Slovenský betlehem je monumentálne rezbárske dielo majstra Jozefa Pekaru, umiestnené v Dome Božieho milosrdenstva, známom aj ako Dom Božieho narodenia, v Rajeckej Lesnej. Tento pozoruhodný výtvor má ústredný motív zobrazenia narodenia Ježiška, avšak celé dielo zároveň stvárňuje dejiny a obrazy zo života slovenského ľudu.
Vznik a tvorba Slovenského betlehema
Prvotnú myšlienku vytvoriť stály slovenský betlehem v pútnickom mieste v Rajeckej Lesnej mali vtedajší kňaz spolu so správcom farnosti. Do práce sa pustil rezbár majster Jozef Pekara, rodák z Rajeckých Teplíc. Vzťah k drevu a práci s ním mal Jozef Pekara už od detstva, ovplyvnený okolitými lesmi a silným rezbárskym regiónom. Jeho otec bol debnár a starší brat Ján pracoval ako rezbár, pričom Jozef začal používať dláta už ako desaťročný. Učil sa u vychýreného rezbárskeho majstra Jozefa Brieštenského (*1879-†1956), pod ktorého vedením získal zručnosť a rozvinul svoj kreatívny prístup k tvorbe. Vďaka tomu sa stal návrhárom v ľudovoumeleckom družstve REZBÁR v Rajci nad Rajčiankou, kde pracoval od roku 1950.
Po odchode do dôchodku v roku 1980 si majster Pekara začal plniť dávnu túžbu urobiť „niečo veľké“. Malo to byť dielo, ktoré by sústredilo všetky jeho doterajšie skúsenosti, bolo by jedinečné, reprezentatívne a predovšetkým slovenské. Majster sa pustil do výroby tohto diela, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Tak sa začal rodiť Slovenský betlehem, ktorého tvorba trvala pätnásť rokov.
Rozmery a obsah expozície
Celé dielo je úctyhodných 8,5 metra dlhé, 2,5 metra široké a 3 metre vysoké. Tieto rozmery ho zaraďujú medzi najväčšie vyrezávané betlehemy v Európe. V expozícii je rozmiestnených približne 300 drevených figúrok, z ktorých sa približne polovica pohybuje. Dielo je právom považované za jeden z absolútnych vrcholov (najmä ľudového) rezbárstva.
Expozícia nezobrazuje iba Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa. Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. Medzi zobrazenými dominantami nájdete:
- Hrady: Devín, Bratislava, Trenčín, Orava
- Katedrály: Nitra, Trnava, Spišská Kapitula, Košice, Žilina
- Vrch: V pozadí sa týči Kriváň, jeden z tatranských štítov, ktorý je symbolom slovenskej krajiny.
Súčasťou betlehema sú aj moderné stavby, ako napríklad Most SNP v Bratislave či rýchloloď plávajúca po Dunaji. Drevené postavičky znázorňujú tradičné remeslá, zvyky a tradície z nášho územia, ako sú pastieri, baníci, vinohradníci, drevorubači, remeselníci, hrnčiari, stolári či kováči. Je tu stvárnený bežný život aj pracovné činnosti slovenského ľudu v minulosti.
Slovenský Betlehem Rajecká Lesná
Prvé otvorenie a postupné dokončovanie
Slovenský betlehem bol slávnostne otvorený a požehnaný 26. novembra 1995 na nedeľu Krista Kráľa. Požehnanie vykonal nitriansky diecézny biskup, kardinál J. E. Ján Chryzostom Korec. Vtedy sprístupnili prvú časť diela - oblasť Stredoslovenského kraja. V nasledujúcich rokoch bolo dielo skompletizované doplnením Východoslovenského a Západoslovenského kraja. Majster Pekara dielo definitívne dokončil v roku 2000. Pre účely umiestnenia tohto diela bol postavený Dom Božieho milosrdenstva (Dom Božieho narodenia), kde na prízemí dominuje drevený betlehem.
Jedinečnosť a porovnania
Napriek tomu, že sa v médiách objavujú mylné a nadnesené informácie o tom, že ide o najväčšiu rezbársku realizáciu medzi betlehemami alebo najväčší betlehem na svete, Slovenský betlehem je aj tak jedinečný. Je pravdepodobne najväčším dreveným pohyblivým betlehemom na svete. Riešenie kompozičných a výrazových otázok, spracovanie a rozvody pohybu od pohonnej jednotky až po reálne pohyby jednotlivých figúr je mimoriadne náročné.
