Obec Mokrý Háj, ležiaca na severe Myjavskej pahorkatiny v doline Starohorského potoka pri meste Skalica, predstavuje významný bod na mape Záhoria s bohatou históriou a živými tradíciami. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 264 metrov.
Geografia a Prírodné Podmienky

Mokrý Háj sa vyznačuje na severnej strane menším a na juhovýchodnej strane väčším sklonom, pričom sa svahovito končí v Mokrohájskom potoku. Tento potok preteká stredom obce a zo severnej strany sa doň vlieva Starohorský potok.
Pôdne zloženie na tomto malom priestranstve je pestré. Povrch chotára tvoria mladšie treťohorné štrky a íly, staršie treťohorné ílovce, pieskovce a čiastočne štvrtohorná spraš. Na východnej strane sa nachádza hnedozem, na severnej je naplavená černozem, ktorá spĺňa kritériá veľmi úrodných pôd. V južnej časti územia sa nachádzajú kamenné sloje, kde sa v minulosti ťažil kameň. Západnú časť územia tvoria pieskovce a na naviatych pieskoch vznikli menej úrodné mačinové pôdy.
Celková výmera katastrálneho územia obce Mokrý Háj je 687 ha, z čoho 629 ha je úrodnej poľnohospodárskej pôdy strednej úrodnosti a 58 ha nepoľnohospodárskej pôdy.
Počiatky a Rozvoj Obce

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1569, presne pred 450 rokmi, 25. augusta. Obec bola založená chorvátskym obyvateľstvom, ktoré utekalo z južných častí Uhorska pred tureckou hrozbou. Týmto prisťahovalcom, ktorí sa dohodli s kráľovským mestom Skalica na podmienkach, bola daná na obývanie a užívanie pôda pri rybnatom močiari a k mestskému lesu zvanému Mokrý Háj. Prepustili im, aby vyklčovali, obrábali, orali a obývali túto časť chotára.
Názov obce - Horvátberek, neskôr Mokrý Háj - bol odvodený podľa časti chotára, ktorý prisťahovalci dostali. Noví osadníci boli oslobodení od poplatkov, tiarch a prác po dobu šesť rokov. Po uplynutí tejto doby mali platiť mestu Skalica desiatok z úrody obilia, konkrétne jeden zlatý z celkovo zožatej úrody ovsa.
Správa Obce a Sociálny Život
O správu obce sa staral fojt-richtár a piati prísediaci. Viníc mal na starosti horný a dvaja horníci. Hoci podliehali poddanstvu, obyvatelia sa aj búrili, boli solidárni a ťažko sa zisťovali pôvodcovia vzbúr. Obec žila bohatým spoločensko-kultúrnym životom. Poľnohospodárstvo bolo hlavným zdrojom obživy, obyvatelia mali aj vinice a spomínajú sa aj remeselníci.
Spoločnosť v obci bola jednoliata, no remeselníci patrili do cechov v Skalici. V obci sa zachovali i krstné mená s chorvátskou podobou, aj keď český vplyv bol tiež prítomný. Obyvatelia si dlho uchovávali svoj odev a zvyky. Aj napriek mnohým ťažkostiam, s ktorými museli zápasiť, sa obec vzmáhala. V roku 1840 tu žilo 845 katolíkov a 9 židov.
Ďalší Vývoj a Významné Osobnosti
Začiatkom 17. storočia sa obec Mokrý Háj dostala do zálohy Ravasovi za 2500 zlatých. Obyvatelia však boli ochotní prispieť na vyplatenie zálohy, aby obec naďalej niesla svoje meno. Mokrý Háj, rovnako ako Skalica, prežil rôzne vojnové pohromy v priebehu rokov, no naďalej sa rozvíjal.
Významnú úlohu v osvetovej a národnobuditeľskej činnosti zohrali Dr. Pavol Blaho a Dr. Okánik. Ich pôsobenie prispievalo k rozvoju vzdelanosti a kultúrneho života v obci. Pamätná tabuľa na pamiatku kňaza Imricha Kuchariča, na ktorej je uvedených 44 mien, svedčí o jeho prínose. Vďaka odkazu Imricha Kuchariča sa opravila strecha na dome.
Starý kultúrny dom, ktorý stál na cintoríne, bol v 70. rokoch nahradený novým kultúrnym domom. V obci pôsobili aj divadelní ochotníci. V rokoch 1956-59 v budove výboru sídlil obchod a hostinec. Prvá písomná zmienka o budove školy pochádza z roku 1948, v sedemdesiatych rokoch bola zrušená. V budove školy je dnes zariadenie pre seniorov.
Rímskokatolícky Kostol Všetkých Svätých

Dominantou obce je Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých. Ide o jednoloďovú klasicistickú stavbu s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, postavenú v roku 1822. Obnovou prešiel v roku 1949. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami.
V kostole sa nachádza neogotický oltár z roku 1905 od J. Runggaldiera z Tirolska. Kazateľnica je barokovo-klasicistická a je tu umiestnená aj socha šaštínskej Panny Márie z konca 18. storočia. Fasády kostola sú členené termálnymi oknami so šambránami.
Súčasné Tradície a Podujatia
Jurík ZAÚTOČILA na Uhríka v priamom prenose, on ju VYBAVIL s úsmevom na tvári
Hodové oslavy 2025
V sobotu 23. augusta 2025 sa Mokrý Háj premení na centrum záhorských tradícií. Záhorácka obec sa pripravuje na výnimočné hodové oslavy. Vinohradnícky spolok pripravil na tento deň bohatý program, ktorý začne už o 14:15 duchovnou časťou. Hlavnými hosťami budú skalický farár Miroslav Mika a kňaz Bratislavskej arcidiecézy Roman Stachovič. Návštevníci si môžu vychutnať degustáciu vín od domácich vinohradníkov aj z okolitých obcí. Večer bude patriť zábave s hudobnou skupinou Impulz. Organizátori stanovili vstupné na 3 eurá. Podujatie je určené pre všetky vekové kategórie a pozýva domácich obyvateľov i hostí z okolia.
Očanská Studnička

Očanská studnička sa nachádza pod Novosádkami pri modrej cyklistickej ceste na Okruhu pod vinohradmi. Podľa miestnej legendy dala postaviť kaplnku pri studničke stará zemianka ako poďakovanie za uzdravenie nevidomej dievčiny. V minulosti studnička poskytovala možnosť občerstvenia pre miestnych obyvateľov aj pocestných. Miestni nadšenci ju v posledných rokoch obnovili a opäť slúži svojmu účelu.
Tradícia pútnictva a procesií ku kaplnke Panny Márie Lurdskej bola v obci dlhodobo živá. Miestni ľudia tam pravidelne prichádzali na pútnické procesie. Slávnostné popoludnie hodových osláv odštartuje požehnanie studničky s kaplnkou. Po oficiálnej časti sa návštevníci môžu zapojiť do krojového sprievodu po celej obci. Očanská studnička tak opäť ožije tradičnou slávnosťou, ktorá spojí duchovný rozmer s ľudovými tradíciami.