Dvadsiatehoôsmeho októbra 2018 uplynulo 100 rokov od vzniku prvej Československej republiky. Tento významný dátum pripomína silu spoločnej viery a nádejí, ktoré spojili dva národy do jedného štátu. Vznik Česko-Slovenska v roku 1918 priniesol mnoho zásadných zmien, ktoré sa týkali celého života spoločnosti. Po dlhom období strávenom v rakúsko-uhorskej monarchii založili Česi a Slováci spoločný štát. Slováci sa k tomuto štátu prihlásili o dva dni neskôr, 30. októbra 1918 na ustanovujúcom zhromaždení novoutvorenej Slovenskej národnej rady v Martine. Vznik Československej republiky je jedným z najvýznamnejších medzníkov v historickom vývoji Slovenska. Po desaťročiach obmedzení v Uhorsku získali Slováci priestor pre plnohodnotný a všestranný národný vývoj, ktorý im umožnil definitívne sa doformovať na moderný európsky národ.
Historické korene a prvá svetová vojna
Kolaps ríš a túžba po samostatnosti
Dôsledkom vyhlásenia prvej svetovej vojny 28. júla 1914 boli národnostné otázky v Rakúsko-Uhorsku odsunuté do úzadia. Práve neriešenie národnostných otázok viedlo niektorých českých a slovenských politikov k uprednostneniu požiadavky samostatnosti pred federálnym usporiadaním monarchie. Medzi dôsledky prvej svetovej vojny patrili rozpad Nemeckého cisárstva, cárskeho Ruska, Osmanskej ríše a najmä mnohonárodnostného Rakúsko-Uhorska. Skončili sa tým vlády dynastií Habsburgovcov, Romanovovcov a Hohenzollerovcov. Na troskách zničených krajín vznikli nové štáty. Európske mocnosti stratili dominantné postavenie vo svete a túto pozíciu si uzurpovali USA. Na bojiskách zahynulo viac ako 10 miliónov vojakov a zranených s trvalými následkami bolo viac ako 21 miliónov príslušníkov vojenských síl.
Kľúčové postavy zahraničného odboja
V prípade Československa sa štátotvorný proces začal už v roku 1916. Naproti tomu slovenský a český exil na čele s bývalým ríšskym poslancom Tomášom Garriguom Masarykom, generálom Milanom Rastislavom Štefánikom a diplomatom Edvardom Benešom presadzoval počas vojny u mocností Dohody vznik samostatného štátu Čechov a Slovákov. 13. februára 1916 vznikla v Paríži Československá národná rada v zložení: Tomáš Garrigue Masaryk - predseda, Milan Rastislav Štefánik - podpredseda, Jozef Dürich - podpredseda, Edvard Beneš - generálny tajomník.
Československé légie
Kľúčový význam pri vzniku a etablovaní sa nového štátu mali československé légie. Boli pôvodne vytvorené z Čechov a Slovákov žijúcich v Rusku; 28. septembra 1914 vznikla Česká družina. Následne boli légie doplnené o vojnových zajatcov, ktorí odmietali zostávať v zajateckých táboroch a dobrovoľne sa rozhodli vstúpiť do česko-slovenského vojska a bojovať proti Rakúsko-Uhorsku a Nemecku. Ich vojenské úspechy (napr. Zborov, Bachmač, Kazaň) zvýšili povedomie o nespokojnosti českého a slovenského národa. Slovákov bolo v légiách okolo 5 500, Čechov až okolo 100 tisíc. Československé légie prevzali úlohu armády doteraz neexistujúceho štátu. Ich vojenské úspechy posilnili medzinárodné postavenie československého odboja. Československé légie boli de facto uznané za spojeneckú armádu.
Clevelandska a Pittsburghská dohoda
Postavenie Slovákov a Čechov v novom štáte sa riešilo už počas prvej svetovej vojny. Najprv to bola Clevelandska dohoda uzavretá 22. októbra 1915 medzi Slovenskou ligou v Amerike a Českým národným združením. Dohodla sa samostatnosť českých krajín a Slovenska, spojenie Českého a Slovenského národa vo federatívnom zväzku s úplnou národnou autonómiou Slovenska (jazyk, snem, štátna správa, finančná správa). Neskôr 30. mája 1918 bola uzavretá nová dohoda - Pittsburghská dohoda s menšími korekciami. Slováci ustúpili od hlavných požiadaviek, ale naďalej požadovali vlastnú administratívu a snem. Slovenčina mala byť používaná ako úradný jazyk a Slovensko malo mať širokú samosprávu. Nepožadovalo sa už federatívne usporiadanie.
