Sviatky sú osobitnými dňami pracovného pokoja, ktoré nie je možné zamieňať alebo stotožňovať s kalendárnymi nedeľami. Ich právny status a vplyv na odmeňovanie zamestnancov podrobne upravuje Zákonník práce. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad nárokov zamestnancov v súvislosti so sviatkami, vrátane špecifických situácií a najnovších legislatívnych zmien.
Definícia a status sviatkov
Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch. Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni.
Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja. Väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu, a to len v prípadoch špecifikovaných v § 94 Zákonníka práce (napríklad v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve, doprave a podobne).
Prehľad sviatkov pre účely Zákonníka práce
Z hľadiska nároku na príplatok za prácu vo sviatok sa za sviatky (štátne a ostatné sviatky) považuje 14 dní v kalendárnom roku:
- 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
- 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi)
- Veľký piatok
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj - Sviatok práce
- 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
- 5. júl - Sviatok svätého Cyrila a Metoda
- 29. august - Výročie SNP
- 15. september - Sedembolestná Panna Mária
- 1. november - Sviatok všetkých svätých
- 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
- 24. december - Štedrý deň
- 25. december - Prvý sviatok vianočný
- 26. december - Druhý sviatok vianočný
Je dôležité poznamenať, že ani Veľkonočná nedeľa, aj keď je v mnohých kalendároch spravidla uvádzaná ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch. Za prácu v tento deň zamestnancovi „zo zákona“ nevzniká nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Špecifické dni s odlišným statusom od roku 2024
Z pravidla o dňoch pracovného pokoja existujú dve dôležité výnimky, ktoré nadobudli platnosť od roku 2024. Hoci sú 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky) a 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu) uvedené v zákone o štátnych sviatkoch, pre účely Zákonníka práce nemajú status dňa pracovného pokoja ani sviatku. To znamená, že:
- V mzdovej agende sa tieto dni evidujú ako pracovné dni.
- Nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok.
- V tieto dni môžu byť otvorené obchody a zamestnancom môže byť nariadená práca bez dodatočných príplatkov za sviatok.
Všeobecné princípy odmeňovania práce vo sviatok
Zákonník práce je vo svojej mzdovej časti koncipovaný na princípe ochrany zamestnanca prostredníctvom určenia minimálnych, ale právne garantovaných nárokov. Tieto nároky je možné priaznivejšie upraviť v pracovnej zmluve (§ 43 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce) alebo v kolektívnej zmluve v rámci dohodnutých mzdových podmienok.
Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na mzdu za vykonanú prácu + mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100 % priemerného zárobku (platné od 1. mája 2018), pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok.
Výška mzdového zvýhodnenia je minimálna, čo znamená, že v kolektívnej, respektíve v pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, horná hranica nie je v Zákonníku práce stanovená.
Nároky zamestnancov pri práci vo sviatok
Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce).
Dohoda o náhradnom voľne
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, avšak nemôže ho nariadiť. Ak sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, zamestnanec vyčerpaním náhradného voľna stráca nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie.
Nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok mu samozrejme ostáva zachovaný. Za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna. Spojenie „jedna hodina“ vyjadruje len časový ekvivalent, náhradné voľno je možné čerpať aj za zlomky hodín práce vo sviatok.
V súlade s § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za čas čerpania náhradného voľna náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. U zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa však čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas a patrí mu pomerná časť mesačnej mzdy (nie náhrada mzdy).
Domácka práca a telepráca
V zmysle § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Ak nie sú nároky tejto skupiny zamestnancov osobitne dohodnuté, nárok na mzdové zvýhodnenie za prípadnú prácu vo sviatok nevznikne.
Nároky zamestnancov, ktorí nepracovali z dôvodu sviatku
Zákonník práce v § 122 ods. 3 rieši aj situáciu, kedy zamestnanec v deň sviatku nemohol pracovať, hoci sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Pod „obvyklým pracovným dňom“ zamestnanca treba chápať deň, v ktorý by zamestnanec pracoval, keby na tento deň zhodou okolností nepripadol sviatok.
Zamestnanci odmeňovaní mesačnou mzdou
Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, sviatok pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec z dôvodu sviatku nepracuje, deň sviatku sa u tohto zamestnanca považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda, aj keď zamestnanec z dôvodu sviatku nepracoval. Hodiny, ktoré v deň sviatku nemohol odpracovať, sa zahrnú do počtu odpracovaných hodín (napríklad aj na účely zistenia jeho priemerného zárobku).
V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve môže zamestnávateľ dohodnúť, že aj u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť. V takom prípade zamestnancovi vznikne nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za čas, keď nepracoval z dôvodu sviatku.
Zamestnanci odmeňovaní hodinovou mzdou
Ak deň sviatku pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca a tento v dôsledku sviatku nepracoval, zamestnancovi, ktorý nie je odmeňovaný mesačnou mzdou, nevznikne nárok na mzdu. Aby však nebol poškodený na výške zárobku, zamestnávateľ mu poskytne za čas, kedy v dôsledku sviatku nemohol pracovať, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Sviatok pripadol na nepracovný deň
Pokiaľ zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať (napríklad sviatok pripadol na jeho deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo deň zmenového voľna podľa harmonogramu pracovných zmien), ustanovenie § 122 ods. 3 Zákonníka práce sa nemôže uplatniť. Dôvodom jeho neprítomnosti v práci nie je sviatok, a preto mu nemôže ujsť mzda. V takomto prípade nemá nárok ani na náhradu mzdy za sviatok.
Takáto situácia môže nastať aj u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, ak sviatok pripadne na sobotu alebo nedeľu, keď nemajú plánovanú prácu.
Sankčné opatrenia
Zákonník práce v § 122 ods. 4 hovorí o sankčnom opatrení, kedy zamestnanec stratí nárok na náhradu mzdy za sviatok, respektíve mesačne odmeňovaný zamestnanec na nekrátenú mzdu z dôvodu sviatku, v ktorom nepracoval, ak ide o neospravedlnenú absenciu.
Osobitné podmienky pre vedúcich zamestnancov
V zmysle § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné výnimočne dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Táto možnosť sa týka výlučne vedúcich zamestnancov, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce (zamestnanci oprávnení určovať a ukladať podriadeným pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im záväzné pokyny).
Ak je mzda s vedúcim zamestnancom dohodnutá týmto spôsobom, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok. Ostatní zamestnanci, ktorí nepatria do okruhu vedúcich zamestnancov, majú nárok v prípade práce vo sviatok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v dohodnutej výške, najmenej 100 % priemerného zárobku.
Príplatky pre zamestnancov na dohodu (dohodárov)
Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, takzvaní dohodári. Tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z., a od júna 2023 sa mení výška mzdových zvýhodnení aj v prípade dohodárov.
Súbeh príplatkov
V praxi môže nastať situácia, že sa práca vo sviatok prekrýva s inými podmienkami, za ktoré prináležia príplatky, napríklad prácou v sobotu, v nedeľu alebo v noci. V takýchto prípadoch sa uplatňujú príslušné mzdové zvýhodnenia za každý z týchto faktorov, ak Zákonník práce alebo interné dohody nestanovujú inak. Je dôležité správne vypočítať súbeh týchto príplatkov, aby boli dodržané všetky zákonné nároky zamestnanca.