Konflikt spred pol storočia medzi Izraelom a arabskými štátmi bol začiatkom patovej politickej situácie, ktorá pretrváva dodnes. Šesťdňová vojna, známa aj ako tretia arabsko-izraelská vojna, vypukla 5. júna 1967 a nadobro zmenila rovnováhu síl na Blízkom východe. Hoci trvala len 132 hodín, jej dôsledky sú zrejmé aj po desiatkach rokov.
Historický kontext a sformovanie arabskej koalície
Vzťahy medzi Arabmi a Židmi sú komplikované už od staroveku, no nový rozmer dostali po vzniku štátu Izrael v roku 1948. Arabské spoločenstvo a okolité štáty od počiatku považovali Izrael za cudzorodý prvok a usilovali sa o jeho zničenie. Neuznávali rozhodnutie OSN o rozdelení územia na židovský a arabský štát.
V priebehu roku 1966 a jari 1967 došlo k viacerým pohraničným bojom Izraela so Sýriou a Jordánskom. Napätie vyvrcholilo v máji 1967, keď egyptský prezident Džamál Abd an-Násir požiadal OSN o odsunutie mierových jednotiek (UNEF) zo Sinajského polostrova a presunul tam stotisícovú armádu. Jadrom protizraelského spojenectva sa stal Egypt a Jordánsko, ku ktorým sa pridala Sýria a Irak.
Selected Originals - Nasser Hoists The Flag (1956)
Kľúčové provokácie a casus belli
Situácia sa vyostrila 23. mája 1967, keď Egypt zablokoval Tiranskú úžinu pre izraelské lode. Táto blokáda odrezala prístav Ejlat od prísunu ropy z Iránu. Izrael deklaroval, že blokádu úžiny považuje za vojnový akt (casus belli). V Izraeli zavládla panika, ktorá viedla k vytvoreniu vlády národnej jednoty, kde sa ministrom obrany stal Moše Dajan a náčelníkom štábu Jicchak Rabin.
Priebeh vojenských operácií
Letecký útok: Operácia Red Sheet
Izrael si uvedomoval, že stojí proti presile, a rozhodol sa pre preventívny úder. 5. júna 1967 o 7:45 ráno takmer celé izraelské letectvo zaútočilo na egyptské letecké základne. Počas operácie sa podarilo zlikvidovať 309 až 340 egyptských lietadiel, väčšinou ešte na zemi. Izrael tým získal absolútnu leteckú prevahu po zvyšok konfliktu. Následne boli zničené aj letectvá Jordánska a Sýrie, ktoré sa do bojov zapojili na základe dezinformácií o egyptských úspechoch.
Pozemné boje a postup armády
Po vyradení nepriateľského letectva zaútočili izraelské pozemné sily na viacerých frontoch:
- Sinajský front: Izraelské jednotky prelomili egyptskú obranu a 8. júna dosiahli Suezský prieplav.
- Jordánsky front: 7. júna Izrael obsadil Staré Mesto v Jeruzaleme vrátane Múru nárekov a následne celý Západný breh Jordánu.
- Sýrsky front: Napriek silnému opevneniu Izrael v posledných dňoch vojny dobyl Golanské výšiny, čím zastavil ostreľovanie severu krajiny.
Vojna sa oficiálne skončila 10. júna 1967 večer podpísaním prímeria. Izrael sa stal jednoznačným víťazom, ubránil svoju existenciu a strojnásobil svoje územie.
Dôsledky konfliktu a nová mapa regiónu
Izrael získal územie s rozlohou viac ako 60-tisíc štvorcových kilometrov: pásmo Gazy, Sinajský polostrov, Západný breh Jordánu s východným Jeruzalemom a Golanské výšiny. Získanie týchto území vytvorilo nárazníkové pásmo, no zároveň pod izraelskú správu pribudol približne milión arabských obyvateľov.
Tabuľka: Straty počas Šesťdňovej vojny
| Krajina | Padlí vojaci | Zničené lietadlá |
|---|---|---|
| Izrael | 700 - 980 | 46 |
| Egypt | 10 000 - 15 000 | ~300+ |
| Jordánsko | ~6 000 | takmer všetky |
| Sýria | ~2 500 | ~polovica síl |
Medzinárodný ohlas a dlhodobý dopad
Vojna zmenila geopolitické spojenectvá. Od tohto momentu sa USA stali hlavným spojencom a exportérom zbraní pre Izrael, zatiaľ čo Sovietsky zväz posilnil vplyv v porazených arabských štátoch. Arabské krajiny na summite v Chartúme prijali rezolúciu troch „nie“: nijaký mier, nijaké uznanie a nijaké rozhovory s Izraelom.
Z vojenského hľadiska vznikol mýtus o izraelskej neporaziteľnosti. Z ideologického hľadiska prístup k posvätným miestam v Jeruzaleme či Betleheme podnietil vlnu náboženského nadšenia, ale aj začiatok osídľovania okupovaných území, čo dodnes zvyšuje napätie medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.
Hoci niektoré problémy vyriešili neskoršie mierové zmluvy s Egyptom (1979) a Jordánskom (1994), mnohé aspekty konfliktu zostávajú otvorené. Šesťdňová vojna predurčila vývoj v oblasti na dlhé desaťročia a jej dôsledky sú v blízkovýchodnej politike prítomné dodnes.