Jeden z partnerských portálov požiadal o zostavenie chronológie prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v širších súvislostiach. Tento zločin, ktorý otriasol Slovenskom, sa stal 21. februára 2018. Páchateľov zadržali 27. septembra 2018. Sprostredkovateľka Alena Zsuzsová bola súdom najprv oslobodená, no napokon 19. mája 2023 odsúdená.
Obete a okolnosti zločinu
Ján Kuciak pôsobil ako investigatívny reportér spravodajského portálu Aktuality.sk. Venoval sa najmä podozreniam z daňových podvodov. Pripravoval článok, ktorý bol publikovaný slovenskými médiami až po jeho smrti, o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí majú napojenie na mafiánsku zločineckú skupinu ’Ndrangheta a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER - sociálna demokracia a Roberta Fica. Martina Kušnírová bola archeologička.
K vražde došlo v stredu 21. februára 2018 v rodinnom dome vo Veľkej Mači v okrese Galanta. Posledný deň, kedy videli Jána Kuciaka nažive kolegovia z redakcie Aktuality.sk, bolo práve 21. februára 2018. Jeho nadriadení sa oboznámili s takmer dokončenou verziou reportáže o prepojení talianskej mafie ’Ndrangheta na Úrad vlády SR. Kuciak na nej pracoval niekoľko mesiacov. Večer sa z Bratislavy vybral domov do Veľkej Mače. Podľa obžaloby tam mali v osudný deň prísť aj Miroslav Marček a Tomáš Szabó. Szabó mal Marčeka do obce priviezť ako komplica. Marček zastrelil Jána Kuciaka v jeho dome dvomi strelnými ranami do hrudníka. Jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú zabil strelou do hlavy.
Objavenie tiel a počiatočné vyšetrovanie
Po štyroch dňoch, 25. februára 2018, sa pri dome objavila policajná hliadka. Rodičia zavraždených sa s nimi nevedeli niekoľko dní skontaktovať, čo v nich vyvolávalo obavy. Policajti v ten večer našli pri obhliadke domu vo Veľkej Mači dve mŕtve telá.
Podľa prvotných zistení k vražde došlo v časovom intervale medzi štvrtkom 22. februárom a nedeľou 25. februárom. Zlatica Kušnírová (51), mama Martiny, od prvej chvíle tvrdila, že jej deti prišli o život v stredu. Vychádzala totiž z toho, kedy s nimi naposledy ich rodinní príslušníci komunikovali. Hoci polícia o pár dní neskôr po nájdení tiel rozprávala o zachytenej nahrávke drogových dílerov, ktorí sa mali v piatok pohybovať v obci, táto stopa sa ukázala ako falošná. Kompetentní potvrdili, že vrah svoje obete popravil v stredu a nie v piatok. No medzitým úrady už vydali listiny - o prehliadke mŕtveho a úmrtné listiny - s nesprávnym dátumom (23. februára 2018). Túto chybu polícia nenapravila ani po troch mesiacoch. Advokát rodičov nebohého Kuciaka Daniel Lipšic konštatoval, že po vyhotovení znaleckých posudkov z pitvy, kde bude ustálený čas smrti, matrika opraví dátum úmrtia. Napriek tomu sa chybný dátum na kríži Martiny na cintoríne v Gregorovciach dlho udržal. Až 11. mája boli rodičia oboznámení s presným dátumom a hodinou smrti.
Prvé detaily z miesta činu a svedectvá
„Janko mal roztrhané tepláky od kolena nadol. Podľa mňa musel niečo započuť, možno Martina skríkla. A keď utekal k nej z pivnice, o niečo sa zachytil,“ dodala Martina mama. Vrah dvojicu popravil výstrelmi z pištole kalibru 9 mm. Okolnosti skutku nasvedčujú, že vraždil na objednávku. Nezanechal za sebou žiadne stopy po zápase, nič neukradol. Mladú archeologičku zastrelil jednou ranou ako prvú v kuchyni, novinára na schodoch vedúcich z pivnice. Ona mala strelnú ranu v tvárovej časti pri nose, jeho zasiahol dvakrát do hrude pri srdci.