Cesta k nezávislosti: Prelomové udalosti roku 1918
Wilsonových 14 bodov a odmietnutie rakúskej ponuky
Domáci politici sa objavili na scéne pri trojkráľovej deklarácii na začiatku januára 1918, ktorá obsahovala požiadavku samostatnosti. 8. januára 1918 bolo vyhlásených 14 bodov prezidenta USA Woodrowa Wilsona. Ich význam pre budúci česko-slovenský štát je nesporný, ale toto vyhlásenie ešte negarantovalo jeho vznik, iba požadovalo autonómiu pre rakúsko-uhorské národy. Garancia samostatnosti prišla až s odpoveďou prezidenta Wilsona na ponuku rakúskeho cisára a uhorského kráľa Karola I. zo 16. októbra. Táto ponuka zahŕňala autonómiu pre Čechov, ale pre Slovákov nie a bola Spojenými štátmi odmietnutá. Odmietnutím Karlovho manifestu hlavnými protivníkmi, teda Spojenými štátmi, Francúzskom a Spojeným kráľovstvom, došlo k rozpadu monarchie a v tejto súvislosti k vzniku Česko-Slovenska.
Washingtonská deklarácia
17. októbra bolo T. G. Masarykom zaslané prezidentovi Wilsonovi "Vyhlásenie nezávislosti česko-slovenského národa", aby sa mohol pripraviť na odpoveď Habsburgovcom. Tento text bol neskôr označený ako Washingtonská deklarácia. Masaryk dosiahol v priebehu roka 1918 prísľub uznania nezávislosti od hlavných západných mocností Dohody. V Paríži ustanovil dočasnú česko-slovenskú vládu. Československú národnú radu uznali za základ budúcej česko-slovenskej vlády postupne 9. augusta Spojené kráľovstvo (Veľká Británia), 3. septembra Spojené štáty americké, 9. septembra Japonsko a 3. októbra Taliansko. Dočasnú česko-slovenskú vládu, zriadenú 14. októbra s predsedom T. G. Masarykom, uznalo už 15. októbra Francúzsko a následne ďalšie spojenecké štáty.
Pražský prevrat a vyhlásenie štátu
Česko-Slovensko v skutočnosti vznikalo v priebehu dvoch dní od 16. do 18. októbra 1918. Dňa 28. októbra 1918 začala v Ženeve delegácia Národného výboru vedená Karlom Kramářom rokovania s predstaviteľom protirakúskeho zahraničného odboja Edvardom Benešom o vytvorení a podobe samostatného česko-slovenského štátu. Večer toho istého dňa vydal Národný výbor československý prvý, tzv. recepčný zákon a následne bolo zverejnené vyhlásenie Národného výboru "Lide československý. Tvoj odveký sen sa stal skutkom...". Pod oboma dokumentmi boli podpísaní Antonín Švehla, Alois Rašín, Jiří Stříbrný, Vavro Šrobár a František Soukup - neskôr nazývaní ako "Muži 28. októbra". Demonštrácie na Václavskom námestí 28. októbra 1918 sprevádzali eufóriu. 29. októbra rokoval Národný výbor s českým miestodržiteľom Maxom Coudenhovom o prevzatí moci.
Martinská deklarácia
Slovenský národ sa k tomuto štátu prihlásil až Martinskou deklaráciou 30. októbra 1918. Na Slovensku bola prijatá Martinská deklarácia, na základe ktorej sa Slovensko pripojilo k českým krajinám. V Ženeve vyvrcholili rokovania predstaviteľov Národného výboru.
Formovanie nového štátu a jeho prvé kroky
Prvá vláda a ústredné orgány
13. novembra vyhlásil Národný výbor Dočasnú ústavu, ktorá prenášala moc na Národné zhromaždenie. Nasledujúci deň sa konala prvá schôdza Národného zhromaždenia, na ktorej bol česko-slovenský štát vyhlásený republikou a Tomáš Garrigue Masaryk bol zvolený jej prezidentom. Prezidentom sa stal Tomáš Garrigue Masaryk, Edvard Beneš bol menovaný za ministra zahraničných vecí. Milan Rastislav Štefánik dostal post ministra vojenstva (vojny). Predsedom prvej vlády bol Karel Kramář. Druhým Slovákom vo vláde bol Vavro Šrobár, ktorý zastával nielen post ministra zdravotníctva, ale tiež ministra pre správu Slovenska. Národné zhromaždenie ďalej vydalo zákon o zrušení šľachtických titulov a poriadkov a zákon o osemhodinovom pracovnom čase.
