Fašiangové zvyky a sprievody na Slovensku

Fašiangy boli a sú obdobím plným radosti, veselosti a hojnosti, ktoré symbolizuje prechod od zimy k jari. Charakteristické sú bujará zábava, sprievody v maskách, uvoľnené spoločenské konvencie, vôňa zabíjačkových špecialít a sladkých pokúšení, ale aj občasne voľnejšie mravy. Tieto zvyky majú korene v dávnych slovanských pohanských rituáloch.

Samotné slovo "fašiangy" pochádza z nemeckého "vast-schane", čo v preklade znamená "posledný nápoj" alebo "výčap", a odkazuje na blížiace sa pôstne obdobie pred Veľkou nocou. Pôvodne boli fašiangy známe ako "mjasopust", čo znamenalo koniec konzumácie mäsa pred pôstom. Tieto dva výrazy sú významovo aj časovo rovnocenné.

Fašiangy predstavovali veselé spojivo medzi sviatočným obdobím Vianoc a vážnym predveľkonočným pôstom. Toto obdobie tiež signalizovalo koniec priadok a začiatok tkania. V tomto čase sa uskutočňovala väčšina svadieb, organizovali sa zabíjačky, tanečné zábavy a rôzne iniciačné obrady. Do spoločenstva boli prijímaní mládenci a dievčatá, učni sa po úspešnom absolvovaní skúšok počas cechových zábav stávali tovarišmi a volili sa noví cechmajstri. Na dedinách sa konali mládežnícke zábavy, zatiaľ čo v mestách boli typické sprievody s maskami a chodením na chodúľoch.

Pôvod a význam fašiangového obdobia

Fašiangové sviatky, ktoré v minulosti trvali aj niekoľko týždňov, začínali sviatkom Troch kráľov a končili polnocou pred Popolcovou stredou. Toto obdobie predchádzalo štyridsiatim dňom pôstu pred Veľkou nocou, počas ktorého sa malo upustiť od konzumácie mäsa. Preto boli fašiangy oficiálne považované za sviatok jedla, ktorého hlavným účelom bolo dosýta sa najesť pred nadchádzajúcim obdobím obmedzení.

Rituálny charakter malo najmä vyprážané pečivo. Lahodné a sýte šišky, pampúšiky, guľky, fánky, chraple, grapne, kreple, fulanki, milostki či herouki rozvoniavali v každom regióne Slovenska. Tradovalo sa, že ak sa človek poriadne najedol pred pôstom, nebude potom hladný po zvyšok roka. Typické boli aj obchôdzky v maskách, kde mládež zbierala suroviny na spoločné jedlo. Každý si vychutnával fašiangové šišky, veselo popíjal, spieval a tancoval pri hudbe.

Fašiangová hravosť a dočasné narušenie poriadkov

Fašiangové zábavy zvyčajne trvali od nedele do utorka, niekedy až do stredy. Počas tohto obdobia sa dočasne rušili zavedené poriadky a normy, pričom hlavným prvkom bola hravosť. Neboli stanovené žiadne prísne predpisy, tresty ani pôsty. Z komôr sa rýchlo míňalo mäso a zásoby pitia, pretože ľudia si jednoducho túžili užiť si slobodu. V tomto čase sa konalo množstvo akcií a každú nedeľu sa organizovali tanečné zábavy či bály. Na fašiangový pondelok sa konal tzv. "mužský bál", na ktorý mali prístup len ženatí a vydaté.

Ženy, v rozpore s vtedajším tradičným životným štýlom, organizovali počas fašiangov roztopašné zábavy s alkoholom, tancom a sánkovačkami. Obyvatelia Slovenska si na bujaré fašiangové zábavy veľmi potrpeli, čo často bolo tŕňom v oku cirkvi. V porovnaní s dnešnými oslavami boli vtedy fašiangy omnoho hlučnejšie a odviazanejšie. Každý sa snažil užiť si tieto dni čo najlepšie, veselili sa bohatí i chudobní, páni i sluhovia, majstri i tovariši.

Dĺžka fašiangov a hľadanie partnera

Najmä dedinské tancovačky sa tešili veľkej obľube, preto všetci s radosťou privítali, keď fašiangy trvali čo najdlhšie. Naopak, krátke fašiangové obdobie bolo vnímané s obavami, čo potvrdzuje aj pranostika: „Krátke fašiangy - tuhá zima.“ Mimoriadne potešené boli mladé devy, ktoré hľadali partnera, pretože časté veselice poskytovali množstvo príležitostí na zoznámenie. Hovorilo sa, že ak sú fašiangy dlhé, vydajú sa aj menej atraktívne dievky.