Zlatica Kušnírová bola presvedčená, že vrah sa schoval v letnej kuchyni, ktorú nikdy nezamykali. Vtedy boli veľké mrazy a vrah nemohol v zime vonku hodinu a pol stáť. Odtiaľ videl rovno do domu, bol ako na výhľadni. Podľa nej je jasné, že vrah zasiahol vo chvíli, keď sa dvojica rozišla - Martina zostala v kuchyni pri počítači a Janko zišiel do pivnice skontrolovať nabíjanie batérie do auta.
Polícia vykonala obhliadku tiel patológa a neprizvala súdneho lekára. „Jankovi rozrezal tričko, neviem prečo. Ja som sa stále čudovala, prečo bol šuplík otvorený, myslela som, že Martina chcela zobrať nôž a chcela sa brániť. No to on vraj nemal nožnice, tak si vybral nôž,“ krútila hlavou Zlatica Kušnírová. Tiež bolo nepochopiteľné, že privolaní záchranári na miesto činu otvorili okná. „A načo? Veď zjavne videli, že nie je únik plynu. Tak nemali s ničím hýbať. Takto tam zmenili teplotné podmienky.“
Verejná reakcia a politické dôsledky
26. februára 2018 sa Slovensko prebudilo do desivého rána. Médiá začali informovať o dvoch zastrelených ľuďoch vo Veľkej Mači. Verejnosť sa dozvedela, že ide o investigatívneho novinára Jána Kuciaka a archeologičku Martinu Kušnírovú. Vražda vo Veľkej Mači bola témou číslo jeden. V spravodajskej televízii TA3 bola odvysielaná mimoriadna debata, v ktorej sa moderátorovi podarilo telefonicky spojiť s Marianom Kočnerom, ktorý bol jedným z prvých podozrivých z objednávky vraždy, keďže Kuciak napísal sériu článkov o jeho pochybných podnikateľských aktivitách. Kočner sa mu za to niekoľko mesiacov pred vraždou aj telefonicky vyhrážal. Marian Kočner na to reagoval: „Predovšetkým úprimnú sústrasť rodine Jána Kuciaka aj rodine jeho priateľky. Je to obrovská, nepochopiteľná tragédia. Čo sa týka Jána Kuciaka, ja som sa s ním stretol raz v živote na mojej tlačovke, kde mi položil tri otázky.“
28. februára vyšiel v slovenských aj svetových denníkoch posledný, nedokončený článok Jána Kuciaka o prepojení talianskej mafie 'Ndrangheta s Úradom vlády SR. Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej rozpútala vo verejnosti mohutné protesty, ktoré boli najväčšie od Nežnej revolúcie. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty po vražde viedli najprv k rezignácii Roberta Kaliňáka z funkcie ministra vnútra a potom až k vládnej kríze, ktorej vyvrcholením bolo, že Robert Fico 15. marca 2018 podal demisiu svojej vlády a nahradil ho spolustraník Peter Pellegrini. 27. februára vtedajší premiér Robert Fico, za účasti ministra vnútra Kaliňáka a policajného prezidenta Gašpara sľúbil odmenu milión eur za informácie vedúce k odhaleniu páchateľa alebo páchateľov vraždy.
Vyšetrovanie: Časová os a kľúčoví aktéri
Vyšetrovanie trestného činu sa ujali príslušníci z Okresného oddelenia Policajného zboru v Galante, Krajského oddelenia Policajného zboru v Trnave a z Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru. Zaisťovanie stôp na mieste činu a ich analýzu vykonávajú príslušníci Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru. Aj vďaka analýze metadát telefónnych operátorov boli 27. septembra 2018 v Kolárove zadržaní priami páchatelia vraždy a o deň neskôr Alena Zsuzsová a Zoltán Andruskó.
Zapojenie medzinárodných zložiek
Už v pondelok 26. februára sa do vyšetrovania zapojila polícia z Česka a Talianska. V utorok slovenským úradom potvrdili poskytnutie pomoci predstavitelia Europolu, Federal Bureau of Investigation (FBI) zo Spojených štátov a Metropolitan Police Service (tzv. Scotland Yard) zo Spojeného kráľovstva. FBI prostredníctvom svojho pridelenca v Prahe ponúkla pomoc so psychológiou na mieste činu o spôsobe správania páchateľa. Pomoc technicky pokročilejších zahraničných vyšetrovacích úradov mohla spočívať najmä v spolupráci na špecifickejších forenzných analýzach. Za vytvorenie medzinárodného tímu na vyšetrenie vraždy sa vyslovili pozostalí obetí, časť opozície i širokej verejnosti z dôvodu nedôvery k slovenským orgánom činným v trestnom konaní.