Menová reforma Aloisa Rašína
Medzi mimoriadne osobnosti tejto exekutívy patril minister financií Alois Rašín. Ten sa vynikajúco chopil úlohy vykonať menovú reformu a zriadiť novú menu v novom štáte. Mena bola viazaná na zlatý štandard. Štát kolkoval staré rakúsko-uhorské peniaze, pričom povolil v starej mene iba vyplácanie výplat - centrálna banka Uhorska totiž tlačila po vojne nesmierne množstvo peňazí a spôsobovala infláciu. Alois Rašín pri zriaďovaní novej meny inicioval štátnu pôžičku od občanov, ktorá bola splatená v roku 1926. V kombinácii s uskutočnením národnej zbierky cenných kovov na vytvorenie rezerv cenných kovov a postupným vydaním novej meny - koruny československej - bola menová reforma uskutočnená na vysokej úrovni. Do obehu boli dané 2, 5, 10, 25 a 50 halierové mince, 1, 5 a 10 korunové mince (v neskoršom období pribudla aj 20 korunáčka) a postupne boli do obehu dané papierové bankovky v hodnote 1, 5, 10, 20, 50, 100, 500, 1000 a 5000 korún. Návrhy na 10, 20, 100 a 500 korunové bankovky vyhotovil Alfons Mucha.
Teritoriálne spory a konsolidácia hraníc
Novovzniknutý štát musel hneď od začiatku vojensky hájiť nárok na svoje územie. Maďarské jednotky sa len veľmi neochotne sťahovali z územia Slovenska a dokonca vypukla vojna s Maďarskou republikou rád. Jej príslušníci sa prebili až do Prešova, kde od 16. júna do 7. júla 1919 existovala tzv. Slovenská republika rád. Skúsení príslušníci československej armády sformovaní z československých legionárov dostali postupne celé územie nového štátu pod kontrolu. Hranice boli definitívne vyriešené zmluvou zo 4. júna 1920 z Trianonu. V novembri došlo tiež k prvým stretom v maďarsko-československej vojne. 11. decembra 1918 vyhlásil Viktor Dvorčák ako predseda Východoslovjackej národnej rady v Košiciach samostatnú Slovenskú ľudovú republiku, ktorá proklamovala nezávislosť od Prahy a úzke spojenie s Maďarskom. Následne sa stal prezidentom tohto útvaru a postavil sa na čelo jeho vlády. Po obsadení Košíc česko-slovenskými vojskami 29. decembra 1918 bol tento útvar zlikvidovaný. 29. novembra 1918 obsadila vznikajúca česko-slovenská armáda Most a začala tak vojenskú likvidáciu sudetonemeckých provincií. Nálada sa v nemeckých oblastiach opäť vyostrila v marci 1919, keď české úrady zakázali českým Nemcom zúčastniť sa volieb do rakúskeho parlamentu. Pri následných demonštráciách 4. marca 1919 bolo českou armádou zabitých 54 osôb a 84 osôb bolo zranených. V januári 1919 došlo k vojenskému obsadzovaniu Tešínska, ktoré trvalo do 30. januára 1919. 25. marca 1919 bolo na Slovensku vyhlásené stanné právo proti vodcom boľševického hnutia, čo bolo reakciou na vznik Maďarskej republiky rád. 27. marca prekročili oddiely česko-slovenskej armády demarkačnú čiaru s Maďarskom a začali intervenciu proti Maďarskej republike rád. 20. mája 1919 prešla Maďarská republika rád do protiútoku a vtrhla na Slovensko, kde bola na juhu 16. júna vyhlásená Slovenská republika rád.
Geografické a demografické údaje
Rozloha prvej Československej republiky bola 140 446 km². Počet obyvateľov k 1. 12. 1930 bol 14 723 854. Slováci boli po Čechoch a Nemcoch až tretím najpočetnejším národom v republike.
Vážne udalosti v ranom období
Nový štátny útvar sa stal mimoriadne stabilným a prosperujúcim, hoci hneď na začiatku svojej existencie ho zasiahlo niekoľko vážnych udalostí - okrem vyššie menovaných problémov s menou a územím, to bola najmä smrť Milana Rastislava Štefánika (4. mája 1919 zahynul pri leteckej nehode) a atentát s následkom smrti na Aloisa Rašína.