Tradičné masky a obchôdzky

Mládenci, prezlečení do masiek, sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. Medzi najstaršie a najtypickejšie masky patrili muži prezlečení za ženy, prespanky alebo Cigánky. Za svoju návštevu a prednesenie vinšov dostávali ako odmenu slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj alkohol, predovšetkým pálenku. K typickému pečivu, ktoré sa "ponúkalo", patrili smažené šišky, pampúšiky a fánky. Každá obec mala svoje vlastné tradičné vinšovačky a masky sa na dvore domu postarali o zábavu domácich.

Vyvrcholenie fašiangov: Pochovávanie basy

Vrchol fašiangových sviatkov nastával vo fašiangový utorok, kedy posledná hudba bola spojená s obradom pochovávania basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za kňaza, organistu a kostolníka uskutočnili obrad, ktorý bol sprevádzaný plačom, smiechom a zábavou všetkých prítomných.

Mestské fašiangové tradície

V mestách vychádzali fašiangové tradície z mestských stredovekých a renesančných slávností, ktoré mali svoje korene v starorímskych karnevaloch. Okrem tanečných zábav a plesov sa počas fašiangov konali sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry či prijímanie učňov za tovarišov. Tieto zábavy, organizované najmä tovarišmi, sa často konali v dome majstra, kde sa vítali noví tovariši a poskytovalo sa im krátkodobé ubytovanie.

Proces prechodu z učňa na tovariša si vyžadoval úspešné absolvovanie rôznych skúšok. Napríklad v Kežmarku bolo typické kúpanie v studenej a potom teplej vode, alebo nosenie na žrdi či brvne. Keďže zábavy prebiehali u majstrov, ich dcéry nesmeli zostať "na ocot". Niektoré obce poznali aj "husaciu jazdu", kde účastníci súťažili o strieborné lyžice alebo hodvábne šatky, pričom cieľom bolo odtrhnúť husi hlavu. Jednotlivé cechy sa predvádzali v atraktívnych sprievodoch: mlynári behali na chodúľoch, debnári krútili nad hlavami obručami.

Prechod do pôstneho obdobia: Popolcová streda

Po veselom fašiangovom období nastával čas pôstu, kedy sa mala zábava utíšiť a človek sa mal ponoriť do seba. Fašiangom končil tanec, ktorý sa mohol obnoviť až v máji pri stavaní a váľaní májov, a potom opäť neskôr na jeseň. Na Popolcovú stredu mládenci na dedinách obradne "pochovávali" basu, symbol dedinských tancovačiek. Tento humorný obrad, na ktorom sa zúčastnila celá dedinská komunita, symbolizoval koniec hudby a zábavy a začiatok pôstneho obdobia, kedy sa ľudia mali venovať samým sebe.

V tento deň mali ženy viac dovolené, považoval sa za ich sviatok, a preto sa táto streda nazývala aj "Škaredá". Bolo to obdobie, kedy sa už skonzumovalo mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek, ale ešte nebola sezóna mláďat. Preto sa konzumovali najmä kaše, strukoviny, kyslá kapusta, múčne jedlá, pili sa bylinkové čaje a maximálne ryby - teda pôstne jedlá. Tento režim mal pomôcť prečistiť organizmus a pripraviť ho na jar.

Popolcová streda: Symbol pominuteľnosti

Popolcová streda je pripomienkou ľudskej pominuteľnosti. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy alebo bahniatka z Kvetnej nedele z predchádzajúceho roka. Získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci označení krížikom z popola na čelo. Týmto dňom začína štyridsaťdňový pôst, do ktorého sa nezapočítavajú nedele.

Moderné fašiangové sprievody

"Fašiangy, Turíce, Veľká Noc ide..." - táto pesnička je neodmysliteľnou súčasťou mnohých fašiangových sprievodov na Slovensku. Aj v súčasnosti sa organizujú sprievody, kde sa skupiny ľudí v maskách, často s pesničkami a tancom, vydávajú po obciach, navštevujú domácnosti a zabávajú občanov. Tieto sprievody často vyvrcholia voľnou zábavou a symbolickým pochovávaním basy, čím sa oficiálne ukončuje fašiangové obdobie.

tags: #fasiangovy #sprievod #cigel