Tím Kuciak a zbieranie dôkazov
Zrejme aj búrlivý ohlas verejnosti spôsobil, že policajné prezídium na objasnenie tejto vraždy zostavilo jeden z najväčších vyšetrovacích tímov v dejinách slovenskej kriminalistiky - tím Kuciak. Na začiatku však mal k dispozícii len veľmi chabé stopy. Už počas obhliadky miesta činu sa operatívci rozbehli zbierať materiál. Zaujímali sa o zábery zo všetkých dostupných bezpečnostných kamier po celej Veľkej Mači. Počas zberu videí sa k nim dostávalo aj množstvo svedectiev, ktoré museli pomerne rýchlo vyhodnotiť. Viacerí obyvatelia obce sa domnievali, že v ostatných dňoch videli či počuli čosi podozrivé.
Peter Juhás, šéf tímu Kuciak, spomínal, že ľudia síce dávali informácie do súvisu, ale uvádzali rôzne dni. Popri triedení týchto ústnych hlásení vyčlenení policajti celé dni pozorne prezerali kvantum videozáznamov, na ktorých boli hodiny záberov na konkrétne miesta v obci. Hľadali na nich podozrivé správanie osôb alebo vozidiel. Analytici skúmali aj záznamy z večerného parkoviska v Galante, kde sa na chvíľu zazdalo, že vidia tieň pri kapote Jánovho auta. Následne sa ukázalo, že to bolo iba zdanie. Polícia po vražde preverovala, či Jána alebo Martinu niekto sledoval. Videá, na ktorých je zaznamenané dianie na uliciach medzi Galantou a Veľkou Mačou, však neodhalili, že by sa na dvojicu niekto zavesil a sledoval ju. Vrah bol už na mieste. Skrýval sa v letnej kuchynke na dvore pri dome mladého páru a cez okno zbadal, ako ničnetušiaca dvojica vošla dnu. Takmer hodinu a pol ešte sledoval, čo sa tam deje, až sa napokon vybral do domu aj on. Vypálil strely, ktoré vďaka tlmiču nikto nepočul, v ospalej dedinke nevyvolal žiadny rozruch. Navždy umlčal novinára Jána Kuciaka aj nádejnú archeologičku Martinu Kušnírovú. Z domu sa vzápätí vytratil, zavrel za sebou vchodové dvere a zrýchleným krokom zamieril obecnými cestičkami do pripraveného auta, kde ho už čakal šofér. Vozidlo s páchateľmi sa stratilo v tme za dedinou.
Kľúčové svedectvo Adama a identikit
Policajti v úvodnej fáze vypočuli aj sedemnásťročného Adama, ktorý bol v pestúnskej starostlivosti Zlaty Kušnírovej a v jej rodinnom dome v Gregorovciach sa cítil ako doma. „Martina mi bola ako sestra,“ povedal. V posledný januárový víkend roku 2018, krátko pred vraždou, bol s náhradnou mamou na návšteve u Jána a Martiny vo Veľkej Mači. Umýval a vysával auto, keď si všimol nezvyčajnú situáciu. „Ako som umýval prednú časť vozidla, tak vtom išlo auto a jemne pribrzdilo pred domom,“ opisoval Adam. Vozidlo po krátkom zastavení pomaly pokračovalo na koniec ulice, kde sa otočilo a opäť prešlo popred dom. Bolo tmavej farby, na zadných oknách malo fólie a dovnútra tej časti auta nebolo vidieť. Šoféra však videl veľmi dobre, lebo obe predné okná boli spustené. Policajtom dal veľmi podrobný opis mužovej tváre, na ktorej si všimol ostro zastrihnuté bočné časti brady. Odhadoval, že mohol mať dvadsaťpäť až tridsať rokov. Domnieval sa, že šofér v aute nesedel sám, akoby komusi ukazoval okolie. „Celý moment, ako auto prechádzalo, sme na seba pozerali, sem-tam mu zabehli oči do dvora. Celá scéna aj s otočením auta trvala do jednej minúty.“ Adam si bol istý, že išlo o naftový motor. Na základe týchto informácií bol zverejnený identikit osoby, ktorá by mohla disponovať informáciami k skutku.