Milan Rastislav Štefánik
Prínos pre Slovensko
Zastavenie maďarizácie
Československo vzniklo v čase vrcholiacej maďarizácie, ktorá ohrozovala existenciu slovenského národa. Vznikom ČSR sa maďarizácia zastavila. Vznik ČSR tak mal pre slovenskú existenciu pomerne kľúčový význam.
Rozšírenie občianskych práv a sociálna legislatíva
Po vzniku ČSR sa rozšírili občianske práva Slovákov - zaviedlo sa všeobecné a tajné volebné právo (aj pre ženy), organizovanie politických strán a politická agitácia bola jednoduchšia a voľby sprevádzalo menej násilia ako v Uhorsku. Prvá ČSR reflektovala aj výzvy v sociálnej oblasti. Dovtedy v nevídanej miere sa začala rozvíjať sociálna legislatíva - v roku 1918 bola uzákonená osemhodinová pracovná doba, zákon z roku 1919 zakazoval prácu detí a upravil prácu mladistvých, zákon z roku 1921 upravil systém kolektívnych zmlúv. Významným bol tiež zákon o sociálnom poistení z roku 1924. V Prahe boli v rokoch 1926-1928, postavené tzv. Masarykove domovy určené pre sociálne odkázaných (starobince, chorobince, detské ústavy) - rozsiahly komplex budov slúžiacich sociálnej starostlivosti postavený v štýle československého funkcionalizmu.
Rozvoj školstva a kultúrnych inštitúcií
Počas prvej ČSR vzniklo množstvo slovenských škôl - v školskom roku 1917/1918 bolo na Slovensku slovenských iba 158 ľudových škôl, žiadne meštianske školy a žiadne gymnáziá. V roku 1936 už existovalo 3202 slovenských ľudových a vyše 150 slovenských meštianskych škôl. V roku 1938 existovalo 49 slovenských gymnázií, 6 obchodných akadémií, 12 verejných obchodných škôl a 15 odborných škôl pre obchodnú živnosť (Letz, 2001). Založená bola Univerzita Komenského (1919), Slovenské národné divadlo (1920) a svoju činnosť obnovila aj Matica slovenská (1919). V roku 1926 začalo v Bratislave pravidelné rozhlasové vysielanie.
Elektrifikácia a infraštruktúra
Za pozitíva prvej ČSR zvykne byť spomínané aj to, že sa Slovensko elektrifikovalo a rozširovala sa jeho cestná a železničná sieť.
Kritické aspekty a vnútorné problémy
Hospodársky úpadok na Slovensku
Pretrhnutie väzieb na bývalé časti Uhorska, ale i politické rozhodnutia centralistickej vlády rozvoju slovenského hospodárstva uškodili - v 20. rokoch zaniklo na Slovensku asi 200 priemyselných závodov (Letz, 2011) a ďalších 660 bolo za celú existenciu republiky presunutých do Česka (Lysák, 2012). Vzhľadom na právny dualizmus platili v praxi slovenské podniky vyššie dane ako podniky české, čo sa zmiernilo až v roku 1927 (Letz, 2011). Podiel Slovenska na dodávkach tovaru štátnym inštitúciám bol okolo 5 %, čo nezodpovedalo skutočnému podielu slovenského priemyslu. Českí zamestnanci mali na Slovensku v niektorých odvetviach vyššie platy ako slovenskí. Slovenskí predstavitelia sa opakovane sťažovali, že na niektoré miesta sú prijímaní Česi, hoci sú k dispozícii aj kvalifikovaní Slováci (Uhrík, 2011). Hospodárska politika Prahy voči Slovensku a obmedzovanie možností uplatnenia sa Slovákov spôsobili nárast nezamestnanosti a sociálne vysťahovalectvo zo Slovenska. Podľa sčítania ľudu z roku 1921 tvorili Slováci okolo 15 % obyvateľstva republiky, no predstavovali až 74 % vysťahovalcov (Húska, 2011).
