Sergej Michajlovič Prokudin-Gorskij (rusky Сергей Михайлович Прокудин-Горский; 30. august 1863, Funikova Gora, Vladimírska gubernia, Rusko - 27. september 1944, Paríž) bol významný ruský chemik, fotograf a inovátor fotografie.
Vzdelanie a raná kariéra
Prokudin-Gorskij sa narodil v šľachtickej rodine a mal dlhú vojenskú históriu. Presťahovali sa do Petrohradu, kde sa zapísal na Štátny technologický inštitút v Petrohrade, aby študoval chémiu pod vedením Dmitrija Mendelejeva, vynálezcu periodickej tabuľky prvkov. Mendelejev bol tiež zástancom fotografie ako prostriedku šírenia umenia v Rusku a okolo roku 1875 založil v Petrohrade fotografickú spoločnosť, čo zrejme ovplyvnilo mladého Prokudina-Gorského.
Študoval chémiu a bol žiakom proslulých vedcov v Petrohrade, Berlíne a Paríži. V roku 1890 sa Prokudin-Gorskij oženil s Annou Aleksandrovnou Lavrovou, s ktorou mali neskôr dvoch synov, Michaila a Dmitrija, a dcéru Ekaterinu. V roku 1901 Prokudin-Gorskij založil fotografické štúdio a laboratórium v Petrohrade.
Vývoj farebnej fotografie
Vlastný výskum mu priniesol patenty na reprodukciu farebných diapozitívov a projekciu farebného filmu. Metóda farebnej fotografie, ktorú Prokudin-Gorskij používal, bola prvýkrát navrhnutá Jamesom Clerkom Maxwellom v roku 1855 a demonštrovaná v roku 1861, no s vtedajšími fotografickými materiálmi nebolo možné dosiahnuť dobré výsledky.
Na imitáciu spôsobu, akým normálne ľudské oko vníma farby, bolo viditeľné spektrum farieb rozdelené do troch kanálov informácií, ktoré sa zachytili vo forme troch čiernobielych fotografií, jednej nasnímanej cez červený filter, jednej cez zelený filter a jednej cez modrý filter. Louis Ducos du Hauron uskutočnil prvé experimenty s trojfarebným princípom koncom 60. rokov 19. storočia. V roku 1877 Edward Bierstadt predstavil prvé úspešné trojfarebné výtlačky v Spojených štátoch.
Prvou osobou, ktorá široko demonštrovala dobré výsledky touto metódou, bol Frederic E. Ives, ktorého systém "Kromskop" bol komerčne dostupný od roku 1897 do približne roku 1907. Ďalším veľmi významným praktikom bol Adolf Miethe, s ktorým Prokudin-Gorskij študoval v Nemecku v roku 1902. Miethe bol fotochemik, ktorý výrazne zlepšil panchromatické charakteristiky čiernobielych fotografických materiálov vhodných na použitie s touto metódou farebnej fotografie. V roku 1902 predstavil nemeckej cisárskej rodine premietané farebné fotografie a v roku 1903 ich vystavoval pre širokú verejnosť, keď sa začali objavovať aj v periodikách a knihách.
Približne v roku 1905 Prokudin-Gorskij sformuloval plán systematického zdokumentovania Ruskej ríše pomocou nových pokročilých postupov farebnej fotografie. Pre svoj postup používal fotoaparát, ktorý v rýchlom slede za sebou exponoval 3 čiernobiele snímky na sklenené dosky, každý cez iný farebný filter. Ak sa súčasne premietli všetky tri svetlom príslušnej farby, zobrazila sa scéna v pravých farbách. Prokudin-Gorskij experimentoval aj s tvorbou farebnej papierovej fotografie zo svojich záberov.
Prokudin-Gorskij publikoval ilustráciu fotoaparátu Adolf Mietheho v časopise Fotograf-Liubitel v roku 1906. Najbežnejší model používal jednu podlhovastú dosku širokú 9 cm a vysokú 24 cm, rovnaký formát ako zachované negatívy Prokudina-Gorského, a fotografoval obrazy v nekonvenčnej modro-zeleno-červenej sekvencii. Prokudin-Gorskij si patentoval optický systém pre fotoaparáty simultánneho expozičného typu.
Projekt dokumentácie Ruskej ríše
Cieľom ambiciózneho projektu Prokudina-Gorského bolo oboznámiť školákov po celom Rusku pomocou jeho „farebnej optickej projekcie“ s rozľahlou a rozmanitou históriou, kultúrou a modernizáciou v ríši. Jeho možno najznámejším dielom počas života bol farebný portrét Leva Tolstého, ktorý bol reprodukovaný v rôznych publikáciách, na pohľadniciach a ako väčšie výtlačky na rámovanie.
Sláva z tejto fotografie a jeho skorších fotografií ruskej prírody a pamiatok mu vyniesla pozvanie na prezentáciu svojej práce ruskému veľkovojvodovi Michailovi Aleksandrovičovi a cisárovnej matke Marii Fjodorovne v roku 1908, a cárovi Mikulášovi II. a jeho rodine v roku 1909. Cárovi sa demonštrácia páčila, a s jeho požehnaním získal Prokudin-Gorskij povolenie a financovanie na zdokumentovanie Ruska vo farbe.