Vyšetrovanie "talianskej stopy"
V súvislosti s vyšetrovaním vraždy uskutočnila polícia prehliadky v štyroch rodinných domoch a troch nebytových objektoch viažucich sa k talianskym podnikateľom Antoninovi Vadalovi a Diegovi Rodovi, podozrivých z napojenia na zločineckú skupinu 'Ndrangheta. 1. marca 2018 príslušníci Policajného zboru zaistili množstvo materiálu a zadržali sedem podozrivých osôb vrátane Antonina Vadalu. Medzi zaisteným materiálom boli dve krátke guľové strelné zbrane, telefónne a iné komunikačné prostriedky, počítače a listinné materiály. 13. marca 2018 bol Antonino Vadala zadržaný v Michalovciach na základe európskeho zatýkacieho rozkazu. V októbri 2019 talianskeho podnikateľa napokon odsúdil taliansky súd za pašovanie drog na deväť rokov.
Identifikácia a zadržanie páchateľov
Polícia aj vďaka analýze metadát telefónnych operátorov o pohybe mobilov vo Veľkej Mači pred a po vražde zadržala osem osôb. Daniel Lipšic potvrdil, že posunu vo vyšetrovaní pomohla analýza elektronických dát, vrátane kamerových záznamov a záznamov z mobilných operátorov. 27. septembra 2018 špecializovaná jednotka NAKA zadržala v Kolárove osem podozrivých. 28. septembra 2018 Polícia zadržala Alenu Zsuzsovú v rodinnom dome v Komárne a obvinila ju a ďalších troch zo zadržaných z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy. Strelcom mal byť bývalý policajný vyšetrovateľ Tomáš Szabó, ktorému pomáhal jeho bratranec a bývalý vojak Miroslav Marček, ten sa neskôr k vraždám aj priznal. Podnikateľa Zoltána Andruskóa vyšetrovatelia považovali za sprostredkovateľa a za objednávateľa vraždy označili Alenu Zsuzsovú. Andruskó od zadržania spolupracoval s políciou a priznal sa ako sprostredkovateľ vraždy, označujúc Mariana Kočnera za objednávateľa.
Prepojenia Mariana Kočnera a kauza Threema
16. októbra 2018 Polícia vykonala domové prehliadky v nehnuteľnostiach, kde sa zdržiaval Marian Kočner. Išlo o Bernolákovo, Donovaly a Bratislavu. Nechýbali medzi nimi ani komplexy Five Star Residence a Bonaparte. Polícia potvrdila, že razia súvisela s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Kočner sa tak stal oficiálne jedným z podozrivých z objednania vraždy. 22. októbra 2018 Denník N informoval, že bývalý agent SIS Peter Tóth sa polícii priznal, že na objednávku Kočnera sledoval Kuciaka aj ďalších novinárov. Tóth potvrdil aj pravosť takzvaných „motákov“, ktorými sa chcel Kočner dostať z väzby. Z motákov vyplynulo, že Kočner mal aj spoza mreží vplyv na politikov a sudcov.
8. marca 2019 bol Marian Kočner obvinený z objednávky vraždy Jána Kuciaka. 3. apríla 2019 Marian Kočner poprel svoju účasť na objednávke vraždy. 1. augusta 2019 médiá zverejnili mobilnú komunikáciu medzi Marianom Kočnerom, nitrianskym podnikateľom Norbertom Bödörom a bývalým novinárom a príslušníkom SIS Petrom Tóthom. Kočner mal komunikovať s Bödörom o SIS a polícii, ale aj o prokuratúre a prideľovaní prípadov. Bödör mal pre neho zabezpečovať lustrácie novinárov. Z Kočnerovej komunikácie cez aplikáciu Threema z 14. augusta 2019 vyplýva, že si s Alenou Zsuzsovou písal tisícky správ, v mnohých z nich si robili žarty zo smrti novinára a jeho snúbenice. K cynickým posmeškom patrila aj Kočnerova poznámka, že Kuciaka vyhlásia za svätého a že bude patrónom novinárov. Kočner sa Zsuzsovej chvastal aj vplyvom na Roberta Kaliňáka a ďalších politikov. Písal o „rozzúrenom Hranolovi“, čo je prezývka Roberta Fica. Fico a aj ďalší politici komunikáciu a stretnutia s Kočnerom popreli. 26. augusta 2019 médiá zverejnili správy z Threemy medzi Kočnerom a štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti Monikou Jankovskou (Smer). Z komunikácie je zrejmé, že mali blízky vzťah. Jankovská tieto informácie opakovane odmietla. 3. septembra 2019 sa Monika Jankovská pod stupňujúcim sa tlakom vzdala funkcie štátnej tajomníčky. 23. októbra 2019 Igor Matovič zverejnil informáciu, že Kočner si vymenil 900 správ s podpredsedom parlamentu Martinom Glváčom (Smer), z čoho bol zrejmý ich blízky vzťah.