Dominancia českého elementu a ideológia čechoslovakizmu
Dominantne český charakter štátu sa prejavil už pri jeho vznikaní: Národný výbor československý (predchodca neskoršieho parlamentu) vznikol 13. júla 1918, spomedzi jeho 38 členov neboli žiadni zástupcovia Slovákov. Revolučné národné zhromaždenie, ktoré prijalo základné zákony štátu vrátane ústavy, malo spomedzi 269 poslancov iba 45 zástupcov Slovenska (17 %), a ani títo neboli všetci Slováci. Sú zachované početné výroky vedúcich českých predstaviteľov prvej ČSR, kde otvorene vyhlasujú, že Slováci nie sú samostatný národ a naznačujú ich budúcu asimiláciu. „Slováci sú Česi, napriek tomu, že používajú svoje nárečie ako spisovný jazyk.“ (T. G. Masaryk v memorande Independent Bohemia, 1915). „Češi a Slováci jsou jeden národ a mají jeden jazyk.“ (Masaryk, 1923). Edvard Beneš na Parížskej mierovej konferencii v roku 1919 dokonca vyhlásil v mene Slovákov: „Obyvatelia Slovenska sa stále cítia byť Čechmi a prajú si patriť do nového štátu. Na Slovensku nebol nikdy žiaden náznak separatizmu.“ (Janičina, 2017). Český spisovateľ a Benešov dôverník Hanuš Kuffner sa vyjadril: „Poučme Slováky naše i celý svět, že není rozdílu mezi námi, že všickni jsme Čechy, od Šumavy až po Užhorod, že všecko správně je nedělitelným celkem Obce Českého Národa!“ (Kuffner, 1918). Keď sa pri formovaní ČSR slovenskí predstavitelia odvolávali na Clevelandskú dohodu, Masaryk ich požiadavky zamietol: „Preboha, veď dohovor v Clevelande vznikol pred troma rokmi, zatiaľ čo Slovensko a Slováci sú vo svete neznámymi pojmami. Uvedomte si páni, že ste v situácii nulových veličín!“ (Húska, 2011).
Obmedzená slovenská reprezentácia a cenzúra
Hoci ČSR znamenala rozvoj politických práv, bola cenzurovaná najmä autonomistická tlač. Zakázaná bola napr. zbierka básní Andreja Žarnova Stráž pri Morave, životopis Andreja Hlinku od Karla Sidora vyšiel s dlhými bielymi pasážami. V prvej polovici roku 1938 bolo cenzúrou postihnuté prakticky každé vydanie ľudáckych novín Slovák. Andrej Hlinka bol väznený za to, že na Parížskej mierovej konferencii žiadal pre Slovensko autonómiu. Z tohto dôvodu britský vyslanec v tejto súvislosti hovoril dokonca o policajnom štáte (Uhrík, 2012). Napríklad zo 139 generálov bol Slovákom len jeden - Rudolf Viest, ktorý sa generálom stal až v roku 1933 (Jašek, Kinčok, Lacko, 2013), pričom treba dodať, že bol zároveň stúpencom čechoslovakizmu. Ešte začiatkom roka 1938 bolo slovenských len 4 % armádnych dôstojníkov. V roku 1936 pracovalo v centrálnych úradoch štátu 1,23 % Slovákov. Do roku 1935 nepracoval v prezidentskej kancelárii žiaden Slovák (Letz, 2011).
Odkaz a súčasné vnímanie
Moderná reflexia a kampane
V súčasnosti možno sledovať, že prvá ČSR sa pripomína prevažne pozitívne. Pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa bol vyhlásený jednorazový štátny sviatok 30. októbra. „Společné století“ je oficiálna česká kampaň pripomínajúca 100. výročie vzniku prvej ČSR. Historici označujú vznik Československa za „najdôležitejšiu udalosť 20. storočia pre Slovákov“ či „najvýznamnejší okamih dejín 20. storočia pre Slovákov“. Neplatí pritom, že o problémoch Československa by sa vôbec nehovorilo. Väčšina článkov ich uvádza, ale len ako akúsi sekundárnu záležitosť štátu, ktorý bol založený na dobrých základoch. Túto jednostrannosť však najviac vidno v kontraste s pozornosťou, ktorá je venovaná slovenským požiadavkám.
Význam v kontexte slovenských dejín
Vznik Slovenskej republiky v roku 1993 môžeme najlepšie chápať v kontexte dejín 20. storočia - zánik Uhorska, existencia prvej ČSR, vyhlásenie slovenskej autonómie, vznik prvej SR, povojnovej ČSR… Netreba si idealizovať ani jeden z týchto štátov. Zároveň sú všetky tieto štátne útvary súčasťou našich dejín. Prvú Československú republiku treba vnímať ako súčasť slovenských dejín. Dejiny prvej ČSR nám naznačili, že najlepšou garanciou proti tomu, aby sme neboli pomaďarčovaní, počešťovaní, popoľšťovaní ap. je vlastná štátnosť.