Vybavený tmavou komorou v špeciálne zariadenom železničnom vagóne, ktorý poskytol cár Mikuláš II., dvoma priepustkami, ktoré mu zaručovali vstup do zakázaných oblastí a podporou zo strany úradov, Prokudin-Gorskij dokumentoval Rusko v rokoch 1909 až 1915. Jeho snímky zachytávajú široké spektrum námetov od stredovekých kostolov a kláštorov, cez železnice či továrne až po každodenný život a prácu všetkých vrstiev ruského obyvateľstva. Odhaduje sa, že Prokudin-Gorskij zhotovil viac ako 3 500 trojitých negatívov.
Messner Reinhold - extrémny horolezec, dobrodruh - dokumentárny film
Príklady zaznamenaných miest a objektov
- Kostol Premenenia Pána, Pidma
- Mulla sedí na schodoch mešity Azizy pri Batumi
- Stavba priehrady na rieke Oka
- Katedrála Narodenia presvätej Bohorodičky v Ipatskom kláštore, Kostroma
- Pohľad na mesto Toboľsk zo severu, zo zvonice Kostola Premenenia Pána
- Sútok riek Irtyš a Tobol, Toboľsk
- Kláštor sv. Trojice v Tjumeni
- Kaplnka z čias Petra Veľkého pri vodopáde Kivač, rieka Suna
- Katedrála Vzkriesenia Krista v St.
- Evanjelium cára Alekseja Michajloviča a sviatostné nádoby cára Michaila Fjodoroviča, Trojicko-Sergijevská lavra, Aleksandrov
- Evanjelium patriace mníške Varsanofii, vychovávateľke cárovien
- Hodiny v Kniežacích vežiach Rostovského metropolitného dvora (18. storočie) v Kremli
- Portrét Prokudina-Gorského pri vodopáde Kivač, rieka Suna
- Les
- Bambusový les pri Čakvi, Gruzínsko
- Ikonostas v kostole v Borodine
- Borodino
- Mulláši sedia na schodoch mešity Azizy pri Batumi
- Dielňa na výrobu puzdier v závode v Zlatouste
- Drevořez s chatou
- Parná lokomotíva Aa-76 na Uralskej banskej železnici, pri Perme
- Ďalší vlak medzi Permom a Jekaterinburgom
- Perm, sídlo správy Uralskej železnice
- Suzdal. Katedrála Narodenia Krista
- Astronómické observatórium v pohorí Ťan-šan pre pozorovanie zatmenia Slnka, Tadžikistan
- Kama rieka pri Perme, 1910
- Arménska žena v národnom kroji pri Artvine, c.
- Židovské deti s učiteľom v Samarkande, c.
- Kush-Beggi, minister vnútra Bucharského emirátu, c.
- Jednoduchý, neupravený farebný kompozit Alima Khana, posledného emíra Buchary, 1911.
- Katedrála Premenenia Pána, Šardinsk
- Hrabac a prilba sv. Dalmata, Dalmatovo
- Katedrála Nanebovzatia Panny Márie Dalmatského kláštora, Dalmatovo
- Pohľad na Dalmatský kláštor z rieky Iset
- Pohľad na Dalmatovo z kláštora
Život po revolúcii a odkaz
V roku 1918 po októbrovej revolúcii Prokudin-Gorskij odišiel z Ruska, najprv do Nórska, potom do Anglicka a nakoniec sa usadil v Paríži, kde v roku 1944 zomrel.
Jeho unikátne snímky Ruska v predvečer revolúcie, zachytené na sklenených doskách, v roku 1948 od jeho dedičov kúpila Knižnica Kongresu USA. Zbierka farebných obrázkov Prokudina-Gorského sa skladá z 1 902 fotografií. Knižnica Kongresu v roku 2001 usporiadala výstavu, pre ktorú bolo vytvorených niekoľko desiatok fotografií oskenovaním dosiek a zložením farebných zložiek do jedného celku v počítači.
Všetky snímky boli digitálne vyčistené, farby aj kontrast boli upravené a nakoniec boli zábery lokálne retušované tak, aby sa odstránilo prípadné poškodenie pôvodných fotografických dosiek. Celú zbierku neobnovených obrázkov si možno pozrieť na www.prokudin-gorsky.ru, hoci väčšina z nich v súčasnosti existuje len ako miniatúry, zatiaľ čo niektoré zo 122, ktoré boli obnovené Knižnicou Kongresu pre jej výstavu v roku 2000, si možno pozrieť na The Empire That Was Russia.
Odhaduje sa, že Prokudin-Gorskij zhotovil viac ako 3 500 trojitých negatívov, ale v súčasnosti sú zachované len dve ďalšie známe fotografie, obe jeho dcéry Helene a zhotovené až v roku 1934.
Hrob Prokudina-Gorského a jeho manželky sa nachádza na pravoslávnom cintoríne Sainte-Geneviève-des-Bois pri Paríži.