Súdne konania a rozsudky
6. septembra 2019 sa na verejnosť dostala informácia, že Zoltána Andruskóa budú v prípade vraždy Kuciaka stíhať samostatne. Podnikateľ z Komárna vypovedal, že objednávku mal dostať od Aleny Zsuzsovej, ktorú údajne poveril Marian Kočner. Andruskó dlhoval Zsuzsovej 20-tisíc eur, za vybavenie vraždy novinára mu dlh odpustila. 18. októbra 2019 Zoltán Andruskó uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste. 30. decembra 2019 ŠTS schválil Andruskóovi dohodu o vine a treste, čím bol odsúdený na 15 rokov odňatia slobody. Andruskó v súdnej sieni vypovedal, že objednávateľkou vraždy bola Zsuzsová, a robiť to mala pre Kočnera. Vysvetlil, prečo mal byť Kuciak zavraždený - vraj už v tom čase písal o Kočnerovi a bol nebezpečný. Na základe Zsuzsovej údajnej objednávky potom oslovil „na prácu“ bratrancov Szabóa a Marčeka.
21. októbra 2019 prokurátor podal obžalobu na Kočnera a spol. v prípade vraždy Kuciaka. Spolu s Marianom Kočnerom obžalovali aj Alenu Zsuzsovú, Tomáša Szabóa a Miroslava Marčeka. O obžalobe v kauze Kuciak rozhoduje Špecializovaný trestný súd v Pezinku. 19. decembra 2019 sa začalo súdne pojednávanie. Senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), ktorému predsedala sudkyňa Ružena Sabová, prijal obžalobu na obvinených. Obžaloba sa spolu týkala šiestich skutkov, okrem vraždy Kuciaka a Kušnírovej zahŕňala aj vraždu podnikateľa Petra Molnára z Kolárova, za ktorú mali byť zodpovední Szabó a Marček.
Druhý deň pojednávania v prípade vraždy Kuciaka
13. januára 2020 sa k slovu dostala štvorica Miroslav Marček, Tomáš Szabó, Alena Zsuzsová a Marian Kočner. Ku všetkým skutkom, ktoré sa mu kládli za vinu, sa priznal iba 37-ročný bývalý vojak Marček. Opísal, ako dostali s bratrancom Szabóom objednávku na Kuciakovu vraždu, ktorá pôvodne znela - uniesť a zlikvidovať. Opísal aj to, ako sa pripravovali na tento čin a ako Marček nakoniec dvojicu zavraždil. „Keďže som zaklopal na dvere tak, že som nemal kuklu, nebolo možné len tak odísť,“ vysvetľoval Marček, prečo zastrelil aj novinárovu snúbenicu. Marček sa pozostalým rodinám bez emócií ospravedlnil. Marček bol 6. apríla 2020 odsúdený na 23 rokov väzenia. Tomáš Szabó svoju účasť na vražde popieral, a tak bol prejednávaný spoločne so Zsuzsovou a Kočnerom, s ktorými sa súdny proces konal dvakrát. 3. septembra 2020 súd odsúdil Szabóa na 25 rokov väzenia.
Oslobodzujúce rozsudky a odvolania
Ten istý senát ŠTS zároveň rozhodol, že obžalovaný Kočner nebol objednávateľom vraždy. Zsuzsovú oslobodili v duchu zásady „In dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného). Senát považoval dôkazy za nepriame (okrem výpovede Andruskóa), ktoré však vo svojom súhrne nevytvárali súvislú logickú reťaz. Podľa prokurátora bola dôležitým dôkazom Kočnerova Threema, ktorú sa podarilo prelomiť a správy v nej sa dali interpretovať ako súvisiace s vraždou. Podľa sudcov však obžalovaný nie je povinný vypovedať pravdu. Motív sám o sebe nestačí ani len na obvinenie, nie to na odsúdenie z objednávky vraždy, tvrdil senát. V rozsudku dokonca konštatuje, že motív mohli mať aj iné osoby, o ktorých Kuciak písal.