Chronológia kľúčových udalostí
- 1914 - 1918: Prvý česko-slovenský odboj
- 28. október 1918: Vznik Česko-Slovenska
- 1918 - 1938: Prvá česko-slovenská republika
- 1938: Mníchovská dohoda
- 1938 - 1939: Druhá česko-slovenská republika
- 1939 - 1945: Dočasné štátne zriadenie
- 1939 - 1945: Druhý česko-slovenský odboj
- 1939 - 1945: Slovenská republika
- 1939 - 1945: Protektorát Čechy a Morava
- 1945 - 1948: Tretia česko-slovenská republika
- 1948: Februárový prevrat
- 1948 - 1989: Komunizmus v Česko-Slovensku
- 1967 - 1968: Pražská jar
- 21. august 1968: Invázia vojsk Varšavskej zmluvy
- 1968 - 1989: Normalizácia
- 1989: Nežná revolúcia
- 1990 - 1992: Federatívna Republika (ČSFR)
- 31. december 1992: Zánik Česko-Slovenska
Pripomenutie výročia: Pamätné mince a medaily
Strieborná zberateľská minca 10 €
Národná banka Slovenska vydala striebornú zberateľskú mincu v hodnote 10 eur k 100. výročiu vzniku Československej republiky. Na líci mince je zobrazený stredný štátny znak Československej republiky, v popredí vľavo od neho je štátny znak Slovenskej republiky a vpravo označenie nominálnej hodnoty mince 10 EURO. V hornej časti mincového poľa je názov štátu SLOVENSKO a letopočet 2018. Na rube mince je zobrazená mapa Československej republiky. Pod ňou je legionársky znak používaný československými légiami počas prvej svetovej vojny, ktorý je po oboch stranách doplnený lipovými vetvičkami. Nad mapou je v dvoch riadkoch uvedený dátum 28. OKTÓBER 1918.
Pamätná medaila k 100. výročiu
Na počesť 100. výročia vzniku ČSR bola v spolupráci so Slovenským národným múzeom - Historickým múzeom vyrazená strieborná medaila. Informatívnu kartu k medaile vytvorili významní slovenskí historici - PhDr. Ján Hunka, CSc. a Mgr. Motív medaily zdobia popisy: „100. výročie vzniku Česko-Slovenska” a „Spoločný štát Čechov a Slovákov”. Na averze a reverze je vyobrazený znak Česko-slovenskej republiky. Pri priložení reverzu a averzu k sebe sa časti znakov spoja v jeden celok, tak ako sa pred 100 rokmi spojili naše národy. Základná verzia medaily je vyrazená z medi-niklu, váži 15 g a jej priemer je 33 mm. Ku každému exempláru je priložený Certifikát autentickosti potvrdzujúci jeho pravosť a kvalitu. Kolekcia História Česko-Slovenska obsahuje medaily s významnými míľnikmi alebo osobnosťami z histórie ČSR, ako napríklad T. G. Masaryk a M. R. Štefánik.
Literatúra a zdroje
- Húska, A. M. (2011). Geopolitické a socioekonomické súvislosti čechoslovakizmu. In Slováci a ich národné bytie v Európe (Čechoslovakizácia).
- Janičina, M. (2017). Skutočná povaha čechoslovakizmu vo výrokoch.
- Jašek, P., Kinčok, B., Lacko, M. (2013). Slovenskí generáli 1939-1945.
- Kuffner, H. (1918). Náš stát a světový mír.
- Letz, R. (2011). Slovenské dejiny IV.
- Lysák, L. (2012). Ekonomické dimenzie slovensko-českých vzťahov - vývoj - perspektívy. In Slováci a ich národné bytie v Európe: snahy o asimiláciu slovenského národa. Bratislava: Panslovanská únia.
- Masaryk, T. G. (1923). Slované po válce.
- Pokorný, J. (2018) Rozhodující den 28. říjen 1918.
- Seton-Watson, R. W. (1915). Masaryk in England.
- Tomeš, I. (2010). Úvod do teorie a metodologie sociální politiky.
- Uhrík, I. (2011). Postavenie Slovákov v Česko-Slovensku očami britských diplomatov, 1919-1925. In Slováci a ich národné bytie v Európe (Čechoslovakizácia).