17. máj je nepochybne najvýznamnejším dňom v nórskom kalendári, ktorý Nóri oslavujú s nesmiernou radosťou, hrdosťou a pocitom národnej jednoty. Tento deň, známy aj ako Deň ústavy (nórsky Grunnlovsdagen) alebo jednoducho syttende mai (sedemnásty máj), je pre obyvateľov Nórska symbolom samostatnosti a víťazstva konštitucionalizmu.
Historické pozadie vzniku sviatku
Aby sme pochopili význam 17. mája, musíme sa vrátiť do roku 1814. Počas napoleonských vojen utrpela dánsko-nórska únia drvivú porážku, čo pre Nórsko znamenalo zmenu geopolitickej situácie. Na základe Kielského mieru sa dánsky kráľ Frederik VI. musel vzdať Nórska v prospech Švédska.
Nóri sa však pod vedením dánskeho princa a miestodržiteľa Christiana Frederika pokúsili zvrátiť osud krajiny. 17. mája 1814 sa v Eidsvolle zišlo 112 zástupcov z rôznych častí Nórska, aby podpísali novú nórsku ústavu. Tento akt bol de facto vyhlásením nezávislosti. Hoci sa krajina neskôr nevyhla únii so Švédskom, švédsky kráľ v rámci kompromisu ponechal liberálnu ústavu v platnosti, čo Nórom zaistilo vysokú mieru samosprávy.
Tradície a priebeh osláv
Oslavy 17. mája sú plné tradícií, ktoré spájajú ľudí naprieč generáciami. Celý deň sa nesie v duchu sviatočnej atmosféry, kde sa kladie dôraz na národné hodnoty.
Ranné slávnosti a raňajky
Deň začína opulentnými raňajkami, ktoré Nóri trávia v kruhu rodiny alebo priateľov. Typické menu zahŕňa lahôdky ako údený losos, vajcia, krevety, syry, čerstvé pečivo a ovocie. Nechýbajú ani tradičné vafle so smotanou a marmeládou. Zaujímavosťou je, že ide o jediný deň v roku, kedy je spoločensky tolerované pitie alkoholu už pred poludním.
Detské a verejné sprievody
Hlavným prvkom osláv sú detské sprievody (barnetog), ktoré sa konajú v každom meste a obci. Deti mávajú nórskymi vlajkami, spievajú národné piesne a pochodujú v sprievode dychových hudieb. Najväčší sprievod sa koná v hlavnom meste Oslo, kde účastníci prechádzajú popred kráľovský palác, z balkóna ktorého zdraví dav kráľovská rodina.
Okrem detí sa do sprievodov (borgertog) zapájajú aj skauti, záujmové organizácie, hudobné zbory a verejnosť. V Bergene sú zase špecifickou tradíciou uniformované mládežnícke organizácie Buekorps, ktoré pochodujú mestom za zvukov bubnov.
Odev a špecifiká osláv
Najtradičnejšou voľbou oblečenia na 17. máj je bunad - slávnostný nórsky kroj. Líši sa podľa regiónu, je bohatý na detaily a často ručne vyrábaný, čo z neho robí prestížny kus odevu. Pre tých, ktorí bunad nemajú, je druhou najlepšou voľbou formálne spoločenské oblečenie.
| Časť dňa | Hlavné aktivity |
|---|---|
| Ráno | Slávnostné raňajky s rodinou a priateľmi |
| Dopoludnie | Detské sprievody (barnetog) v mestách a obciach |
| Popoludnie | Pikniky, hry pre deti, zahradné slávnosti |
| Večer | Spoločenské stretnutia, koncerty a zábava |
Fenomén „Russ“
Počas osláv je bežné stretnúť skupiny mladých ľudí v červených overaloch. Sú to maturanti, ktorí oslavujú dokončenie stredoškolského vzdelania. Ich oslavy, známe ako russefeiring, vrcholia práve 17. mája, kedy majú maturanti aj svoje vlastné prehliadky.