Prokurátor sa proti rozsudku odvolal a po preskúmaní prípadu Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil, pre viaceré pochybenia, oslobodzujúci verdikt ŠTS voči Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej. Druhý súdny proces s Kočnerom a Zsuzsovou, v ktorom sa pojednávali aj prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho, sa začal na ŠTS 28. februára 2023. 19. mája 2023 ŠTS uznal Alenu Zsuzsovú vinnú z objednávky vraždy Jána Kuciaka, aj objednávok vraždy prokurátorov Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho a odsúdil ju na 25 rokov väzenia. O Kočnerovi sa stále rozhoduje.
Pohľad Zlatice Kušnírovej, matky Martiny Kušnírovej
Zlatica Kušnírová, matka Martiny Kušnírovej, ktorá žije v Gregorovciach, sa narodila v roku 1964 v Prešove. Pracuje ako profesionálna mama pre deti z detského domova. Sledovala politiku aj s nebohým manželom. O politiku sa odmalička zaujímala aj Martinka. „Deviateho februára odo mňa poslednýkrát odchádzala s tým, že na týždeň a pol odchádza k Jankovi, lebo je extrémna zima,“ spomína na posledné chvíle s dcérou. Janko pre ňu nebol len nastávajúci zať, ale syn. „Bol to jeden zlatý a skromný človek, ani sa to nedá vypovedať. Neuveriteľný dobráčisko od kosti.“
Pripomenula, že Janko jej raz na promóciách 12. októbra pri slávnostnom obede priznal, čo mu Kočner urobil. Povedala mu: „Janko, to nenechaj len tak.“ Reagoval, že dal trestné oznámenie, ale jej to nestačilo, chcela, aby za tým bojoval. Varovala Janka, aby sa do istých vecí nemiešal, lebo mu môžu ublížiť. „Mne už nemôžu urobiť nič horšie ako to, čo spravili. Svojím spôsobom je mi preto jedno, kto mi čo spraví, hoci isté obavy cítim. Priznám však, že na mňa prichádzajú aj chvíle, keď si poviem, že radšej mali zastreliť mňa.“
Zlaticu Kušnírovú hnevá, že ulice utíchli. „Lebo ja sama s Kuciakovcami nedosiahneme nič. Niektorí na mňa nadávajú, že prečo verejne vystupujem. No choďte mi niekde! Ja nebudem ticho, prišla som o dve deti, Janko mi bol ako syn.“ Zdôrazňuje, že jej nezabili mačku či psa, ale brutálnym spôsobom dve milované a nevinné deti, a preto sa s tým nikdy nezmieri. „Videla som v spise, ako Martinka mala na patológii odrezanú lebku a ako jej z mozgu vyťahovali pinzetou guľku. Jankovi z hrude. A ja mám byť ticho?!“
Nechápe, prečo sa nikto nepýta na pochybenia polície a lekárov. „Prečo telá obhliadal niekto, kto nebol súdny lekár ani znalec? Prečo záchranári pootvárali okná? Prečo lekár manipuloval s telami?“ Vníma výmenu premiérov len ako kozmetické úpravy. „To kde sme, že ak ja musím odísť, pošlem tam najväčšiu kamošku? Veď je jasné, že bude robiť to, čo chce Kaliňák. Neverím im, nie sú to morálne čistí a zodpovední ľudia. Všetkých ich treba pomeniť.“
Miesto činu, dom Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači, by chcela premeniť na múzeum slobody slova. „Privítala som to, lebo kto by si už kúpil dom, v ktorom zavraždili dvoch ľudí? Chcela by som, aby tam aj po rokoch bolo viditeľné, čo sa stalo a za čo tí dvaja bojovali. Mám len jednu podmienku - aby sme tam obe rodiny kedykoľvek mohli vojsť a pospomínať.“
tags: #1 #vyrocie #vrazdy #gregorovce