Inšpirácia a porovnanie s inými betlehemami
Majster Pekara sa pravdepodobne inšpiroval inými významnými betlehemami. Hoci túto skutočnosť sám nepotvrdil, veľkou motiváciou bol pre neho s najväčšou pravdepodobnosťou Třebechovický betlehem z Česka. Tento drevený mechanický betlehem s rozmermi 7 x 3 x 2 metre má okolo centrálneho motívu narodenia rozšírenú scénu, pohybovo stvárňujúcu rôzne remeselné a poľnohospodárske činnosti. Třebechovický betlehem reprezentoval Československo na svetovej výstave EXPO v roku 1967 v Montreale a bol sledovaný médiami, čo svedčí o jeho vplyve. Zhotovenie Slovenského betlehema s rozmermi 8,5 x 3 x 2,5 metra je tak jednoznačne vedené snahou o rozmerové prekonanie práve Třebechovického betlehema. Avšak, zatiaľ čo Slovenský betlehem prekonal Třebechovický betlehem rozmerovo, Třebechovický betlehem má z dreva (na rozdiel od slovenského) zhotovený aj rozsiahly pohybový mechanizmus a kvalitatívne výtvarné meradlá sú často naklonené na jeho stranu.
Ďalším príkladom je Krýzov betlehem v Múzeu Jindřichohradecka v Česku, ktorý je pravdepodobne s dĺžkou 17 metrov najväčším mechanickým betlehemom na svete. Avšak, tento betlehem má tvar písmena U a jeho scéna a figúry nie sú, na rozdiel od slovenského, len z dreva.
Výtvarná kritika
U odbornej výtvarnej kritiky sa môžeme stretnúť s názorom, že Slovenský betlehem nemá scénu podriadenú jednotnej perspektíve, ale je zložený zo samostatných scenérií s vlastnou perspektívou. Diskutovanou je aj reprodukcia obrazov (napríklad z fotografií), čo je na pomyselnej stupnici hodnotového výtvarného rebríčka na nižšej priečke ako vlastné autorské spracovanie. Kritizuje sa tiež nedodržanie pomerového meradla budov v jednej úrovni, čo znižuje dojem perspektívy a celkový dojem pôsobí „nástenkovo“, hoci určité pravidlá zmenšenia vzdialených objektov sú dodržané. Napriek tomu si majster skutočne dal záležať na reálnom stvárnení pohybu, hoci sa nájdu aj slabšie miesta, napríklad v zobrazení kopáčok s motykami v natiahnutých rukách. Figúry darovníkov pôsobia v kontraste s inými pohyblivými postavami staticky a strnulo.
Praktické informácie pre návštevníkov
Slovenský betlehem je umiestnený v Dome Božieho narodenia, ktorý je súčasťou pútnického areálu okolo Baziliky Narodenia Panny Márie. Nachádza sa len pár kilometrov od Rajeckých Teplíc, od ktorých je Rajecká Lesná vzdialená necelých 13 km (autom do 15 minút smerom na Prievidzu). Keďže sa betlehem nachádza vedľa baziliky, konajú sa tu pravidelne kresťanské púte. Vstup je zdarma a otvorené je počas pracovných dní, víkendov aj sviatkov.
Priame autobusové spojenie funguje z obce Rajecká Lesná (zo zastávky Jednota alebo Konečná) po celej Rajeckej doline od Čičmian až po Žilinu. Z križovatky cesty cez obec a cesty 1. triedy č. 64 (zastávka Rázcestie) je možné spojenie po trase Žilina - Prievidza, na ktorej premávajú spoje od Čadce a Žiliny až po Nitru, Nové Zámky a Komárno. Z Rajca premávajú prípoje na Považskú Bystricu, z Prievidze na Trenčín a Banskú Bystricu.
Rajecká dolina je stvorená nielen na turistiku, ale aj na cyklotúry. Cyklotrasa Rajeckou dolinou vás prevedie jej najkrajšími miestami. Okrem krásnej prírody tu na vás čakajú mnohé zaujímavosti a pamiatky regiónu, napríklad chránené Šujské rašelinisko, národná prírodná rezervácia a unikátny ekosystém, miestnymi nazývané Čierne blato.
Krytie finančných nákladov spojených s prevádzkou a údržbou Slovenského betlehema zabezpečuje Farský úrad v Rajeckej Lesnej. V súčasnosti je Slovenský betlehem z poverenia Biskupského úradu v Nitre cirkevným majetkom, ktorý spravuje tunajší Farský úrad. Návšteva Slovenského betlehema je skutočne neuveriteľný skvost slovenského umenia, ktorý sa oplatí vidieť.