Artemis
Kapuš potvrdil, že cieľom misie Artemis II je všetko potrebné perfektne otestovať, aby mohli ľudia jedného dňa bezpečne pristáť na Mesiaci. Ide o úplne nové technológie a každá z miliónov súčiastok musí fungovať spoľahlivo. Na to, aby mohla posádka pristáť na Mesiaci, potrebuje pristávací modul, ktorý ešte v súčasnosti neexistuje. „NASA jeho vývojom poverila dve komerčné spoločnosti - SpaceX a Blue Origin. A tieto moduly sú ešte stále vo vývoji. NASA preto zaradila na rok 2027 misiu Artemis III,“ spomenul Kapuš s tým, že pôjde o prvý ostrý test pristávacieho modulu pre program Artemis v kozme, avšak zatiaľ len na nízkej orbite Zeme.
NASA plánuje opäť vyslať ľudí na povrch Mesiaca v roku 2028. Neskôr tu má vyrásť vesmírna základňa, ktorá umožní let na Mars. Mesiac by mohol poslúžiť ako pokusná vzorka pri výskume asteroidov, o ktorých sa uvažuje ako o potenciálnych zdrojoch nerastných surovín. Taktiež sa s Mesiacom počíta ako s prestupnou stanicou k iným telesám. Blízkosť Mesiaca má nespornú výhodu v tom, že komunikácia s obyvateľmi základne by prebiehala prakticky v reálnom čase, a v prípade problémov by pomoc prišla rýchlejšie než na Mars. Astronauti Apollo 11 už pred desiatimi rokmi vyzvali na „veľký skok na Mars“, pričom Michael Collins vnímal Mesiac ako nezaujímavý a Mars ako svojho favorita.
Úloha súkromného sektora vo vesmírnom prieskume
Od vládnych agentúr k súkromným spoločnostiam
Hoci „veľký krok pre ľudstvo“ stál upravený o infláciu podľa dnešných štandardov viac ako 100 miliárd USD, preceniť jeho nepriamu profitabilitu pre súkromný sektor by išlo iba ťažko. NASA sa už v 60. rokoch spoliehala na súkromných dodávateľov ako Boeing, no v tom čase boli vesmírne programy prevádzkované predovšetkým vládnymi agentúrami. Dnes je to inak. Hoci rozpočet NASA je výrazne priškrtený, pomocnú ruku podávajú komerčné firmy. Ak sa má do toho investovať, musí to mať aj pridanú hodnotu. Čoraz viac sa hovorí o trvalejších základniach na Mesiaci, kde by sa uskutočňoval rozsiahly výskum.
Noví hráči a komerčné inovácie
SpaceX, vznikajúca vesmírna spoločnosť Elona Muska, šéfa spoločnosti Tesla, poskytuje vesmírne cestovanie vo veľkom meradle. Pri dizajnovaní svojich rakiet sa sústredí na masovú výrobu a recyklovateľnosť, čím konkuruje štátnym spoločnostiam ako ESA vo vynášaní nákladov do vesmíru. V súčasnosti sa na tento atraktívny trh snažia vstúpiť aj iné spoločnosti. Firma iSpace sa v júli stala prvou súkromnou čínskou spoločnosťou, ktorá odštartovala raketu na obežnú dráhu.
Súkromné spoločnosti sa pokúšajú dosiahnuť na hviezdy aj v Európe. Švajčiarska štátom vlastnená skupina Ruag, podnikajúca v zbrojárskom a leteckom priemysle, plánuje rozšíriť svoju vesmírnu divíziu prostredníctvom akvizícií v hodnote 500 miliónov.
Oslavy 50. výročia historického pristátia
Globálna iniciatíva "Moon Landing 50"
Pristátie na Mesiaci v roku 1969 bolo neodmysliteľným a vplyvným míľnikom pre astronómiu a výskum cestovania do vesmíru. Význam tejto udalosti presahuje vesmírny priemysel na celé ľudstvo, inšpirovalo generáciu mladých ľudí k štúdiu vedy a umožnilo koncepciu a vývoj viacerých ľudských vesmírnych misií. Trvalo zapôsobilo aj na spoločnosť a populárnu kultúru.
Globálna astronomická komunita oslávila 50. výročie pristátia na Mesiaci vo viac ako 120 krajinách. Oslava „Moon Landing 50“ bola koncipovaná ako 100. výročie IAU (Medzinárodná astronomická únia) pod projektom „Pod jedným nebom“, celosvetovo oslavujúcim 50. výročie prvého pristátia človeka na Mesiaci v roku 1969. Projekt zahŕňal najväčšiu koordinovanú akciu výročia pristátia na Mesiaci na svete.
Medzi mnohé podujatia, ktoré sa konali pri príležitosti výročia Apolla 11 a okolo 20. - 21. júla, patrili súťaž Moon Habitat Design Contest v Indii, vystúpenie Radio Science Orchestra v Spojenom kráľovstve, golfový turnaj astronautov v Spojených štátoch, workshopy s hmatovými astronomickými modelmi v Argentíne, verejná prednáška o budúcnosti vesmírneho prieskumu v Zambii, výstava múzea Space Pioneer v Číne, špeciálne televízne vysielanie v írskej verejnoprávnej televízii a mnohé ďalšie. K tejto skupine zainteresovaných sa pripojil aj Volkswagen, ktorý formou retro pohľadu späť hovorí o svojej elektrickej budúcnosti ako o novej misii s cieľom dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Keďže na misii Apollo 11 sa využilo viac ako 21 m² suchého zipsu, 50. výročie letu je významnou udalosťou aj pre značku Velcro, ktorá je pôvodný patentovateľ tohto spojovacieho materiálu a pripomína si ju cover verziou piesne od The Police „Walking on the Moon“ v podaní kapely Walk Off the Earth.
„Moon Landing 50“ tiež podporila rôzne špeciálne iniciatívy, ktoré oslavujú toto výročie, vrátane podpory projektu IAU OAD SYSTEM Zvuky (vedecko-umelecký projekt sprostredkujúci vedecké dedičstvo misií Apollo prostredníctvom zvuku) a špeciálny projekt IAU100 Zdieľame ten istý mesiac, vyvinutý s cieľom vytvoriť inkluzívny prístup k vedeckému vzdelávaniu prostredníctvom rozprávania príbehov. Bolo ocenených dvadsať jednotlivcov a organizácií po celom svete špeciálnym teleskopom, aby podporili ich aktivity na oslavu. Pre zapojenie detí bola založená výtvarná súťaž „Pod jedným mesiacom“ pre deti vo veku 5 - 12 rokov zo všetkých krajín. S viac ako 3500 aktivitami v 130 krajinách oslavovali milióny ľudí na celom svete astronomické objavy, ktoré formovali vedu, techniku a kultúru počas minulého storočia, ako aj zdôrazňovali význam astronómie ako nástroja vzdelávania, rozvoja a diplomacie.